Kláštor pri Rožňave a história rehole Bosých augustiniánov

V tomto článku sa pozrieme na históriu kláštora v Rožňave a rehole, ktorá s ním súvisí. Tiež sa dotkneme života Andreja Chmeľa, kandidáta na blahorečenie.

Andrej Chmeľ sa narodil v Spišskej Starej Vsi 17. októbra 1913 ako piaty z ôsmych detí Jána a Agnesy, rod. Kurpielovej. Pri krste dostal meno Andrej. Tento kandidát na blahorečenie študoval na Gymnáziu v Novom Targu po základnej škole, ktorú navštevoval v rodnom mestečku.

V roku 1935 odišiel k Reholi bosých augustiniánov do ich Kláštora v Lnároch v južných Čechách (dnes okres Strakonice). Ešte v ten istý rok ho rehoľníci poslali do ich Kláštora Santa Maria Nuova neďaleko Tivoli, kde dokončil noviciát a v roku 1936 zložil prvé rehoľné sľuby. Po nich pokračoval v štúdiu, aby sa stal kňazom.

Objavila sa rakovina štítnej žľazy a 16. augusta 1939 zomrel v povesti svätosti v nemocnici Regina Elena v Ríme vo veku 25 rokov. Ale vysviacky sa nedožil. Pochovali ho na známom rímskom cintoríne Campo Verano.

28. januára 1971 Bosí augustiniáni vyzdvihli jeho telesné ostatky z hrobu na cintoríne a uložili ich v kostole Gesu e Maria na Via del Corso v Ríme, pri ktorom sídli vedenie Rehole. Diecéznu fázu procesu začala Rehoľa Bosých augustiniánov na Pápežskom Vikariáte pre mesto Rím (pri Lateránskej bazilike) v roku 1997.

Andrej Chmeľ vstúpil do Kláštora Bosých augustiniánov v roku 1935 v Lnároch. Pri obliečke prijal rehoľné meno Alojz od Ukrižovaného Ježiša, čo sa opiera o Ježišove slová, že „kto chce ísť za mnou, nech vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mt 16,24). Druhé meno „Mária“ zdôrazňuje mariánsku úctu. Ešte v tom istom roku ho poslali do Talianska, aby sa pripravil na kňazstvo.

Podľa informácie z internetovej stránky Rádu, patril medzi významných členov Rehole a dávajú ho za príklad pokory, Božieho daru sily v utrpeniach života. Vysviacky sa však nedožil a zomrel ako brat a študent teológie.

V súčasnosti poznáme Bosých augustiniánov podľa čierneho rehoľného rúcha s kapucňou. Nosia aj kožený opasok, na ktorom majú zavesený ruženec; nosia aj čierny škapuliar a kedysi nosili aj sandále na bosých nohách, čo osobitným spôsobom zdôrazňovalo pokoru.

Cieľom duchovného života podľa sv. Augustína je „vyzliecť si starého človeka a obliecť si nového“ (Rim 5,12-19). Výmena starého človeka za človeka nového, bola u Bosých augustiniánov vyjadrená, okrem zmeny oblečenia, aj zmenou mena. Vstup do noviciátu je spojený s obliečkou. Kandidát dostane nové (rehoľné) oblečenie a nové meno. Po vykonaní noviciátu prijíma kandidát prvé dočasné sľuby. Sľubom berie na seba evanjeliové rady chudoby, čistoty a poslušnosti a u Bosých augustiniánov sa skladá aj štvrtý sľub: pokora.

V pápežskej ročenke sa uvádza, že ide o žobravý rád (ordine mendicante) zameraný skôr kontemplatívne, ktorý vznikol po Tridentskom koncile (1545-1562) v roku 1592 a bol schválený v roku 1620. V súčasnosti má Rehoľa tri rehoľné provincie: Taliansko, Brazília (od roku 1948) a Filipíny (od roku 1994). Od generálnej kapituly, ktorá sa konala v Brazílii v apríli 2017, vedie Rehoľu ako generálny prior Doriano Ceteroni (z Talianskej provincie) a generálnym prokurátorom je Calogero Carruba, taktiež z Talianskej provincie. Rehoľa od tohto roku má Kláštor aj v Kamerune v Afrike (www.ordinedegliagostinianiscalzi.org).

Nie je mi známe, že by Rehoľa Bosých augustiniánov niekedy pôsobila na území dnešného Slovenska. Historici spomínajú kláštory augustiniánov na Slovensku spred vznikom Bosých augustiniánov. Boli to Kláštory v Bardejove (založený v roku 1380), Hrabkove (1334), Spišskom Podhradí (1400) a Novom Meste nad Váhom (1310). Po reforme Martina Luthera, ktorý bol augustiniánskym mníchom, reformou Rádu začala vznikať Rehoľa Bosých augustiniánov. Ich kláštory na Slovensku však nespomínajú.

Osobitne nás zaujíma Česká republika, v ktorej mali Bosí augustiniáni viacero kláštorov. V roku 1623 prišli prví mnísi do Prahy ku kostolu sv. Václava v Prahe na Zderaze. V roku 1639 prišli Bosí augustiniáni ku kostolu Narodenia P. Márie do Tábore, v roku 1674 prišli ku kostolu sv. Rodiny do Nemeckého Brodu (dnes Havlíčkov Brod), ku kostolu Najsv. Trojice v Lnároch prišli mnísi v roku 1684 a ku kostolu Narodenia P. Márie v Lysej nad Labe prišli v roku 1735. Prvé dva kláštory zanikli rozhodnutím cisára Františka I. z 12.1.1782 o zrušení vybraných kláštorov. V Nemeckom Brode kláštor zanikol v roku 1806 taktiež na základe spomínaného cisárskeho nariadenia. Kláštor v Lnároch prežil až do roku 1950, keď zanikol po zásahu komunistického režimu. V roku 1996 bol kláštor vrátený Reholi a boli pokusy aj o návrat Bosých augustiniánov, ale neúspešne. Kláštor v Lysej nad Labe zanikol v roku 1811 na základe cisárskych dekrétov Jozefa II.

V roku 1949 mužské rehole a kongregácie vlastnili a pôsobili v 96 (niektoré zdroje spolu s rehoľnými domami uvádzajú 110) kláštoroch či komunitách a počet ich členov bol približne 1100. Z nich bolo bezmála 400 kňazov, pôsobiacich pre verejnosť a približne 300 rehoľných bratov. Rehole mali aj svoj dorast, išlo v tom čase asi o 320 chovancov či ašpirantov. Spolu s ďalšími osobami tak v slovenských mužských kláštoroch po februári 1948 žilo a pôsobilo viac ako 1320 osôb (iné zdroje uvádzajú až do 1470).

Tento stav bol ovplyvnený pohybom pedagógov a adeptov, odchodom rehoľníkov na misie, migráciou medzi jednotlivými rehoľami a krajinami. Mužské rehole sa venovali svojmu historickému i modernému poslaniu. Základom bola kontemplácia, vnútorný rehoľný a kláštorný život, pastorácia, vedenie fár, duchovná služba, zdravotníctvo, sociálna služba, starostlivosť o chudobných, starých a opustených, veda, kultúra, vzdelávanie a tlač. Takáto silná a užitočná duchovná a sociálna štruktúra bola najväčšou ideovou opozíciou komunistického režimu, založeného na tzv. triednom boji a ateizácii spoločnosti.

Prehľad niektorých reholí pôsobiacich na Slovensku

Na Slovensku pôsobilo viacero reholí, medzi ktoré patrili:

• Baziliáni: Rehoľa sv. Bazila Veľkého patrila na povojnovom Slovensku k najstarším. Údajne prišli na Veľkú Moravu spolu s Konštantínom a Metodom. Náplňou ich rehole bola kontemplácia, výchova mládeže a pomoc chorým.
• Benediktíni: Rehoľa sv. Benediktíni patria k najstarším reholiam v Európe. Pôsobili aj na Veľkej Morave v Nitre na Zobore, kde mali opátstvo už v 9. storočí. Ďalšie opátstva mali vo Sv. Beňadiku nad Hronom, na Skalke pri Trenčíne, v Klíži a Lekýre.
• Dominikáni: Rehoľu založil sv. Dominik začiatkom 13. storočia v dnešnom Španielsku. Dominikáni patrili k vzdelaným rehoľným rádom, učili na viacerých univerzitách.
• Františkáni (observanti): Rehoľu založil začiatkom 13. storočia reformátor cirkvi sv. František z Assisi a postupne dosiahla mnohé zlepšenia cirkevného života, ľudovej nábožnosti a vzdelanosti.
• Jezuiti: Rehoľa vznikla v polovici 16. storočia v dnešnom Španielsku, jej zakladateľom je Ignác z Loyoly, ktorý ako základ aktivít jezuitov napísal tzv. Duchovné cvičenia. Rehoľa sa venovala vzdelávaniu, misiám a prehĺbeniu kresťanského života.
• Kapucíni: Rád vznikol v roku 1525 v dnešnom Taliansku svojim vyčlenením z observantskej vetvy františkánov. Počas nasledujúcich desaťročí sa rozšírili po celom kresťanskom svete. Kapucíni sa venovali pastorácii a ľudovým misám.
• Lazaristi (Vincentíni): Rehoľu, ktorá nesie názov podľa konventu sv. Lazara v Paríži, založil kňaz sv. Vincent de Paul v roku 1630. Rehoľa sa stará o pastoráciu chudobných, obrodu kňazov, misie a duchovné vedenie sestier sv. Vincenta (sesterskej rehole).
• Milosrdní bratia: Kongregáciu v roku 1540 v terajšom Španielsku založil sv. Ján z Boha. V roku 1617 bola pápežom povýšená na rehoľu, ktorá sa venovala najmä bezplatnej pomoci chorým a opusteným v nemocniciach a starobincoch.
• Minoriti: Pôvodná rehoľa sv. Františka Assiského vznikla v roku 1209. Zakladali kláštory - konventy, v ktorých študovali teológiu a odtiaľ pochádza ich názov konventuáli.
• Pallotíni: Táto rehoľa vznikla v Ríme v prvej polovici 19. storočia. Jej poslaním je pomoc v pastorácii, duchovnej správe a misiách.
• Piaristi: Rehoľu založil sv. Jozef Kalazanský koncom 16. storočia. Rád zakladal a viedol bezplatné školy pre chudobnú mládež, tzv. scholae piae (pobožné školy), odtiaľ i názov rehole piaristi.

Tabuľka: Počet kláštorov a členov reholí na Slovensku v roku 1948

V kontexte Rožňavy je dôležité spomenúť aj Rád premonštrátov, ktorý v Jasove oslávil jubileum diecéznou púťou. Premonštráti, založení sv. Norbertom, sa rozšírili po celej Európe a venovali sa rôznym činnostiam, vrátane pastoračných povinností, rozvoja vedy a hospodárskeho podnikania.

Kostol sv. Františka Xaverského v Rožňave má bohatú históriu, ktorá sa začala v 17. storočí. Kostol začali stavať jezuiti v roku 1658, no po ich vyhnaní v roku 1682 sa stavba zastavila. Neskôr ho spravovali františkáni a premonštráti. V kostole sa nachádza množstvo vzácnych hnuteľných pamiatok, vrátane oltárneho obrazu sv. Františka Xaverského z roku 1904.

Pomerne silná bola v Rožňave židovská komunita. Základný kameň stavby bol položený 11. júla 1892. Synagóga bola 29. septembra 1903 slávnostne otvorená. Táto synagóga je postavená v maurskom štýle. Interiér je orientovaný na východ. Bola postavená na obdĺžnikovom pôdoryse, dĺžku 22 metrov a šírku 12 metrov.

Vzhľadom na svoju polohu je na pohľadniciach často zobrazovaný spolu so Strážnou vežou, krámikmi a kaplnkou v rámci tzv. LEVOČA.

Slávnostne otvorili zrekonštruovaný komplex historického minoritského kláštora v Levoči. Dlho očakávaná možnosť nahliadnuť do pôvodných stredovekých priestorov bude doplnená aj o prehliadku kostola, známeho ako gymnaziálny alebo čierny kostol, s málo známym jezuitským barokovým interiérom z konca 17. storočia. Aj unikátny levočský kláštor písal dejiny mesta. Zo školských účelov na múzejnéKláštorný komplex v južnej časti mesta v 14. storočí vybudovala rehoľa minoritov.

Pod vedením rožňavského biskupa Stanislava Stolárika sa 7. - 12. mája konala ďakovná púť Rožňavskej diecézy do Fatimy. Púť bola vyjadrením poďakovania za päť rokov zasvätenia Rožňavskej diecézy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie (14. Slávnosť sa konala v Rožňave 14. Začala sa 15. januára 2017, keď sochu Panny Márie Fatimskej preniesli z kaplnky Katolíckej základnej školy sv. Významným dňom počas prípravy bol mariánsky deň 13. Deň predtým, 13.

Prvou spoločnou zastávkou pútnikov boli 7. Nasledovala návšteva Nazaré - rybárskej dediny na pobreží Atlantického oceánu. Je tam Kostol Panny Márie z Nazaré. Nachádza sa v ňom soška Panny Márie, ktorá pochádza z Nazareta. Odtiaľ sa dostala do mesta Merida. Pútnici sa spoločne pomodlili aj pobožnosť krížovej cesty.

Pútnici sa tam pomodlili krížovú cestu, ktorú zostavil rožňavský biskup Stanislav Stolárik pri príležitosti Roku krstu, birmovania a modlitby za hľadajúcich Boha; tento špeciálny rok sa aktuálne prežíva v Rožňavskej diecéze. Na tomto mieste sa trom fatimským deťom zjavila Panna Mária 19. augusta 1917, aby im nahradila stretnutie z 13. augusta, keď nemohli prísť do Covy da Iria. Ďalšími významnými udalosťami boli zjavenia anjela strážneho Portugalska. Anjel pripravoval deti na stretnutie s Pannou Máriou a podal im aj sväté prijímanie. Nasledovala návšteva dediny Aljustrel, z ktorej pochádzali Lucia, František a Hyacinta.

Za veľký dar možno považovať to, že trikrát slávili svätú omšu priamo na mieste zjavení Panny Márie a štyrikrát sa mohli zúčastniť na večernej spoločnej modlitbe ruženca, prednášaného v rôznych jazykoch prítomných pútnikov. Po spoločnom ruženci nasleduje sviečkový sprievod, v ktorom ľudia kráčajú za sochou Panny Márie Fatimskej. S približujúcim sa dátumom sviatku Preblahoslavenej Panny Márie Fatimskej narastal vo Fatime počet pútnikov, čo už bolo citeľné vo štvrtok 11. Pútnici budú zo svojej púte do Fatimy ešte veľmi dlho duchovne čerpať. Púť sa končila 12.

tags: #kllastor #pri #roznave #rehola