Rajec je najstaršou osadou Rajeckej doliny. Archeologické nálezy a v posledných rokoch podniknuté výskumy dokazujú, že rajecká dolina bola osídlená už v predhistorických dobách. Najstaršia písomná pamiatka - historický údaj o Rajci - je z 12. storočia.
Magn. Organ nám pripomína veľký význam mestečka Rajec pre hudobnú kultúru nášho stredoeurópskeho regiónu. Pripomenie, že v Rajci pracovala od roku 1757 až do konca 19. storočia chýrna, široko rozvetvená organárska rodina Pažických.
Počas viac ako 120-ročnej existencie v nej pracovalo niekoľko generácií rodiny Pažických. Zakladateľmi dielne boli bratia Ján a Ondrej Pažický, ktorí boli pôvodne nájomcami vodnej píly. Aj keď materiály často uvádzajú, že boli Pažický v organárstve samoukovia, je ťažko uveriť , že by to mohla byť pravda.
Nástroje, ktoré vyšli z ich dielne rýchlo a citlivo reagovali na rôzne novinky a trendy nielen v dispozíciách, technickom riešení, ale aj architektonickom a výtvarnom riešení. Základom dispozícií organov z tejto dielne je obyčajne dôsledne vybudovaný principálový zbor od osem po dvojstopovú polohu vrátane kvinty 22/3´ a mixtúry. Od deväťdesiatich rokov však majú nástroje pre významnejšie lokality manuálovú klaviatúru až po f3 čím predbehli Pažický vývoj o niekoľko desaťročí. (Dvojmanuálové organy pre r .k. kostoly v Močenku-1790 a vo Višňovom-1797)
O činnosti dielne sme nezvyčajne dobre informovaní vďaka publikovaniu zápiskov z dielenskej knihy s názvom Specificatio Contractuum. Vnútorný nápis knižočky znie Poznamenanie roboty ke cti a chwále Božskej. Blahoslawenej Penne Márií a wšetkym Božím Swätým a ponajprwej ke cti a chvále sw.
Podľa dielenskej knihy prvý nástroj, ktorý vznikol v rajeckej dielni , bol troj-registrový pozitív z roku 1757. Pažický Andráš, mešťanský syn, tento v roku 1740 jako tovaryš mlynársky v hornom mlyne bývajúci, tesar na ten čas vítaný, vedľa jednoho do reparácie ku nemu oddatého „verklíka“, spravil druhý podobný od toho o mnoho lepší a spôsobnejší, tento prvý inštrument tak oduševnil otázneho mlynára, že následkom toho, nie len verklíky, ale aj organky do kostolov robil, tak ku príkladu prvá jeho práca organka bola do kostola Prečínskeho, za ktorý dostal od patróna baróna Balašu 100 zlatých šajnových a do daru dve ovce. Druhý podobný organek spravil do Lietavy, za ktorý dostal 120 zlatých šajnových. Tretí podobný organek naVrícké, za ktorý dostal 140 zlatých šajnových a po viacej menších organkov a konečne spravil aj do kostola rajeckého ten velikánsky organ, ktorý aj dnes kde všetky produkta vo vyskom stupni stoja chválu zaslúži a hodonota jeho je do 3 000 zlatých. Mlynár ale ten výlohu svoju peňažnú asi 200 zlatých dal si s kassi kostolnej zaplatiť.
Kostol sv. Ladislava v Rajci
Významné míľniky organa v kostole
-
1825: V roku 1825 postavili do kostola desaťregistrový organ Pažický z Rajca.
-
1866: V roku 1866 (teda v roku dostavania nového kostola) tento nástroj zväčšili a preniesli do nového kostola. O oboch udalostiach svedčia zápisy v dielenskej knihe Pažických (1825 do Fríwaldu 10 m; 1866 rozwačssel a na pedal sa prerobil a do nowého kostola prestavil sa organ wo Friwalde 10.
-
Podľa dostupných informácii sa zdá, že organ po zväčšení v 60. rokoch 19. storočia bol dvojmanuálový, pričom druhý manuál bol situovaný do zábradlia chóru (pred hrací stôl).
-
Doložená je prestavba nástroja, ktorú realizoval v r. 1906 - 1909 organár Žuja z Uherského Hradišťa.
-
Žuja údajne preložil pozitív zo zábradlia chóru nad strednú časť veľkej organovej skrine (medzi dve prevýšené píšťalové veže na bokoch organovej skrine).
-
Tento nástroj v roku 1957 rozobrali a uložili na povale kostola, kde sa zničil.
Vianočný koncert v kostole sv. Ladislava v Rajci ( DĽS Vlásenka, DĽH Stonožky)
Ďalšie informácie o kostole a jeho okolí
Farský rímsko - katolícky Kostol sv. Ladislava sa nachádza s strede mesta Rajec. Patrí medzi najstaršie a najvzácnejšie architektonické dedičstvo minulosti. Pôvodne jednoloďový kostolík si do dnešných čias zachoval len malú časť svojho charakteru, keďže bol niekoľkokrát prestavaný. Spolu s čiastočne zachovaným obvodovým murivom to uzatvára západný lomený ranogotický portál. Tento nádherný neskorogotický portál, situovaný na južnej strane kostola, pochádza z 15. storočia. Nakoniec, v 17. storočí bol kostol prestavaný.
Poloha kostola sv. Ladislava vypovedá o tom, že patril pôvodnej osade Rajec ešte pred vytýčením zástavby mesta s pravidelným pravouhlým námestím. Mesta, ktoré bolo napokon významným remeselníckym a obchodným centrom Rajeckej doliny. Niekdajšiu privilegovanosť mesta potvrdzuje renesančná budova radnice v priestore námestia a domy majú renesančné a barokové prvky.
Veľkolepý trojloďový halový priestor kostola sv. Ladislava s renesančnou klenbou na pilieroch je výrazom významu mesta i možností vysoko postaveného donátora Juraja Thurzu. Niektoré prvky a detaily, ale najmä nálezy z prebiehajúceho výskumu potvrdili i obohatili vedomosti o starších formách stavby.
Okrem doteraz viditeľného vstupného gotického portálu na západnej strane pod vežou a neskorogotického na južnej strane, si zvonku treba pozrieť zreštaurované prvky na západnej fasáde, gotické okno a renesančný portál na severnej. Vo vnútri kostola sa dá čítať situácia na stene bočnej lode vpredu, ktorá jedinečne vypovedá o gotickej architektúre baziliky (úzke vysoké okno po roku 1320 prekryté vstavaným pilierom), prestavbe na halu po roku 1560 (nález gotizujúceho okna vyššie) a spolu so súčasnou klenbou (1610) vloženie renesančného dvojokna z priestoru pristavanej tribúny pánov lietavského panstva - vtedy Juraja Thurzu.
Menší kostol tu teda stál už v 13. storočí. Mal bazilikálnu formu trojlodia (bočné lode boli nižšie ako stredná) a nepochybne podobne veľkolepú svätyňu, ktorá sa nezachovala. Tento typ nachádzame aj v stredovekej Žiline. Kostol v Rajci bol impozantný, ale zastropenie bolo rovné, realizované dreveným trámovým stropom. Na južnej strane stojí hodnotný neskorogotický vstupný portál (okolo roku 1480). V roku 1558 vyženil František Thurzo Lietavské panstvo a kostol v jeho patronácii prestavali (zrejme po požiari), a to bazilikálnu loď na halové trojlodie s drevenými stropmi. O polstoročie neskôr toto trojlodie zaklenuli mohutnou renesančnou klenbou. Stal a typickým evanjelickým chrámom s drevenými emporami, panskou uzavretou tribúnou. Svätyňa bola oddelená stenou. Na vrchole klenby je datovanie 1610 a štukové rebrá (po reštaurovaní naznačené) vytvárali obrazec zhodný s klenbou thurzovskej kaplnky na Oravskom hrade.
- pred rokom 1898 odstránili všetky barokové oltáre, našťastie ponechali aspoň vzácny obraz sv. Ladislava z roku 1777 z dielne vynikajúceho barokového maliara Jozefa Zanussiho, ktorý vidíme na hlavnom oltári. Na obraze je znázornený kráľ Ladislav, kľačiaci pred Matkou Božou. Na vankúšiku má položené kráľovské insígniá, čím symbolicky odovzdáva svoju vládu pod jej ochranu pred bojom proti Turkom.
V kostole je náhrobná platňa manželky Františka Thurzu Barbory Kostkovej zo Sedlíc.
Na konci 20. storočia sa realizovala výmena krovu, oprava strechy a „obnova“ fasád, pri ktorej sa odstránila väčšina pôvodných omietok. To bol dôvod, prečo sa začiatkom nového tisícročia pristúpilo k revízii niektorých nevhodných stavebných úprav a k reštitúcii už takmer stratených, či mladšími úpravami prekrytých výtvarných prvkov a detailov. V roku 2009 sa začalo s interiérom a v rokoch 2017 - 2022 prebiehala postupná exteriérová obnova kostola. Všetky stavebné i reštaurátorské práce realizovali sa na základe reštaurátorského výskumu.
Výskum priniesol mnoho zaujímavých a vzácnych objavov. Medzi inými gotickú maľovanú slavobránu, ktorá v stredoveku vo vstupnej chodbe podvežia vítala veriacich, maľované renesančné pasparty okolo okien, kde každé okno má svoj osobitný dekor, maľované slnečné hodiny na južnej fasáde a fragmenty maľovaného podstrešného ornamentálneho pásu, ktoré okrem svätyne prechádzali po celom obvode kostola. Všetky tieto vzácne dekoračné prvky sa postupne podarilo reštaurovať a dnes ich môžu obdivovať tak veriaci počas bohoslužieb, ako aj širšia laická a odborná verejnosť.
ORGAN V KOSTOLE SV. vie dodať cirkevným obradom obdivuhodný lesk a mohutne povznáša myseľ k Bohu a k nebeským veciam.