Kostol sv. Mikuláša v Starej Ľubovni: História a Architektúra

V Starej Ľubovni sa nachádza pôvodne ranogotický Kostol sv. Mikuláša, ktorý prešiel prestavbami v 17. - 19. storočí. Kostol dominuje celému námestiu sv. Mikuláša.

Rímskokatolícky gotický Kostol sv. Mikuláša z konca 13. storočia dominuje celému námestiu sv. Mikuláša.

Ranogotické počiatky a stredoveké úpravy

Kostol postavili ako ranogotické bezvežové jednolodie s kvadratickým presbytériom a severnou sakristiou niekedy okolo roku 1280, zrejme na mieste staršej stavby (archeologický výskum naznačil existenciu jej polygonálnej svätyne). Zo stredovekej stavby sa zachovala severná stena presbytéria s freskami a víťazný oblúk, západný múr lode a z malej časti aj severný a južný múr lode, južný múr presbytéria a východný múr sakristie.

Koncom 14. storočia bol tento kostol neskoršie upravovaný.

Rozšírenie a prestavby v novoveku

V prvej polovici 17. storočia pristavali k východnej časti severnej steny lode Kaplnku sv. Anny a okolo polovice 17. storočia pribudla ďalšia kaplnka k južnej stene presbytéria. Ďalšou prestavbou prešiel v druhej polovici 17. storočia.

Už v 80. rokoch 17. storočia sa realizovalo ďalšie významné rozšírenie chrámu, keď k južnej kaplnke dostavali južnú loď rovnakej dĺžky ako pôvodná loď a na mieste staršej sakristie postavili novú (zrejme väčšiu), ktorú na severnej strane zarovnali s múrom Kaplnky sv.

V roku 1738 a v nasledujúcom období došlo k ďalšej rozsiahlej prestavbe kostola, keď bola kaplnka sv. Anny predĺžená až po západné priečelie lode, čim sa funkčne zmenila na severnú loď chrámu. V tom čase dostal kostol aj súčasnú vežu. Koncom 18. upravili fasádu kostola klasicisticky a koncom 19. prispôsobili vtedajšiemu historizujúcemu vkusu. Západnej strane dostala v prvej tretine 19. storočia veža železným empírovým zábradlím.

Umelecké poklady a fresky

Z hnuteľného vybavenia je to hodnotná kamenná krstiteľnica zo 16. storočia a viacero neskorogotických náhrobných kameňov. V interiéri kostola sa nachádza vzácna neskorogotická kamenná krstiteľnica a neskorogotické náhrobné dosky z pieskovca a červeného mramoru či bohato zdobené barokové oltáre.

Maľby sa našli v troch pásoch nad sebou, pričom jednotlivé výjavy sú orámované. Tematicky ide o výjavy zo života Krista, v sondách boli identifikované obrazy Klaňania sa troch kráľov, nesenia kríža i samotné Ukrižovanie. V roku 2017 sa pristúpilo k plošnému odkryvu fresiek, ktorý potvrdil veľmi dobrý stav ich zachovania v celom rozsahu. V roku 2018 boli maľby zreštaurované. V roku 2019 sa začalo s odkryvom ďalších malieb na víťaznom oblúku (starozákonní proroci, kráľ Dávid a kráľ sv.

Interiér kostola

Hlavný oltár sv. Mikuláša - barokový oltár z druhej polovice 18. storočia. V strede je umiestnená olejomaľba na plátne - sv. Mikuláš. Po stranách sú plastiky sv. Štefana a sv. Ladislava a nad nimi plastiky sv. Augustína a sv. Gregora. V strede nadstavca je božie oko a dve plastiky orodujúcich anjelov. Celý oltár je zdobený bohatou ornamentikou z akantov, palmiet, roziet a rokajov.

Bočný oltár P. Márie Škapuliarskej - barokový oltár z druhej polovice 18. storočia. V strede je reliéf P. Márie Škapuliarskej s Ježiškom na rukách z 19. storočia v bohatom profilovanom ráme. V strede nadstavca je obraz P. Márie - olejomaľba na plátne. Po stranách sú plastiky sv. Dominika a sv. Karola Boromejského.

Bočný oltár sv. Kríža - na čiernom mramorovom stole (menze) je umiestnená skriňa s pašiovým cyklom s pestrými kvetmi z prvej tretiny 18. storočia. Vo vrchole je umiestnená plastika Vzkrieseného Krista. Pietou je malý erb rodiny Lubomírskych a pod ním Kristus v hrobe.

Bočný oltár sv. Anny - neskororenesančný oltár zo začiatku 17. storočia. V strede je umiestnená plastika sv. Anny Samotretej s gotickým rezbárskym umením a kľačiaca postava Márie Magdalény. V nikách sú barokové plastiky sv. Ignáca a sv. Ondreja. V strede nadstavca je reliéfna scéna Obetovanie Izáka zo zač. 18. storočia a po stranách plastiky sv. Barbory a sv. Heleny.

Bočný oltár sv. Jozefa - oltár z prvej tretiny 16. storočia. Na zníženej predele sú reliéfy sv. Petra a sv. Pavla, sv. a sv. Hieronyma, Anjel pri hrobe a Tri ženy pri hrobe z 19. storočia. V nike menzy je plastika Kristus v hrobe z 19. storočia.

Bočný oltár sv. Valentína - oltár zo zač. 18. storočia. Uprostred je reliéf sv. Valentína s P. Máriou a malým Ježiškom v bohatom profilovanom ráme. Po stranách sú plastiky sv. Joachima a sv. Jozefa.

Bočný oltár sv. Rodiny - barokový oltár z prvej pol. 18. storočia. V strede je umiestnený obraz sv. Rodiny. Po stranách sú plastiky anjelov po stranách. Na bokoch sú plastiky sv. Jána Nepomuckého a svätca v brnení. V strede nadstavca je plastika sv. Archanjela s dvoma anjelmi po stranách.

Bočný oltár sv. Barbory - z obdobia okolo roku 1730. Uprostred je obraz sv. Barbory z 20. storočia. Po stranách sú plastiky sv. Cecílie a sv. Uršule. V strede nadstavca je kartuša s postavou sv. Barbory. Po stranách je plastika sv. anjelov z 19. storočia.

Ukrižovaný Kristus - neskorogotická, polychrómová drevorezba z druhej pol. 16. storočia, zavesená nad triumfálnym oblúkom. Okolo neho mladšia svätožiara. Madona - neskorogotická plastika P. Márie v novšom ráme. Súsošie sv. Cyrila a Metoda - polychrómovaná drevorezba, sv. Cyrila a Metoda z 19. storočia.

Krstiteľnica - neskorogotická zo začiatku 16. storočia, kamenná. Kazateľnica - rokoková, z druhej pol. 18. storočia, na baldachýne sú symboly viery, nádeje a lásky a na vrchole socha Múdrosti symbolizujúca Múdrosť s anjelmi.

V interiéri kostola sa nachádza 7 oltárov. Mobiliár je prevažne barokový. Bolo potrebné navrhnúť nový obetný oltár, ambonu, sedes a ostatné liturgické solitéry v priestore presbytéria tak, aby tvarovo nerušili, no jasne definovali dobu svojho vzniku. Táto etapa bola preto časovo náročná. V prvom rade sme pri návrhu vychádzali z prvkov a materiálov s odkazom na históriu.

Obnova kostola

Celková obnova rímskokatolíckeho kostola sv. Mikuláša v Starej Ľubovni. Architekt Tomáš Bujna, ktorého predchádzajúce projekty obnovy kostolov ocenili odborné poroty rámci CE ZA AR, Ceny Dušana Jurkoviča alebo Ceny ARCH, preukazuje aj v prípade realizácie v Starej Ľubovni ucelený architektonický koncept, vychádzajúcu z podrobných architektonicko-historických, archeologických a reštaurátorských výskumov. Ich závery priniesli viacero objavov, ktoré architekt prezentuje vo výslednom návrhu. Nový vstup z exteriéru sprístupňuje jednu zo štvorice krýpt, v interiéri nájdeme odkryté nástenné maľby zo 14. storočia. Návrh zjednocuje a racionalizuje priestor kostola. Necháva vyniknúť pôvodné prvky, doplnené o nový autorský mobiliár.

Ďalšie sakrálne pamiatky v Starej Ľubovni

V Starej Ľubovni sa nachádzajú aj ďalšie zaujímavé sakrálne pamiatky, ktoré stoja za pozornosť:

• Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla - Postavený je na mieste bývalej kotolne, pričom nosné prvky pôvodnej stavby sú včlenené do súčasnej architektonickej kompozície.
• Gréckokatolícka farnosť Panny Márie Matky ustavičnej pomoci - Po troch rokoch úsilia bol 7. novembra 1993 posvätený nový chrám na sídlisku Západ.
• Drevený kostolík Cerkva sv. archanjela Michala - Gréckokatolícky kostolík východného obraduzrubovej, pri veži stĺpovej konštrukcie, zdobí Ľubovniansky skanzen už takmer 4 desaťročia.

tags: #kostol #stara #lubovna