História Oravskej Lesnej Farnosti

Oravská Lesná bola založená až v roku 1731. Návrh na založenie dediny predložil Juraj Erdödy ml. na porade panstva. Právne začala dedina existovať 23. júla 1731, kedy na generálnej župnej kongregácii vo Veličnej vydali zakladaciu listinu dediny. Za právneho zakladateľa obce sa považuje gróf Juraj Erdödy ml., ale skutočným zakladateľom, ktorý začal zakladať novú obec bol Ján Mutnianský a je považovaný za prvého richtára.

Dostala názov ”Erdöd” na počesť svojho zakladateľa. Obyvatelia si ale tento názov prispôsobili a nazývali dedinu Erdútka. Toto pomenovanie obce trvalo až do konca roku 1945. Dňom 1. januára 1946 sa obec premenovala na Oravskú Lesnú.

Oravská Lesná v rokoch 1731 - 1748 cirkevne patrila do rímsko-katolíckej farnosti v Lokci. Osadníci pod vedením richtára Jána Mutnianského postavili prvý drevený kostol pod vrchom Kohútik v roku 1739 a zasvätili ho sv. Anne. Kostol vybudovali z dreva na kamenných základoch. Kostol renovovali v roku 1791. Dnes na jeho mieste stojí kaplnka. Richtár Ján Srogoň vybudoval kaplnku k úcte sv. Jána Nepomúckeho. Socha svätca bola umiestnená v kaplnke. Dedina mala dva cintoríny. Kríže sa nachádzali na cintoríne.

Kostol sv. Anny v Oravskej Lesnej

Zemepán Juraj Erdödy si prial, aby sa v novej dedine Erdútke neusadil žiaden luterán. Podľa jeho plánov sa Erdúdka pôvodne mala stať sídlom farnosti pre obce Zákamenné a Novoť. Daroval aj pozemky na výstavbu, ale pre odľahlú polohu nebol do obce pridelený ani kňaz.

Veriaci obcí Erdútky, Krušetnice, Lomnej, Novote a Zákamenného napísali prosbu županovi Jurajovi Erdödymu v júni roku 1746, v ktorej uviedli: „sme vzdialení od nášho patera Lokčianskeho, mnohokrát pre nespôsobilosť cesty, zvlášť počas povodní a rozvodnenia rieky, pre veľké nebezpečenstvo života, nemôžeme prichádzať na sväté omše a pokrstiť dietky.

Keď príde do obce pán farár z Lokce, platíme mu na obed jeden toliar a pre kone dávame tri štvrtiny merice ovsa. Ak pán farár z Lokce nocuje v obci, výdavky sú dvojnásobné. Preto by sme radšej prispievali na vlastného farára. Do farnosti vo Veselom nechceme patriť, je to ďaleko a cesty sú neschodné“.

Veriaci sa odvolávali na kanonickú vizitáciu počas pôsobenia pána farára Jána Sadeckého, ktorý zomrel na mor v roku 1739. Vizitátor im vtedy sľúbil prideliť kňaza. Prosbu veriacich odporučil oravský župan Juraj Erdödy a Ostrihomské arcibiskupstvo rozhodlo o zriadení farnosti v Zákamennom.

Založenie Samostatnej Farnosti

Samostatná farnosť v Erdútke bola založená v roku 1787 a prvým farárom sa stal františkán Joachim Zummer z Levoče. Pôsobil tu do svojej smrti v roku 1797. Pochovali ho pri kostole. Zaslúžil sa o vybudovanie farskej budovy, školy, opravu kostola sv. Anny, do kostola obstaral organ a dva zvony. V roku 1794 v deň vizitácie farnosti spišským biskupom Jánom Révayom zhoreli budovy fary a školy. Veriaci vybudovali novú farskú budovu, ale táto zhorela v roku 1797 pre neopatrnosť Zummerovej sestry.

Druhým farárom bol Ján Hozanay v rokoch 1797 - 1804. Kanonické vizitácie z rokov 1794, 1820 a 1833 poskytujú informácie o prvom drevenom kostole sv. Anny a jeho vybavení. Kostol slúžil veriacim do roku 1914 a z jeho vybavenia sa zachovali oltárny obraz sv. Anny so svojou dcérou Máriou, oltárne sochy sv. Jozefa a sv. Joachyma, socha Panny Márie ružencovej a Panny Márie s lúčmi, dve sochy ukrižovaného Ježiša, obraz na procesie Panna Mária s lúčmi, krstiteľnica, dva kalichy a svietniky.

Farár Štefan Mnohel (1910 - 1917), rodák z Novote, sa zaslúžil o výstavbu druhého kostola v Oravskej Lesnej roku 1914, ktorý sa stal dominantou obce. Z farskej kroniky sa dozvedáme, že po výstavbe nového kostola v ústredí obce v roku 1914 bol starý kostol prevezený do Babína, kde počas požiaru v roku ??? zhorelo množstvo gazdovstiev. Drevo kostola bolo podľa zápisov z farskej kroniky použité na výstavbu domov v Babíne.

Príbeh kostolných zvonov je zaujímavý aj strastiplný. Joachim Zummer dal uliať v dielni Jána Knoblocha v Banskej Bystrici 6-centový zvon na počesť sv. Anny v roku 1787 a 7-centový zvon v roku 1792. Vo vežičke nad sakristiou bol malý zvon tzv. cengalka. Pán farár Michal Macháč dal druhý zvon preliať, zväčšiť a zasvätiť sv. Michalovi archanjelovi v roku 1828. Počas prvej svetovej vojny vojaci habali zvony po dedinách na výrobu kanónov a vojenskej munície. Lesňanom sa podarilo ukryť a zachrániť zvon sv. Michala, ale ostatné vojaci vzali v roku 1917. Pán farár Štefan Kubičár objednal nové zvony, firme odovzdal zálohu 11 tisíc korún, ktoré nazbierali veriaci v roku 1924. Avšak firma zbankrotovala, farnosť prišla o peniaze a zvony nedostala. Nasledovala nová zbierka na zvony a vysokou peňažnou čiastkou prispel spolok bývalých urbarialistov.

Kostol sv. Anny

Dominantou obce je rímsko-katolícky kostol sv. Anny z roku 1914. Je postavený v jedinečnom architektonickom štýle novodobej secesie. V prekrásnom interiéri sa spájajú ľudové i štýlové prvky a jeho hodnotná architektúra prekračuje regionálny význam.

Stavba nového kostola sa začala v roku 1910 na podnet kňaza Štefana Mnoheľa, rodáka z obce Novoť. Keď nastúpil do Oravskej Lesnej ako farár, trápil ho úbohý stav pôvodného dreveného kostola postaveného na vrchu Lehotská. Rozhodol sa tento problém riešiť výstavbou nového kostola. Miesto pre nový kostol vybral v dolinnej, v ešte dovtedy neobývanej časti obce. Projekty boli vypracované inžiniermi z Budapešti. Kostol mal stáť 83 000 rakúsko-uhorských korún. Z toho 50 000 mal uhradiť „Fundus Religionis“ - ako patrón a samotní veriaci mali vyzbierať zvyšok. Na dobrovoľných zbierkach sa vyzbieralo len veľmi málo peňazí, nakoľko obyvatelia boli veľmi chudobní.

Na stavbe kostola pracovali rôzni odborníci. Drevárske práce robili tesári z južnej Moravy a spracovávali miestne drevo. Murári boli z Liptova. Hlavné kamene na stĺpy boli dovážané vlakom do Oravského Podzámku. Hlavné nosné kamene sú pieskovcové, dôkladne opracované a vyzdobené jemnými ornamentami, podobne ako ostatná časť drevenej konštrukcie. Jedinečnosťou je strecha kostola, tvorí ju drevená konštrukcia pokrytá tradičným dreveným šindľom.

Tento chrám jedinečným spôsobom spája drevo, kameň, murivo a vytvára tak impozantný jednoloďový kostol v pôdoryse jednoramenného kríža. Kostol je dlhý 47 m. Výška veže dosahuje 37,8 metra a sú v nej umiestnené 4 zvony, ktoré zadovážil kňaz Štefan Kubičár. Klenby kostola sú drevené, rebrá zdobené zúbkovaním spočívajú na travertínových hlaviciach, na ktorých sú vytesané kríže. Oltáre pochádzajú z pôvodného starého kostola a z tirolských dielní zo začiatku 20. storočia. V roku 1905 veriaci zakúpili krížovú cestu.

V 30. rokoch zakúpil kňaz Aurel Mihaliak organ, v 70. Pod vedením miestneho farára Jozefa Trstenského (správca farnosti v rokoch 1995 - 2004) sa vykonali opravy zvonového mechanizmu, nosnej konštrukcie veže, výmena zariadenia interiéru, kúrenia, zateplenia, ozvučenia, elektroinštalácie, prebehlo reštaurovanie oltárov, ladenie organu, zaviedlo sa podlahové kúrenie, osvetlenie interiéru a exteriéru, vykonala sa oprava šindľovej strechy a fasády, vstupnej brány a vchodov. Slávnostná vysviacka chrámu bola v roku 31. 10. 1998 diecéznym biskupom prof. Mons. ThDr. Františkom Tondrom. V rokoch 2014 až 2015 sa renovovala jeho šindľová strecha a fasáda.

Významné osobnosti farnosti

Tomáš Vojtaššák

Bol synovcom spišského biskupa Jána Vojtaššáka. Po ukončení štúdia teológie v Spišskej Kapitule ho jeho strýko Ján vysvätil 22. júna 1941 za kňaza. V rokoch 1943-1946 pôsobil vo farnosti Ústie nad Oravou, dnes Ústie nad Priehradou v okrese Tvrdošín. V čase prechádzania frontu v marci 1945 trpezlivo a súcitne znášal vojnové hrôzy, ktoré postihli Ústie, no nadovšetko vypálenú Osadu.

V roku 1950 prišiel Tomáš Vojtaššák do farnosti Oravská Lesná. Hospodársky, spoločensky i politicky tam pôsobil vo veľmi ťažkom období. Bolo po vojne, krajina bola zničená (cesty, mosty, železnice). V roku 1948 sa dostali k moci komunisti, ktorí začali ničiť krajinu (znárodňovanie, náboženské prenasledovanie, násilné zakladanie družstiev). Tak aj náš spišský biskup Ján Vojtaššák, už ako 70 - ročný, je odsúdený na 24 rokov väzenia ako vlastizradca.

Pán farár Vojtaššák sa veľmi tešil, keď prišiel do Oravskej Lesnej. Kostol mal naplnený veriacimi, v škole mal mnoho detí na náboženskom vyučovaní. Snažil sa usporiadať farnosť a náboženský ju povznášať. Zaviedol jednotné vysluhovanie sviatosti pre všetkých rovnako, začal s pobožnosťami (odpustové pobožnosti, májové pobožnosti, pobožnosti k úcte sv. Jozefa. Začal opravovať strechu kostola. V roku 1953 zaviedol do kostola ozvučenie, do fary vodovod. V roku 1959 sa elektrifikoval kostol, lesní robotníci venovali sklený luster, pribudla ružencová zástava, obraz Panny Márie de la Salette.

V r. 1963 po podmienečnom prepustení z väzenia sa uňho tri týždne zdržal aj jeho strýko a svätiteľ biskup Ján.

Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:

Stručná bibliografia:

tags: #oravska #lesna #farnost