Katedrála svätého Martina: História a Význam

Pozornosti obyvateľov a návštevníkov Bratislavy neunikne najpôsobivejšia dominanta Bratislavy, Katedrála sv. Martina, ktorá je spolu s hradom charakteristickým symbolom mesta. Ich vzájomné dejiny sú prepojené. Dóm sv. Martina je jednou z dominánt mesta. Dóm sv. Martina, resp. Katedrála sv. Martina v Bratislave je najzachovalejším a najväčším gotickým kostolom v Bratislave. Je dominantou a symbolom hlavného mesta Bratislava a patrí k jeho najvýznamnejším historickým pamiatkam.

Katedrála je najdôležitejším chrámom diecézy, tvorí jej liturgické a duchovné centrum, je sídelným chrámom diecézneho biskupa a nachádza sa v ňom katedra biskupa. Pomenovanie Katedrála pochádza z grécke slova kathedra. V antickom svete to bolo miesto učiteľa a sudcu. Dodnes sa týmto slovom označuje miesto pre učiteľa v triede. Kathedra v starovekých chrámoch označovalo biskupské kreslo, z ktorého biskup predsedal liturgii a prednášal homíliu. Od šiesteho storočia sa podľa biskupskej katedry biskupské kostoly začali nazývať katedrálami (ecclesia cathedralis).

Kráľ Imrich I. požiadal v roku 1204 pápeža Inocenta III. o povolenie premiestniť prepošstvo z hradu do podhradia. V roku 1221 pápež Honorius III. dal súhlas k premiestneniu kompetencií Farského kostola najsvätejšieho Spasiteľa. Najskôr začali využívať už existujúci kostolík sv. Martina, ktorý zbúrali a na jeho mieste po roku 1273 postavili nový, v románskom slohu. Na severnej strane, smerom od Kapitulskej ulice, mal kruhovú kaplnku, neskôr prebudovanú na karner (kostnica), ktorého základy sa našli pod dnešnou kaplnkou sv.

Gotický dóm sv. Martina postavili na mieste románskeho kostola sv. Salvátora. Ten na vyvýšenom mieste stredovekej osady stál už v roku 1221. V druhej polovici 13. storočia počas bojov proti Přemyslovi Otakarovi II. bol poškodený a preto sa pristúpilo k jeho ranogotickej prestavbe. Stavba sa viedla pre dané obdobie tradičným spôsobom, ktorý spočíval v obstavaní starých múrov kostola novými, ktorými sa vymedzil priestor nového väčšieho kostola. V 14. a v 15. storočí to znamenalo, že kostol používal obidve patroníciá. Patroníciom sa rozumie, ktorému svätému bol kostol zasvätený. Starý kostol, najsvätejšieho Spasiteľa( Salvátora) a sv.

Koncom 14. storočia viedol stavbu Majster Michal z Klosterneuburgu (nazývaný Michal Chnab), ktorý bol ídeovo spojený so staviteľmi viedenského dómu sv. Štefana. Pravdepodobne pod vplyvom pobytu kráľovnej Žofie, vdovy po českom kráľovi v rokoch 1423 až 1428 došlo k zmene a v tomto období vedenie staby prevzala hradná huta pod vedením majstra Konráda von Erling. V prvých troch desaťročiach sa realizovala veža vysunutá do priestoru priekopy pred hradbami s priestormi na jej severnej a južnej strane, ktoré boli predelené krížovými klenbami, čím vznikli dve nad sebou situované miestnosti s funkciou kaplniek. K západným nárožiam boli pristavané hranolové vežičky s točitými kamennými schodiskami, ktoré sprístupňovali kaplnky na poschodí. V priestore na severnej strane veže vznikla kaplnka Panny Márie (kaplnka kanonikov), nad ňou klenotnica, na južnej strane dnešná kaplnka sv. Jozefa a nad ňou kaplnka českej kráľovnej Žofie (resp. Žigmundova, česká, cisárska).

Táto časť stavby ukrýva zaujímavosť, ku ktorej sa za normálnych okolností návštevník nedostane. Dom hodinového stroja. Predstavte si malú dreveničku, štvorcového pôdorysu, ako vystrihnutú z liptovskej dediny. Práve v ňom sa ukrýval pôvodný, barokový hodinový stroj, ktorý poháňal vežové hodiny. Vnútorné steny „dreveničky“ sú podbité rákosom, na ktorom je natiahnutá omietka. Tá dokazuje, že od svojich predkov sa príliš nelíšime. Je na nej vyškriabaných a napísaných množstvo mien, nápisov a datovaní. Všetky z 18. a 19. storočia. Nejde o nič neobvyklé. S takýmto „grafity“ sa stretnete v mnohých kostoloch.

Architektúra Katedrály

Katedrála sv. Martina je trojloďová stavba halového typu s centrálnou loďou, dvoma postrannými loďami a predstavaným, polygonálne uzavretým presbytériom. Na západnej strane je stavba ukončená hranolovitou vežou. Z pôdorysu stavby vystupujú tri prístavby - na severnej strane kaplnka sv. Jána Almužnía a kaplnka sv. Anny na južnej strane tzv. južná predsieň.

Dominantným architektonickým prvkom chrámu je západná vstavaná veža. Ukončená je neobarokovou helmicou s modelom uhorskej kráľovskej koruny. Na fasáde veže je nad lomenými oknami umiestnená štvorica hodinových ciferníkov.

Dóm svätého Martina má tri vchody: jeden z južnej a dva zo severnej strany. Západné priečelie chrámu s vežou sa v minulosti nachádzali za mestskými hradbami. Veža bola súčasťou mestského opevnenia a teda musela spĺňať fortifikačnú funkciu: nesmela mať portál, ktorým by prípadný nepriateľ mohol cez kostol vniknúť do mesta, ani okná.

Exteriér chrámu upúta zaujímavou sochárskou a reliéfnou výzdobou. Na múre kaplnky svätej Anny sa v baldachýnových výklenkoch nachádzajú sochy svätého Jozefa, svätej Alžbety a svätej Heleny. Vzácnou heraldickou pamiatkou je dvojica erbov uhorského kráľa Mateja Korvína osadených na opornom pilieri na južnej strane presbytéria.

V dóme sa zachovala najväčšia skupina renesančných a barokových náhrobkov spomedzi bratislavských kostolov. Jeden z najobdivovanejších epitafov je umiestnený nad kryptou Pálfiovcov pri severnom múre katedrály.

Po vstupe cez hlavný portál sa návštevník ocitne v podveží chrámu. Presbytérium z 15. storočia je od trojlodia oddelené schodmi z červeného mramoru. V jeho závere stojí oltár z konca 19. storočia v tvare stredovekého relikviáru.

Interiér Katedrály sv. Martina

Nad oltárnou menzou stojí tabernákulum a dve postranné pevné krídla. Do šiestich ník krídel umiestnil architekt šesť sôch svätcov. Zľava - sv. Juraj, sv. Alžbeta, sv. Vojtech, sv. Mikuláš, sv. Katarína Alexandrijská, sv. Florián. Dvierka oltárneho tabernákula zdobí päť maľovaných kruhov s medailónmi štyroch evanjelistov a so stredovým medailónom s motívom Baránka. Nad tabernákulom v tympanóne je umiestnená reliéfna polpostava žehnajúceho Krista v ľavej ruke s kalichom a hostiou. Rebrové polia klenby vypĺňa dekoratívno-ornamentálna fresková výmaľba.

V duchu gotickej náboženskej ikonografie boli rebrové polia presbytéria vyplnené symbolickými maľbami. Na severnej stene presbytéria pochádza z čias neogotickej úpravy maľovaný dekoratívny rám s iniciálou písmena I, obsahujúcou postavu prvého uhorského kráľa Štefana I. Nad ľavým horným okrajom rámu dvojica anjelov nesie svätoštefanskú korunu. Rám obsahuje zoznam kráľov a kráľovien, ktorí boli v svätomartinskej katedrále korunovaní v rokoch 1563 - 1830.

Na severnej a južnej stene presbytéria sú v nikách umiestnené sochy apoštolov svätého Petra a Pavla. Na južnej stene je umiestnené neogotické pastofórium obsahujúce dvierka z pôvodného gotického pastofória z 15. storočia.

Hlavná loď je od bočných lodí vizuálne oddelená ôsmimi podpernými stĺpmi. Z hlavíc pilierov vybieha rebrová klenba pochádzajúca z prvej polovice 15. storočia. Do stredu stropu hlavnej lode umiestnili stavitelia prstencový svorník s otvorom do nebies prikrytý terčom so symbolom Ducha svätého.

Dominantou pravej (južnej) lode je oltár Sedembolestnej Panny Márie. Dominuje mu v strede osadená socha Panny Márie, držiacej v náručí ukrižovaného Krista. Súčasťou oltára sú reliéfne výjavy zo života Ježiša Krista. Na čelnej stene lode sa na podstavci nachádza skvost barokového sochárstva - bronzové súsošie Svätý Martin so žobrákom od Georga Rafaela Donnera z roku 1734. Vľavo od súsošia je postavená gotická krstiteľnica z roku 1409.

Ľavá (severná) chrámová loď obsahuje dva bočné oltáre. V smere od svätyne je prvým neogotický krídlový oltár Kríža, zvaný aj oltár Kalvárie. V jeho centre je umiestnené súsošie s ukrižovaným Kristom po stranách s Pannou Máriou a apoštolom Jánom. Druhým oltárom je oltár svätého Ondreja.

Kaplnky Katedrály

Umelecky najvýznamnejšou z kaplniek Katedrály svätého Martina je baroková kaplnka svätého Jána Almužníka. V rokoch 1729 - 1732 ju na mieste bývalej gotickej sakristie dal postaviť arcibiskup Imrich Esterházy. Bohatá drapéria oltára svätého Jána Almužníka s poletujúcimi anjelmi vrcholí v baldachýne. Predela oltára pozostáva zo siedmich bronzových, pôvodne pozlátených reliéfov pašiového cyklu: Bičovanie, Kristus na Olivovej hore, Nesenie kríža, Pieta, Stavanie kríža, Ukladanie do hrobu a Korunovanie tŕním. Na južnej strane kaplnky je umiestnená postava Imricha Esterházyho - arcibiskupa kľačiaceho v mušľovej nike, s tvárou oproti veľkému oknu, modliaceho sa so sklonenou hlavou k oltáru v závere kaplnky.

Druhou samostatne stojacou kaplnkou je kaplnka svätej Anny pri severnom múre chrámu. Vznikla v roku 1514, kedy ju pristavali medzi druhý a štvrtý oporný pilier severnej lode. Tympanón nad portálom obsahuje motív Najsvätejšej Trojice - Boha Otca so stromom života a Krista - symbolu nového života, nad ktorými sa vznáša holubica - symbol Ducha svätého. Po stranách výjav adoruje dvojica anjelov. Reliéf je doplnený dvoma tzv. prefiguráciami Krista (symbolickými odkazmi na Kristovu obeť a zmŕtvychvstanie). Interiérové vybavenie kaplnky je skromné. V jej závere je na podstavci umiestnené súsošie svätej Anny vyučujúcej Pannu Máriu. Z umeleckej výzdoby kaplnky zaujme ornamentálna výmaľba stropu, pochádzajúca z čias regotizácie chrámového interiéru, zakomponovaná do pôvodnej sieťovej klenby.

Krstiteľnica

Dómska krstiteľnica je z bronzu a má tvar kalicha. Jej spodná časť, vysoká 92 cm, je najstarším objektom katedrály. Krstiteľnica je postavená na osemhrannom podstavci, typickom tvare baptistérií od prvých storočí kresťanstva. Symbolizuje to nedeľu ako „ôsmy deň“, nový deň zmŕtvychvstania.

Podvežie

Podvežie katedrály je vnútornými múrmi rozdelené na tri časti: južnú časť zaberá tzv. kaplnka kráľovnej Žofie, strednú časť sakristia a severnú tzv. kaplnka kanonikov. Kaplnka kráľovnej Žofie je pomenovaná po českej kráľovnej Žofii Bavorskej, manželke kráľa Václava IV..

Kaplnka má jednoduchú výzdobu. Po vretenovom schodisku sa z nej vystupuje do priestoru na druhom podlaží, ktorý sa v dávnej minulosti využíval ako bibliotheca, t. j. kapitulská knižnica. Išlo o najstaršiu knižnicu na území mesta, ktorej začiatky siahali až do 12. storočia. V časoch najväčšieho rozmachu jej knižničný fond obsahoval tritisíc päťsto kníh.

Stredná časť dómskeho podvežia, sakristia, sa spolu s miestnosťou na druhom podlaží využíva ako klenotnica. Kolekciu klenotnice tvorí vyše štyridsať kalichov, dvadsaťštyri relikviárov, desať monštrancií a niekoľko desiatok ďalších liturgických predmetov.

Severnú časť podvežia zaberá miestnosť zvaná locus consistorii, v ktorej sa konal obrad inštalácie nového kapitulského kanonika. Nad touto miestnosťou sa nachádzal priestor, ktorý slúžil ako kapitulský archív.

Vstupný priestor chrámu za hlavným vchodom je prekrytý organovou emporou, obnovenou v roku 1878. V roku 2010 bol na emporu inštalovaný nový organ. Organ je vyrobený z kvalitných druhov dreva a má štyritisíc píšťal (najmenšia má päť milimetrov, najväčšia desať metrov). V dóme sa nachádza aj druhý tzv. chórový organ. Ten bol postavený v roku 1867. Organ bol postavený v rámci regotizácie Dómu. Organovú skriňu architektonicky navrhol Jozef Lippert.

Zvonica a Zvony

Pôvodne vo veži Dómu svätého Martina viselo šesť zvonov. Najväčší z nich, Wederin, bol odliaty v roku 1670 vo zvonárskej dielni Baltazára Herolda, má hmotnosť 2513 kilogramov. Okrem neho tu bolo päť ďalších zvonov: Zwölferin, Viertlerin, dva bezmenné zvony, Josefin a najmenší Zügenglocklein (umieráčik). V roku 1914 po začiatku prvej svetovej vojny však všetky zvony, okrem najväčšieho Wederina a najmenšieho Zügenglocklein (umieráčik), z veže zložili a roztavili.

Dnes je vo veži katedrály umiestnených osem zvonov. Okrem pôvodného Wederina bolo v novembri 2000 do zvonice slávnostne inštalovaných ďalších sedem zvonov, symbolických darov okolitých štátov.

Krypta

Podzemie sa člení na viacero krýpt, z ktorých návštevníkom sú prístupné iba tzv. kanonická a mestská krypta. Jednou z najzaujímavejších častí je verejnosti neprístupná arcibiskupská hrobka nachádzajúca sa pod kaplnkou svätého Jána Almužníka, kde sú v honosných rakvách uložené telesné ostatky štyroch po sebe nasledujúcich ostrihomských arcibiskupov - prímasa Imricha Esterházyho, kardinála Mikuláša Čákiho, prímasa Františka Barkóczyho a kardinála Jozefa Baťána.

Ďalšou významnou kryptou pod Dómom je rodová hrobka Pálfiovcov pod severnou časťou Dómskeho sanktuária, ktorej vstup prekrýva mohutná kamenná platňa pod epitafom Jána Draškoviča pri severnom múre kostola. Do hrobky bolo v priebehu dvestoštyridsiatich piatich rokov uložených najmenej dvadsať osôb.

V rámci projektu TWO-ONE (SKHU/1902/1.1/021) bolo zreštaurovaných 14 epitafov v krypte pod kaplnkou sv.

Korunovačný Kostol

Po obsadení veľkej časti krajiny v 16. stor. Turkami získal Prešporok (Bratislava) titul korunovačného mesta uhorských kráľov. Korunovačným kostolom sa stal Dóm sv. Martina a prvá korunovácia sa tu uskutočnila v roku 1563. Spolu tu do roku 1830 korunovali 11 panovníkov a 7 kráľovských manželiek. Všetci tu korunovaní panovníci boli z rodu Habsburgovcov. V predvečer korunovácie bola koruna a kráľovské insígnie prenesené z hradu, kde boli po celý čas strážené, do sakristie dómu.

Koruna na veži Katedrály sv. Martina symbolizuje korunovačný kostol

V dóme sv. Martina, ako v korunovačnom kostole od roku 1563 až do roku 1830 korunovali 11 kráľov a 8 kráľovien (vrátane Jej veličenstva cisárskej milosti Márie Terérie). Symbol korunovačnej funkcie - pozlátenú svätoštefánsku korunu - nemal kostol počas celého obdobia kedy sa korunovác... Katedrála sv. Martina je gotická sakrálna stavba v historickej zóne Bratislavy. Je najvýznamnejším a najväčším chrámom v hlavnom meste SR a dominantou, ktorá je po Bratislavskom hrade druhým najvyhľadávanejším turistickým objektom mesta. Bratislavská Katedrála sv. Martina je spätá s viacerými svätcami, najmä s patrónom arcidiecézy sv.

tags: #katedrala #sv #martina #krstitelnica