Goticko-renesančná protiturecká pevnosť, bývalý kláštor premonštrátov, leží na nízkej vyvýšenine na juh od obce Bzovík. Pevnosť Bzovík alebo kláštor v Bzovíku? Oba názvy sú správne a popisujú jednu a tú istú historickú pamiatku.
Kláštor Bzovík sa nachádza priamo nad obcou Bzovík, pričom tvorí jej dominantu. Je to ľahko dostupná historická pamiatka národného významu v peknom kraji Krupinskej planiny, ktoré je ideálnym tipom na nenáročný výlet. Aj po mnohých vzostupoch a pádoch je opevnený kláštor stále pozoruhodnou pamiatkou. Kláštor v Bzovíku bol postavený na strategickom mieste a chránil cesty vedúce k banským mestám (Banská Štiavnica, a Kremnica).
V súčasnosti je objekt Kláštora Bzovík zakonzervovaný a oveľa bezpečnejší pre návštevu verejnosti. Reštaurovanie areálu stále pokračuje. Podarilo sa tu zachovať múry opevnenie, pozostatky kláštorných krídel, ruiny kostola, delové strieľne i bašty na nárožiach. V súčasnosti je najlepšie zachovaný opevnený múr kláštora. Areál tejto pamiatky je využívaný taktiež na organizovanie kultúrnych aktivít.
Výlet k ruinám Kláštora Bzovík patrí k ľahkej turistike, ši skôr k forme aktívneho relaxu. Je to cieľ vhodný pre rodiny s malými deťmi, seniorov a každého, kto má rád objavovanie Slovenska. Z Bzovíka sa oplatí spraviť si aj nejaký ten fotografický záznam. Pohyb v rámci areálu, či po jednotlivých budovách kláštora je zväčša bezproblémový.
História kláštora Bzovík
História kláštora Bzovík siaha až do 12. storočia. Pôvodne išlo pravdepodobne o benediktínsky kláštor, ktorý bol neskôr spravovaný premonštrátmi. Kláštor bol založený v prvej polovici 12. storočia. Za jeho zakladateľa býva označovaný gróf Lampert z rodu Hunt-Poznanovcov gróf Lampert.
Bzovícky kláštor s cistercitským opátstvom založil okolo roku 1130 komes Lampert z rodu Hunt-Poznanovcov spolu so synom Mikulášom a manželkou Žofiou, sestrou uhorského kráľa Ladislava. Práve tomuto rodu patrili mnohé pozemky v okolí Nitry, Ponitrí, Hontu, Malohontu a Novohradu. Neskôr tu vzniklo premonštrátske prepoštstvo, ktoré sa postupne stalo najväčším feudálnym panstvom v Honte. Medzi rokmi 1180 - 1181 benediktínov nahradili premonštráti. Premonštráti, ktorí patrili medzi najstaršie rehole na Slovensku (nosili biele rúcha na znak čistoty), obývali kláštor do roku 1530.
Kláštorný kostol postavili v prvej polovici 12.storočia, hoci sa prvýkrát spomína až v roku 1285. Tunajší románsky dvojvežový kostol bol jednou z najdôležitejších románskych pamiatok na našom území. Najstaršou stavbou v rámci areálu kláštora bol jednoloďový románsky kostol na západnej strane ukončený vstupnou predsieňou a dvomi vežami po jej stranách. Medzi vežami sa nachádzala mníšska empora. Vznik tejto stavby sa datuje do prvej tretiny 12.
Zo Bzovíckeho kláštora pochádza aj najstarší písomný doklad o používaní zvonov na území Slovenska. Potvrdzuje to zakladacia listina z roku 1135, kde Belo II. potvrdil fundáciu cisteriánskeho opátstva. Opevnený kláštor v Bzovíku, zasvätený sv. Štefanovi kráľovi, patrí medzi najstaršie cirkevné inštitúcie na Slovensku.
Búrlivé obdobie a prestavby
Kláštor Bzovík má pomerne búrlivú históriu. Častokrát menil vlastníkov a je z nej zjavné, že mal strategicky významnú polohu. Počas bojov medzi stúpencami poľského Ladislava Jagelovského a uhorskej Alžbety, tunajšie okolie plienili Jiskrovi vojaci, ktorí sídlili v Krupine. Z tohto obdobia, z rokov 1444 -1446, pochádza gotická prestavba areálu. K staršej románskej lodi s dvojvežovým priečelím pristavili novú svätyňu, postavili nové kláštorné krídlo a rajský dvor. Gotickou úpravou sa iba čiastočne porušila pôvodná románska stavba kostola a kláštora. Opravený kláštorný areál podpálili v roku 1471 Krupinčania.
V priebehu 15. storočia prešiel Bzovík stavebnými úpravami s cieľom posilniť jeho obranyschopnosť. Pôvodný románsky dvojvežový kostol goticky upravili a prepošt Ondrej nariadil aj posilnenie obrany. Spôsob usporiadania kláštorných budov do 40. rokov 15. storočia nie je známy. V priebehu 15. a 16. storočia prešiel kláštor mnohými útokmi, častými požiarmi, prestavbami a obnovami.
V roku 1530 napadol kláštor Žigmund Balassa, oligarcha stredného Slovenska, známy svojím bezohľadným postojom k poddaným. Rehoľníci boli vyhnaní a kláštor bol prebudovaný na skutočnú pevnosť. Tunajších rehoľníkov vyhnal a začal s veľkolepou prestavbou bývalého kláštora na protitureckú pevnosť. Významným míľnikom v histórii tohto kláštora bolo jeho prevzatie šľachticom Žigmundom Balassom v roku 1530. V tomto roku boli vyhnaní uhorským protestantom Žigmundom Balašom.
V priebehu rokov 1530-1546 zbúral poškodený kostol spolu s južnou vežou a s južným kláštorným krídlom. Vytvoril veľké nádvorie, nadstaval starú románsku južnú vežu, z ktorej vznikla pozorovateľňa. Ostatné časti kláštora adaptoval na bývanie. Stará sakristia slúžila ako kaplnka. Celý bývalý kláštor opevnil vysokým plným múrom so štyrmi nárožnými baštami. Okolo pevnosti bola vodná priekopa. Vstup do pevnosti sa nachádzal pri severozápadnej bašte a mal podobu širokého neskoro gotického portálu s padacím mostom. Pevnosť chránila vodná priekopa. Túto prestavbu datuje monogram Balašu, ktorý sa nachádza na portáli. Nový vstup do areálu umiestnil na severozápadnej strane, pri nárožnej bašte. Renesančný vstupný portál mal padací most. Balaša, ktorý pochopil význam nastupujúcich palných zbraní nechal kláštor obohnať štvoruholníkovou hradbou, nárožia spevnil kruhovými baštami s delovými strieľňami, vyhĺbil priekopu a vstup preklenul padacím mostom. Pôvodný kostol úplne odstránili a v objatí hradieb vybudovali nové hospodárske budovy. Prestavbu ukončili v roku 1548.
V roku 1548 ukončili renesančné prestavby. Po dobití Žigmundom Balašom v roku 1530 prebehla rozsiahla prestavba. Zbúral kostol, pristaval monumentálne opevnenie, ktoré uzatvorilo nádvorie. Monumentálne opevnenie, na nároží so štyrmi prevýšenými oblými baštami, chránila vodná priekopa. Jednotlivé bašty boli prístupné ochodzou a goticko-renesančnými portálmi, na niektorých sú iniciálky S. B.
Po Balassovej smrti v roku 1559 kláštor spolu s majetkami získala jeho vdova Barbora, rodená Fánchyová. Rodina Fánchyovcov vlastnila pevnosť až do polovice 17.storočia. Vyše dve storočia medzi Bzovíkom a pánmi čabraďského hradu panovali dlhotrvajúce spory. Tiahli sa od roku 1337 až do roku 1557, kedy správca hradu Čabraď smrteľne zranil prešpota bzovíckeho kláštora.
V roku 1678 Bzovík obsadili povstalecké vojská Imricha Thökölyho. Koncom 17. storočia bol kláštor znova navrátený cirkvi, no v roku 1678 ho získali vojská Imricha Tököliho. Po ich odchode sa areál stal majetkom jezuitov a po ich zrušení majetkom ostrihomského seminára. Obrannú funkciu pevnosti otestovalo ako posledné vojsko Imricha Tӧkӧliho v roku 1678. Obsadili ho a krupinského kastelána a zopár mešťanov, ktorí tu hľadali útočisko povraždili. Bzovík vyrabovali, poškodili a vypálili.
Po roku 1678 pevnosť opravil a barokovo prestaval ostrihomský biskup Juraj Szelepcsényi, o čom informuje aj pamätná tabuľa nad vstupom do areálu. O jeho znovu sprevádzkovanie sa postaral ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčéni. V roku 1908 ostrihomská kapitula predala nehnuteľnosť do súkromných rúk. Ostrihomská kapitula spravovala tunajšie majetky do roku 1908, keď ich predala. V roku 1925 Bzovícke panstvo zaniklo.
Opevnený kláštor Bzovík 🇸🇰
Úpadok a súčasnosť
Za druhej svetovej vojny a po nej kláštorné budovy značne poškodili. Obidve nasledujúce svetové vojny sa na Bzovíku negatívne podpísali. Románsku vežu, ktorá dovtedy stála, zbúrali a časti vnútorných múrov rozobrali. V priebehu oboch svetových vojen bol komplex značne poškodený a postupne rozobraný ako stavebný materiál. Od roku 1952 prešiel do vlastníctva štátu.
V 60. rokoch sa začalo s jeho obnovou, avšak veľmi necitlivou k pamiatke. V rámci nárožných bášt boli vybudované točité schody, doplnené železné zárubne, dokonca bola zavedená elektroinštalácia. Nelichotivou zaujímavosťou kláštora Bzovík sú jeho moderné prestavby. Vzhľad celej pamiatky kazí najmä nevhodný stavebný materiál použitý na čiastočnú rekonštrukciu - betón. V jednej z nárožných bášt sú dokonca umelo vytvorené betónové točité schody, ktoré sú síce zaujímavé, ale spolu s ostatnými zásahmi kazia historický dojem pamiatky (nespomínajúc poškodené a popísané steny tzv. „grafitti“).
V roku 1908 ostrihomská kapitula predala nehnuteľnosť do súkromných rúk. V roku 1969 sa postupne začalo s výskumami, projektovou dokumentáciou a prácami. V roku 2015, 2018 a 2019 prebiehali rekonštrukčné a stabilizačné práce kláštora pomocou projektu s dotáciou od Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. V roku v roku 2015 a 2019 prebehol v areáli kláštora aj archeologický výskum.
Z areálu bývalého kláštora sa zachovali už len ruiny, ktoré podávajú obraz o rozsahu a usporiadaní budov. Z bývalých nádherných budov kláštora stojí dnes len jedna - gotická sakristia, neskôr pozmenená na kaplnku, ostatné sú zbúrané až do základov, ktoré prerastajú vegetáciou. Badať tu výrazný zásah človeka najmä v jednotlivých baštách, kde je vidieť pokus o prispôsobenie modernej dobe zavedením elektroinštalácie a zasadením kovových zárubní.
Za povšimnutie stojí snaha o rekonštrukciu strešnej krytiny jednotlivých bášt a hradnej kaplnky. Napriek tejto rekonštrukcii strecha začína chátrať. Na štyroch nárožných baštách sú veľké delové otvory, pôvodne lemované sgrafitovou ornamentikou. Sgrafito (z tal. sgraffiare - škrabať) je grafická umelecká technika, pri ktorej dielo vzniká vyškrabávaním do viacvrstvovej hladenej omietky. Odškrabaním vrchnej omietky sa odkrýva spodná vrstva čím sa vytvára motív.
Dnes je Bzovík stále veľkolepá stavba. Je nezameniteľne mohutná, pevná, na oko nezničiteľná, krásna svojou kamennou hrubosťou, veľkolepá svojimi baštami, je pevne stredoveká, drsná až neokrôchaná, napriek tomu rytiersky pôvabná.
Ako sa dostať do Bzovíka
Bzovík sa nachádza v regióne Hont v oblasti Krupinskej planiny, presnejšie na juh od mesta Krupina. Ak pôjdete z obce Bzovík smerom na Uňatín, je potrebné sledovať odbočku doľava smerom k objektu kláštora. Parkovanie je možné priamo pri areáli kláštora, ktorý nájdete na južnom okraji obce Bzovík. Do obce premáva pravidelná autobusová doprava z mesta Krupina. Informácie ohľadne prístupu do areálu kláštora si môžete pozrieť na stránkach obce Bzovík.
Vzdialenosti k obci Bzovík:
- Kúpele Dudince: 25,8 km
- Kúpele Sliač: 42,1 km
- Kúpele Sklené Teplice: 42,7 km
Neďaleko Sebechlieb, ktoré sa nachádzajú len 13 km na juhozápad, môžete navštíviť skanzen Stará Hora, ktorý je charakteristický starými vinohradníckymi domami. Do prízemia domov sa vchádzalo cez oblúkovú vstupnú bránu do vínnej pivnice.
Ak sa vydáte z pevnosti na juhozápad, tak narazíte na čoraz obľúbenejšie kúpele Dudince, ktoré sú známe svojou zemitou hydrouhličitanovo-sírnto-chloridovou 30 stupňovou vodou a neodmysliteľnými travertínovými kopami, tzv. Dudinskými travertínmi. V prípade, že máte záujem počas vášho kúpeľného pobytu v Dudinciach navštíviť Bzovík a nemáte vlastnú dopravu, z kúpeľov je k dispozícii autobusové spojenie s prestupom v Krupine.
Pevnosť Bzovík je od kúpeľov v Sliači vzdialená 42,1 km, cesta autom vám zaberie 46 minút. Z kúpeľov pokračujte cez Zvolen po ceste číslo 66 do Krupiny a odtiaľ priamo do obce Bzovík.
Kúpele Sklené Teplice sú od pevnosti v Bzovíku vzdialené 42,7 km, cesta autom vám zaberie 54 minút. Z kúpeľov pokračujte smerom na Banskú Štiavnicu, po ceste číslo 51. Cestou sa môžete pristaviť aj v obci Teplá a preskúmať pozostatky Žakýlskeho hradu. Z Banskej Štiavnice pokračujete ďalej cez Svätý Anton, Žibritov do Krupiny a odtiaľ do Bzovíka.
V prípade, ak by bol objekt zatvorený, kontaktujte Obecný úrad alebo poverenú osobu. Pukanec, dnes nenápadná obec na úpätí Štiavnických vrchov, v minulosti významné slobodné kráľovské banské mesto. V súčasnosti sa v obci nachádzajú pozostatky po jej niekdajšej sláve v podobe historických pamiatok, zaujímavé náučné chodníky či menšie múzeá, ktoré približujú návštevníkom bohatú históriu obce.
Rímske kúpele, posledná zastávka náučného chodníka Dudinské travertíny, sú dodnes opradené záhadou. Podľa miestnej legendy ich vytvorili rímske légie, aby si dopriali oddych pri teplých minerálnych prameňoch.
