Omša svätenia olejov a priebeh Veľkého týždňa

Katolíci, evanjelici a ďalší kresťania vstúpili Kvetnou nedeľou do Veľkého alebo Svätého týždňa. Vo Veľkom týždni Rímskokatolícka cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života. Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Ježia Krista so zvesťou o jeho umučení.

Večernou omšou na pamiatku Pánovej večere sa začína Veľkonočné trojdnie, ktoré pokračuje cez Veľký piatok utrpenia a smrti Pána a cez Bielu sobotu, vrcholí Veľkonočnou vigíliou a uzatvára sa vešperami Nedele Pánovho zmŕtvychvstania.

Obrady Veľkého týždňa, ktorých začiatky siahajú do 4. storočia, prešli v nasledujúcich storočiach mnohými zmenami. Naposledy boli zjednodušené a liturgicky prispôsobené súčasným požiadavkám v r. 1951 a 1969.

Prípravné obdobie pred Veľkou nocou

Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách.

V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou. V tento deň, ktorý je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu, kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“ alebo „Kajajte sa a verte v evanjelium!“. Tento úkon zároveň vysvetľuje rozdiel medzi prísnym pôstom tento deň a prísnym pôstom na Veľký piatok.

Prvý je pôstom pokánia za spáchané hriechy („zhrešil som, ani jesť nechcem, kým to nedám do poriadku“). Druhý je pôstom, ktorý spomína Pán Ježiš: „No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť“ (Mt 9, 9).

Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.

Koncil v Benevente v roku 1091 ho zaviedol pre celú Cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením na čelo.

Liturgická reforma zavŕšená II. vatikánskym koncilom obnovila Veľkonočné trojdnie ako samostatné liturgické obdobie (najdôležitejšie, nazývané tiež nedeľa nedieľ), ale Popolcovú stredu ponechala. Preto dnes máme 44-dňové Pôstne obdobie. Pričom všetky nedele sú jeho súčasťou (samotný ich názov to hovorí), ale nie sú dňami pôstu.

Rovnako ako nie sú dňami pôstu aj obe slávnosti, ktoré v Pôstnom období slávime - Zvestovanie Pána a sv. Jozefa (ak sa nepresúvajú).

Pôstne obdobie trvá v Rímskokatolíckej cirkvi od Popolcovej stredy do začiatku večernej omše na pamiatku Pánovej večere na Zelený štvrtok. Zahŕňa šesť pôstnych nedieľ.

Kvetná nedeľa

Posledná pôstna nedeľa, známa pod menom Kvetná nedeľa, alebo Nedeľa utrpenia Pána, je prvým dňom Veľkého týždňa. Kvetná nedeľa nám pripomína rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti a kresťania si počas nej pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema.

V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka, tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy budúceho roku. Bahniatka si na posvätenie prinášajú aj ľudia, tie si potom nosia domov ako posvätenú vec a zakladajú ich za obrazy, zapichujú do trámov, dávajú do vázy a kedysi ich dávali aj do poľa či do maštale.

Svätenie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v 7. storočí.

Obrady Kvetnej nedele sa skladajú z dvoch častí: zo spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema a zo svätej omše zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia, v ktorej sa prednášajú pašie - časť evanjelia, v ktorom sa opisuje Pánovo umučenie.

Pašie (lat. passio - utrpenie) - opis utrpenia a smrti Ježiša Krista od Poslednej večere až po jeho smrť na kríži, ako ho podávajú evanjelisti.

Kvetnou nedeľou sa začína Veľký týždeň. Jeho hlavnou myšlienkou je Pánovo umučenie, ktoré sa slávilo tri dni už od 4. storočia, z toho je názov Veľkonočné trojdnie. Ono je vlastne vyvrcholením Veľkého týždňa. Začína sa omšou Večere Pána na Zelený štvrtok a končí sa vešperami Veľkonočnej nedele.

Veľký týždeň - je slovenské pomenovanie obdobia známeho v liturgii ako Hebdomada sancta (Svätý týždeň).

Posledné tri dni Veľkého týždňa - tzv. (Veľkonočné) posvätné trojdnie alebo triduum - Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota, majú bohatý liturgický obsah a symboliku. Je to spoločné pomenovanie troch dní, v ktorých si Cirkev pripomína udalosti nášho vykúpenia v ich historickom poradí: Kristovu smrť na Veľký piatok, Krista uloženého v hrobe na Bielu sobotu a Kristovo zmŕtvychvstanie na Veľkonočnú nedeľu.

Zelený štvrtok

Podstatou Zeleného štvrtku je spomienka na ustanovenie Oltárnej sviatosti i sviatosti kňazstva.

Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz, táto svätá omša sa nazýva Missa chrismatis. Pri týchto omšiach posväcujú aj tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých.

Olej je znamením sily. V liturgii sa olej používa pri krste, birmovaní, sviatosti pomazania chorých a pri vysvätení kňazov.

• Olej katechumenov: pomazanie katechumenov olejom má byť znamením posily v boji so zlým duchom.
• Olej chorých: pri udeľovaní sviatosti pomazania chorých sa používa olej nemocných (Oleum infirmorum). Olej má tiež liečivé účinky - tlmí bolesť. Sviatosť pomazania chorých posilňuje chorých na duši i na tele, mierni ich bolesť a úzkosť.
• Krizma: je to olej, do ktorého sú primiešané voňavé prísady. U Izraelitov a iných vtedajších národov uvádzali kráľov do úradov tak, že ich pomazali olejom. Aj slovo „Kristus“ pochádza z gréčtiny (Christos) a znamená „Pomazaný“. (Po hebrejsky znie toto slovo „Mesiáš“.) Pomazanie krizmou pri krste alebo birmovaní znamená prevzatie úlohy žiť podľa Ježiša, ktorý je naším Kráľom.

Vo štvrtok večer slávil Ježiš poslednú večeru so svojimi učeníkmi. V tento večer ustanovil dve sviatosti: kňazstva a eucharistie, resp. premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Súčasne takto odovzdal apoštolom kňazskú moc so slovami: „Toto robte na moju pamiatku.“

V Zelený štvrtok sa večerná svätá omša slávi na pamiatku ustanovenia Oltárnej sviatosti. Táto svätá omša je tiež známa obradom umývania nôh 12 mužom, ktorý pochádza z čias svätého Gregora Veľkého, ktorý denne hostil 12 žobrákov.

Týmto dňom, ktorý dostal svoje pomenovanie pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil pred svojim zatknutím vojakmi, začína Veľkonočné trojdnie. Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa ozve až na slávnostné Glória na vigíliu vzkriesenia (v sobotu v noci) a namiesto nich sa používajú rapkáče.

Po skončení svätej omše si pripomíname Pána Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostáva celkom sám, opustený. Túto udalosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárova odnášanie všetkých predmetov z nich. Obnažená oltáre symbolizujú opustenosť Krista v Getse.

Dôležité liturgické usmernenia pre Zelený štvrtok:

1. Omša na pamiatku Pánovej večere sa slávi vo večerných hodinách v čase, ktorý najviac umožňuje plnú účasť celého miestneho spoločenstva.
2. Ak si to vyžadujú pastoračné dôvody, miestny ordinár môže dovoliť aj inú večernú omšu v kostoloch a oratóriách.
3. Vo veľmi naliehavých prípadoch môže dovoliť svätú omšu aj v ranných hodinách pre veriacich, ktorí sa nemôžu zúčastniť na večernej omši.
4. Oltár možno ozdobiť kvetmi s miernosťou, ktorá prináleží tomuto dňu. Bohostánok má byť úplne prázdny.
5. Kým sa spieva hymnus, zvonia zvony. Potom sa odmlčia až do spevu tohto hymnu na Veľkonočnú vigíliu, ak diecézny biskup nestanovil niečo iné.
6. Po skončení prijímania nádobka s hostiami určenými na prijímanie v nasledujúci deň ostane na oltári.
7. Po tejto modlitbe kňaz, stojac pred oltárom, vloží do kadidelnice tymian, požehná ho a kľačiačky trikrát okiadza Najsvätejšiu sviatosť.
8. Nasleduje sprievod, v ktorom sa prenesie Najsvätejšia sviatosť so sviecami a kadidlom cez kostol na miesto, kde bude uložená, čo môže byť v primerane ozdobenej časti kostola alebo kaplnke. Na čele ide posluhujúci s krížom medzi dvoma posluhujúcimi so zažatými sviecami, za nimi idú ďalší so zažatými sviecami. Pred kňazom nesúcim Najsvätejšiu sviatosť ide posluhujúci s dymiacou kadidelnicou.
9. Keď sa príde na miesto, kde má byť uschovaná Najsvätejšia sviatosť, kňaz vloží nádobku s hostiami do bohostánku, pričom mu môže pomáhať diakon. Dvierka bohostánku nechá otvorené. Nasype do kadidelnice tymian a kľačiačky okiadza Najsvätejšiu sviatosť. Pritom sa spieva Ctime túto sviatosť slávnu alebo iná eucharistická pieseň.
10. Vo vhodnom momente sa obnaží oltár a odnesú sa, ak je to možné, kríže z kostola.
11. Veriacich treba pozvať k tomu, aby v noci - podľa miestnych zvyklostí a možností - venovali nejaký čas poklone Najsvätejšej sviatosti.

Na Zelený štvrtok si veriaci pripomínajú ustanovenie sviatosti kňazstva a Eucharistie. V tento deň predpoludním sa v jednotlivých diecézach Slovenska už tradične konajú sväté omše, ktoré slúžia biskupi so všetkými kňazmi svojich diecéz. Sú to omše svätenia olejov, známe ako Missa chrismatis, a konajú sa na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva.

Poslednú večeru slávil Ježiš so svojimi učeníkmi na Zelený štvrtok. V tento večer ustanovil sviatosť kňazstva a Eucharistie, resp. premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Túto udalosť pripomína na Zelený štvrtok večerná svätá omša, ktorá je známa aj obradom umývania nôh 12 mužom.

Ježiš vo vedomí, že mu Otec dal do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa. Tak prišiel k Šimonovi Petrovi. Ježiš mu na to: „Kto sa okúpal, potrebuje si umyť už len nohy a je celý čistý. Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol k stolu a povedal im: „Chápete, čo som vám urobil? Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať.

Bratia a sestry, náš Spasiteľ pri Poslednej večeri ustanovil eucharistickú obetu svojho tela a krvi, aby ňou až do konca sveta sprítomňoval obetu kríža.

Dubium: Ako je to so zvonením zvončekom počas premenenia?

Resp.: Podľa zvyku. Zvonenie pred a počas pozdvihovania je upravené v smerniciach Rímskeho misála: "Krátko pred premenením posluhujúci podľa potreby zvončekom upozorní veriacich. Podľa miestnych zvykov možno zazvoniť pri obidvoch pozdvihovaniach." (VSRM, č. 150) Na Slovensku Konferencia biskupov stanovila, že zvoniť sa má pred epikézou, čo je zároveň pokynom, aby si veriaci kľakli. Pre zvonenie počas pozdvihovania Konferencia biskupov nevydala podrobné predpisy, preto treba zachovať zvyk, ktorý pretrváva v danej farnosti.

Dubium: Môže biskup prikázať kňazovi, aby celebroval iba z jednej strany oltára?

Resp.: Nie. Rímsky misál (tak starý z r. 1962 a aj misále pred ním, ako aj nový z r. 1970 a ďalšie vydania po ňom) pripúšťajú postavenie kňaza pri oltári oboma spôsobmi. Biskup má povinnosť usmerňovať lituriu podľa liturgických pravidiel a podľa noriem práva. Meniť liturgické predpisy misála mu teda právo nedáva a musí ponechať na kňazovi, aby používal misál v celej jeho bohatosti.

Dubium: Je vhodné používať tzv. mariánske hostie?

Resp.: Nie. Už od starokresťanských čias je zvykom vtláčať do chlebov, ktoré sú určené na slávenie Eucharistie pečať, ktorá označuje budúce určenie tohto chleba. Motívom tejto pečate sú rôzne symboly, ktoré odkazujú na Krista a jeho spásnu obetu, ako napr. kríž, ryba, baránok, IHS, XP a pod. Hoci Mária mala výnimočnú účasť na vykúpení, bez jej Syna by sa vykúpenie neuskutočnilo, preto je vonkoncom nevhodné umiestňovať na hostie mariánske motívy. Okrem toho nie je celkom vhodné používať hostie s motívmi kalicha, hostie a monštrancie, ktoré sú vlastne len znakom znaku a preto nie vhodné.

Dubium: Je dovolené na Zelený štvrtok preniesť tesne pred večernou omšou Sviatosť do iného svätostánku v kostole?

Resp.: Ad primum: Nie, ad secundum: Nie. Tak Obežník o príprave a slávení Veľkonočnách sviatkov, ako aj Rímsky misál požadujú, aby bol svätostánok pred večernou omšou prázdny. Toto "vyprázdňovanie" kostola, ktoré sa deje od začiatku pôstu a potom ešte intenzívnejšie od Piatej pôstnej nedele a najintenzívnejšie vo Veľkonočnom trojdní má svoj liturgický význam a bolo by na veľkú škodu ho zanedbať. Veci sa v kostole "strácajú" aby sa postupne pri slávení Veľkonočného trojdnia nanovo "objavili" (napr. voda vo sväteničkách, kríž, Eucharistia (tu nejde o vec, ale o osobu), veľkonočná svieca, kvety, zvuk hudobných nástrojov...). Pri poslednej omši pred Zeleným štvrtkom by sa mala minúť celá zásoba hostií v svätostánku.

Dubium: Je na 2.11. ozdobený oltár kvetmi?

Resp.: Áno. Na Spomienku na všetkých verných zosnulých 2.11. sa oltár kvetmi neozdobuje, tento predpis sa nachádza v Caeremoniale Episcoporum, bod 397, Caeremoniale zatiaľ nemá oficiálny preklad do slovenčiny a ani v našich pracovných prekladoch na christ-nete sa táto časť nenachádza.

Dubium: Môže sa spájať návšteva Mikuláša a program pre deti so sv. omšou?

Resp.: Nie. So sv. omšou sa môžu spájať iba tie liturgické úkony, pre ktoré je výslovne dovolené spojenie s omšou. Teda vidíme, že ani všetky liturgické úkony sa s omšou spájať nemôžu. Napríklad sv. spoveď s individuálnym vyznaním a rozhrešením, hoci je sviatosťou, sa nesmie spájať s omšou. Úkony, ktoré nie sú liturgické sa s omšou spájať nemôžu.

Dubium: Kde sa majú spievať či čítať pašie?

Resp.: Ad primum: pri ambone, ad secundum: Nie. Ambona má byť postavená tak, aby z nej mohli prednášať Božie slovo aj traja služobníci (Cf. Všeobecné smernice lekcionára, n. 34) v našich kostoloch sa na tento predpis často zabúda. V takom prípade sa ostatní dvaja postavia vedľa ambony, nie k oltáru alebo sedesu. Usporiadanie miest v liturgickom priestore neurčujú mikrofóny, ale podľa predpísaného usporiadania sa mikrofóny pripravia, alebo podľa potreby prenesú. Sedes nie je miesto, určené na ohlasovanie Božieho slova.

Dubium: Môže sa pri pohrebnej liturgii žalm z liturgie slova nahrádzať inými spevmi, napr. piesňami z JKS?

Resp.: Nie. Hoci slovenské vydanie pohrebných obradov (staré platné vydanie, n. 45, p. 47, nové vydanie n. 56*, p. 79) uvádza: "u nás možno spievať schválené piesne z JKS", toto dovolenie sa vzťahuje na ostatné spevy Rímskeho, alebo Jednoduchého graduála, teda introit, ofertórium, komúnio a postkomúnio, ale nie na responzóriový žalm, ktorý sa nikdy nesmie nahrádzať inými spevmi.

Dubium: Náš zvyk (na Slovensku) zahaľovať kríže a obrazy na 5. pôstnu nedeľu, sa dotýka všetkých krížov? či sú z toho "vyňaté" niektoré? (napr. kríže na kalváriach)

Resp.: Áno ad primum, Nie ad secundum. Rímsky misál pred piatou pôstnou nedeľou má predpis: "Ak biskupská konferencia uzná za dobré, môže sa aj naďalej zachovávať zvyk zahaľovať kríže a obrazy v kostole. Kríže zostanú zahalené až do konca Slávenia utrpenia a smrti Pána na Veľký piatok a obrazy až do začiatku Veľkonočnej vigílie." Tento predpis teda hovorí o tom, čo sa zahaľuje a o tom ako dlho. Predmetom sú kríže v kostole. Interpretácia predmetu sú tie kríže, ktoré sa používajú pri slávení liturgie, pričom nemusia byť nevyhnutne iba v kostole, ale kdekoľvek, kde sa slávi liturgia. Doba, počas ktorej "zostanú" zahalené, začína buď od piatej pôstnej nedele (u nás) alebo od skončenia slávenia večernej omše na Zelený štvrtok (v celej Cirkvi). To čo podľa súčasných liturgických kníh platí, je vyššie spomínaný predpis ktorý hovorí že kríže zostanú zahalené.

Dubium: Je možné kríž starého oltára v presbytériu považovať aj za kríž nového oltára?

Resp.: Nie. V zásade platí, že každý oltár má svoju výbavu. Nemôže sa v kostole zariadiť jeden oltár (s plachtami, krížom a svietnikmi) a potom povedať, že ostatné oltáre sú v blízkosti. Bod 117 IGMR požaduje "super altare vel circa ipsum" (podobne aj bod 308 "super altare vel prope ipsum") je teda nutné, aby kríž tvoril s oltárom celok, výrazy "circa" a "prope" to jednoznačne požadujú. Kríž na starom oltári síce tvorí s oltárom celok, ale s iným oltárom.

Dubium: Je vhodné používať latinčinu pri liturgii?

Resp.: Áno. Latinčina je vlastným jazykom Rímskej liturgie (Rímska liturgia sa niekedy nazýva aj Latinská liturgia). Druhý vatikánsky koncil hovorí v Konštitúcii o posv. liturgii: Používanie latinského jazyka nech sa zachová v latinských obradoch [...] (SC, n. 36, §1). Tu sa latinskými obradmi myslia najmä Rímsky a Ambroziánsky rítus. Nesmieme zabúdať, že obnovená liturgia je obnovená najmä podľa zásad daných Druhým vatikánskym kocilom, práve v tejto konštitúcii. Latinčina teda ostáva prvou voľbou.

Dubium: Pre birety miništrantov platia rovnaké zásady, ako pre birety klerikov?

Resp.: Áno.

Dubium: Aké liturgické farby sa používajú?

Resp.: Biela pre Veľkonočné a Vianočné obdobie, sviatky a spomienky Pána, Panny Márie a svätých, ktoré nie sú spojené so spomienkou o ich umučení, pri omšiach spojených s vysluhovaním niektorých sviatostí a svätenín. Čierna Pri sláveniach za zosnulých. Čierna farba je stále riadnou liturgickou farbou Rímskej liturgie. Dovolenie používať pri zádušnej liturgii inú farbu, bolo dané hlavne kvôli kultúram, ktoré čiernu farbu považujú za sviatočnú a majú iné pohrebné farby. Je nevhodné používať fialovú farbu tam, kde pozostalí prídu na slávenie v čiernom. Ružová na nedeľu "Laetare" (IV pôstna) a nedeľu "Gaudete" (III adventná). Zlatá smie nahradiť všetky liturgické farby, okrem čiernej a fialovej (podľa mienky niektorých nemôže nahradiť ani ružovú). Strieborná smie nahradiť bielu (podľa mienky niektorých i ružovú). Pozn.: Inštrukcia Redemptionis sacramentum (n. 127) kladie na rovnakú úroveň zlatú i striebornú farbu. Z dikcie tejto normy by teda vyplývalo, že strieborná sa môže používať vo všetkých prípadoch, keď aj zlatá. Modrá farba sa zvykne používať ako doplnok liturgických odevov pre mariánske slávenia, ale je iba doplnkom bieleho liturgického rúcha. Vo východných obradoch existuje aj modrá liturgická farba, nie však v Rímskom.

Pri pobožnostiach sa môžu používať liturgické rúcha. Ich farba sa riadi zvykom, liturgickým obdobím, alebo osobitným charakterom pobožnosti. Tradičným obdobím pre konanie krížovej cesty je pôstne obdobie, preto bola zvolená fialová farba, ktorá je pre túto pobožnosť na Slovensku považovaná za zvyk. Ak sa však koná pobožnosť krížovej cesty na Veľký piatok, používa sa farba červená. Pri púťach do Jeruzalema sa veriaci často stretávajú s tamojšou praxou, že sa používa červená farba, nakoľko sa tam konajú krížové cesty často aj mimo pôstneho obdobia. Červená farba je vhodnou alternatívou k fialovej na sviatky Pána, ktoré sú spojené so spomienkou na jeho umučenie (Veľký piatok, Povýšenie sv. Kríža, alebo, kde se koná, Nájdenie sv. Kríža). Inak je stále vhodné používať fialovú, pretože krížová cesta nie je len rozjímaním o Pánovom umučení, ale aj o jeho vzťahu k našej spáse a hriechu človeka.

Na Veľký piatok si kresťania pripomínajú utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň, ako jediný deň v roku, neslúži svätá omša a oltáre sú bez chrámového rúcha.

Na Bielu sobotu sa obrady Veľkonočnej vigílie (bdenia) začínajú večer po západe slnka. Je to liturgicky veľmi bohatá bohoslužba, ktorej súčasťou je zapaľovanie a požehnanie veľkonočného ohňa, svätenie veľkonočnej sviece - paškálu, ďalej bohoslužbu slova, čítania zo Starého zákona.

Tabuľka: Prehľad liturgických farieb a ich použitie

tags: #omsa #svatenie #olejov