Ekonómia je veda o ekonomike, ktorá skúma, analyzuje a opisuje spôsob, ako ľudia využívajú vzácne zdroje. V ekonomickom uvažovaní sa však môžeme stretnúť s rôznymi nástrahami, ktoré predstavujú isté chyby v ekonomickom myslení, ako napríklad nedodržiavanie predpokladu "ceteris paribus", omyl "post hoc", klam kompozície a dekompozície, subjektivita a neistota.
Nedodržiavanie predpokladu "ceteris paribus"
Tento názov „ceteris paribus“ pochádza z latinského slova a znamená „pri rovnakých ostatných podmienkach“. Podstatou tejto podmienky je, že ak skúmame jeden jav, ostatné musia ostať nezmenené. Teda prvým problémom je nedodržanie tejto podmienky. Napríklad, ak skúmame zmeny ceny áut na predaj množstva áut, budeme vychádzať z predpokladu, že ceny benzínu a dôchodky obyvateľstva sa nezmenili.
Omyl "post hoc"
Tento omyl je spôsobený tým, že ak jav A predchádzal javu B, neznamená to, že jav A spôsobil jav B. Zase ide o chybné uvažovanie, pretože to vôbec nemusí znamenať, že to má súvis. Upozornil na to britský empirik David Hume. Pokiaľ na Floride jestvuje veľká úmrtnosť, môžeme sa nazdávať že je to vďaka nezdravému podnebiu, pokiaľ si myslíme že kde je veľká úmrtnosť, tam automaticky musí byť zlé podnebie. Ale príčina je v dôchodcoch, ktorí sa masovo sťahujú na Floridu.
Klam kompozície a dekompozície
Znamená, že to čo platí pre jednotlivca platí aj pre celok. Pri tomto spomeniem aj klam dekompozície, ktorý je presný opak. To znamená, že to čo platí pre celok platí aj pre jednotlivca. Ak zvýši ceny jedna firma, môže jej to prospieť. Ak však zvýšia ceny všetky firmy, neprospeje to nikomu. Ak majú všetky farmy dobrú úrodu, pravdepodobne to zníži celkové príjmy fariem, Ak jednotlivec získa viac peňazí- ekonomicky sa bude mať lepšie, ak to získajú všetci, nebudú sa mať lepšie- vznikne inflácia.
Subjektivita
Predstavuje najväčšiu nástrahu v ekonomickom myslení. Uvádza sa aj charakteristika „v zajatí vlastných názorov“- To čo si myslíme nemusím byť vôbec správne. Náš názor nemusí byť pravdivý. Ide o najväčšiu nástrahu preto lebo pri tomto musíme spochybniť svoje vlastné myslenie a názory. Je to nástraha aj pre vedcov. - subjektívnosť, s ktorou pozorujeme ekonomickú realitu na základe nadobudnutých poznatkov, môže viesť k tomu, že sa stávame „krátkozrakými v závislosti od teoretických okuliarov, ktoré sme si nasadili" - tzn.
Neistota v ekonomickom myslení
Ekonomické zákony pôsobia ako tzv. zákony veľkých čísel. Je veľmi ťažké úplne presne pochopiť, že niekto je veľmi bohatý a mnohí iní horko- ťažko majú na jedno sýte jedlo denne.Mnohé javy dodnes neboli vysvetlené, názory na ne sú protirečivé. Z hľadiska teórie systémov hovoríme, že v ekonomických vedách jestvuje istá kategória nazývaná vágnosť. Jej pomer je príznačný pre úroveň exaktnosti spoločenských vied, nie je to veda exaktnej povahy, skôr štatistická veda, ekonómia platí len v priemere.
V ekonomickom uvažovaní ako takom sa môžete stretnúť aj s rôznymi nástrahami. Ide o isté chyby v ekonomickom myslení.
Prehľad nástrah v ekonomickom myslení:
| Nástraha | Popis | Príklad |
|---|---|---|
| Nedodržiavanie "ceteris paribus" | Skúmanie javu bez zohľadnenia vplyvu iných premenných. | Zmena ceny áut bez zohľadnenia cien benzínu a príjmov obyvateľstva. |
| Omyl "post hoc" | Nesprávne vyvodzovanie príčinnej súvislosti z časovej následnosti. | Vysoká úmrtnosť na Floride spôsobená nezdravým podnebím (v skutočnosti dôchodcovia). |
| Klam kompozície | To, čo platí pre jednotlivca, nemusí platiť pre celok. | Zvýšenie cien jednou firmou vs. zvýšenie cien všetkými firmami. |
| Klam dekompozície | To, čo platí pre celok, nemusí platiť pre jednotlivca. | - |
| Subjektivita | Skreslené vnímanie ekonomickej reality na základe vlastných názorov. | - |
| Neistota | Ekonomické zákony pôsobia len ako zákony veľkých čísel. | - |
Je dôležité si uvedomiť tieto nástrahy v ekonomickom myslení, aby sme sa vyhli chybným záverom a rozhodnutiam.