Snahy cirkvi ovplyvniť veriacich pri výbere politickej reprezentácie boli v minulosti rôzne. Zdá sa, že časy pastierskych listov čítaných v kostoloch sú preč. Konferencia biskupov Slovenska (KBS) od nich upustila a namiesto toho zverejnila vyhlásenie k parlamentným voľbám 2020 iba týždeň pred ich konaním.
„Aj keď Cirkev do kampane nevstupuje, k účasti na voľbách jednoznačne povzbudzuje. Odporúčanie ku konkrétnym stranám však dávať nechcú. Veriacich však vyzvali, aby si čítali programy jednotlivých kandidujúcich strán a nimi sa pri výbere aj riadili. „Politické ciele strán vždy konfrontujme s hodnotami evanjelia,“ odkáz.
V minulosti cirkev prezentovala svoje názory na politické dianie prostredníctvom pastierskych listov. Biskupi napísali takýto list pred voľbami 2002, keď dosluhovala prvá vláda Mikuláša Dzurindu. Okrem obsahu listu sa medzi veriacich dostali aj slová arcibiskupa Jána Sokola, ktorý ich vyzýval, aby volili „kresťanov-katolíkov, ktorí sú dobrí vlastenci.“ Podľa neho do úvahy prichádzali dve až tri strany. Veriacim sa cirkev prihovorila aj pred voľbami v rokoch 2006 a 2010, čím sa éra tradičných listov skončila.
Napriek tomu, že cirkev priamo nepodporovala žiadneho kandidáta, duchovní často otvorene vyjadrovali svoje politické názory. Známy je prípad banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža, ktorý sa pred prezidentskými voľbami 2009 kriticky vyjadril k Ivete Radičovej. Individuálnu kritiku sme videli aj pred voľbami 2019. Šéf KBS Stanislav Zvolenský sa stretol iba s Marošom Šefčovičom, a trnavský arcibiskup Ján Orosch sa ostro vyjadril na adresu Zuzany Čaputovej.
Mons. Ján Orosch
Kontroverzný obežník Jána Oroscha
Už niekoľko dní sa rieši kontroverzný obežník, ktorý poslal Ján Orosch iným kňazom. Arcibiskup v ňom spochybňuje „nevinnosť“ obetí tragédie na Zámockej ulici v Bratislave. Iba pred niekoľkými týždňami Slovensko zasiahla spomínaná tragédia, počas ktorej boli zavraždení dvaja nevinní ľudia. Postoj cirkvi voči LGBTI komunite je už všeobecne známou témou. Aj keď sa cirkev snažila k tragickej udalosti vyjadrovať opatrne, trnavský arcibiskup Ján Orosch, sa rozhodol rozoslať kontroverzný obežník, ktorý pobúril širokú verejnosť.
Podľa kňaza Radovana, ktorý sa arcibiskupa zastal, obežník nešíri nenávisť ani polarizáciu, ale ide o to, aby sa z dvoch mladých ľudí, ktorí nešťastne zomreli, nerobili politicko-ideologické ikony. „Nevinnosť“ je v rámci cirkvi chápaná ako „stav duše, ktorá nemá ťažký hriech či sa nenachádza dobrovoľne v príležitosti spáchať ho“.
Morálne zlé konanie
Podľa kňaza stojí mediálna kampaň, ktorú obežník rozpútal, iba na jedinej veci. „A relativizácia spočíva v prijatí presvedčenia, že tejto úzkej skupine ľudí treba pomôcť, lebo sú utláčaní a takouto pomocou sa vlastne nerobí nič zlé, pretože je to ‚nevinné’, bezhriešne. To však nie je tak,“ pokračuje kňaz.
Podľa jeho názoru všetci tí, ktorí navštevujú podnik Tepláreň, kde sa tragédia odohrala, na miesto nechodia „kvôli prostrediu, či dobrej zábave, no najskôr sa hlásia k homosexuálnemu spôsobu života, propagujú ho či podporujú“. Preto sa kňaz pýta, či týmto rozhodnutím konajú „bezhriešne skutky“.
Na svoje otázky si v príspevku kňaz sám aj odpovedá. „Jedine vtedy, ak by si vôbec neboli vedomí, čo robia alebo koho podporujú či kde sa nachádzajú. Teda sú morálne bez viny? Katolícka morálna náuka hovorí jasne, že nie. Je toto odsúdenie alebo výrok nejakého zatratenia? Nie. Je to jasné pomenovanie morálne zlého konania, myslenia či sympatií. A môže mať arcibiskup svoje podozrenia voči spomínanému klubu? Katolícky kňaz preto vyvodzuje jasný záver.
„Slová otca arcibiskupa Oroscha sú v médiách prekrúcané, mnohými nechopené - zámerne či nie, alebo úmyselne používané proti jeho vlastnej osobe určitými členmi Cirkvi s úmyslom zapáčiť sa liberálnej klike,“ zakončil príspevok. Konferencia Biskupov Slovenska ešte cez týždeň poslala agentúre TASR stanovisko, že každý biskup vo svojej diecéze je kompetentný za svoje konanie i vyhlásenia a zodpovedá za svoje názory. Dokument označila za interný a jeho obsah nekomentovala.
Kritika sexuálnej výchovy
Arcibiskup Trnavskej arcidiecézy Ján Orosch zakázal používanie knihy pre deti o sexuálnej výchove, čo vyvolalo polemiku. Kniha je určená pre deti od štyroch do siedmich rokov a je úvodom do vzťahovej a sexuálnej výchovy. Po tom, čo Orosch zakázal používanie tejto knihy, mu vydavateľstvo ustúpilo a zastavilo distribúciu kníh na cirkevné školy, odložilo aj pripravovanú konferenciu o sexuálnej výchove, ktorá mala byť v septembri a mali na nej vystúpiť autori knihy.
Prezidentka Spoločnosti pre plánované rodičovstvo docentka Lenka Rovňanová oceňuje, že autori vnímajú sexualitu ako prirodzenú súčasť života, ktorej treba venovať cielenú pozornosť. Rovňanová hovorí: „Hľadáme nepriateľa tam, kde nie je. Citlivá a primeraná sexuálna výchova bez ohľadu na konfesijnú príslušnosť, realizovaná s profesijnou zodpovednosťou profesionálov, nemôže deťom uškodiť.
Členom subkomisií prekážalo, že kniha obsahuje návod na použitie prezervatívu a, naopak, chýba v nej zmienka o sobáši a sexuálnej zdržanlivosti. Boberovi v knihe chýba tiež jasné odsúdenie potratov a pomenovanie, že ide o vraždu. Vydavateľstvo sa bráni a tvrdí, že kniha nie je „explicitným výkladom katechizmu“ a autori v nej nepodávajú morálne stanovisko.
Fiducia Supplicans a kontroverzie
Deklarácia po prvý raz umožňuje „možnosť požehnania pre páry v neregulárnych situáciách a pre páry rovnakého pohlavia“. Toto protirečí vyhláseniu, ktoré v tejto záležitosti vydal Fernándezov predchodca kardinál Ladaria v roku 2021, ktoré potvrdilo tradičné učenie Cirkvi, že: „Nie je dovolené udeľovať požehnanie vzťahom alebo partnerstvám, dokonca aj stabilným, ktoré zahŕňajú mimomanželskú sexuálnu aktivitu… ako je to v prípade zväzkov medzi osobami rovnakého pohlavia.“
Fernándezov traktát opakovane zdôrazňuje, že nejde o žiadne doktrinálne zmeny v definícii manželstva, ktoré je stále (ktovie ako dlho ešte) výlučným, stabilným a nerozlučiteľným zväzkom muža a ženy otvoreným k plodeniu detí a všetko iné je neprípustné. To je dobré, hoci dnes sa už nemožno spoliehať, že sa to zajtra nezmení. Takisto sa tam zdôrazňuje, že to požehnanie nesmie byť liturgické, ani sa liturgickému nesmie podobať, ani sa nesmie udeľovať tak, aby to vyzeralo akoby boli tieto zväzky považované za manželstvo:
Problém začína v tvrdení v úvode Deklarácie, že ide o natoľko „inovatívny príspevok k pastoračnému významu požehnania“, že si vyžaduje „vývoj toho, čo o požehnaniach doposiaľ povedalo Magistérium a čo stojí v oficiálnych textoch Cirkvi“. Predovšetkým, tvrdí Fiducia supplicans, to znamená „možnosť požehnať páry v neregulárnych situáciách a páry rovnakého pohlavia“.
Fiducia supplicans požaduje, aby požehnanie pre takýto pár bolo dané len tak, aby sa to „nechápalo ako oficiálne potvrdenie ich zväzku alebo aby to akokoľvek zmenilo večné učenie Cirkvi o manželstve“. Dokument uznáva, že takéto sa páry môžu nachádzať v „situáciách, ktoré sú z objektívneho hľadiska morálne neprijateľné“. A z nejakého nepochopiteľného dôvodu predpokladá, že takéto páry požadujúce požehnanie si tým nebudú chcieť „nárokovať legitimitu svojho vlastného stavu“.
Doposiaľ sa proti deklarácii Fiducia supplicans postavili biskupi Poľska, Maďarska, Ukrajiny, Kazachstanu, Nigérie, Malawi, Zambie, Kamerunu, Mozambiku, Madagasakru, Zimbabwe, Rwandy a aj sympózium afrických biskupských konferencií.
Slovenskí biskupi sa rozhodli takticky vyčkávať, najskôr sa chcú s dokumentom (dôkladne) oboznámiť a potom sa vyjadria ako ho budú u nás aplikovať a my netrpezlivo čakáme na stanovisko KBS.
Katolícky filozof a bloger Edward Fesser rozdelil problémy s deklaráciou Fiducia supplicans do troch oblastí. Dokument je podľa neho nekoherentný - je to zneužitie právomoci a problémom je aj jeho implikatúra.
Deklarácia je v rozpore s vatikánskym dokumentom z roku 2021. Rozpor je nad slnko jasnejší, keď porovnáme tieto dve tvrdenia:
- 2021: „Nie je dovolené udeľovať požehnanie vzťahom alebo partnerstvám, dokonca aj stabilným, ktoré zahŕňajú mimomanželskú sexuálnu aktivitu…, ako je to v prípade zväzkov medzi osobami rovnakého pohlavia.“
- 2023: „V rámci tu načrtnutého horizontu sa objavuje možnosť požehnania pre páry v neregulárnych situáciách a pre páry rovnakého pohlavia.“
Dokument z roku 2021 jasne a dôrazne vylučuje akékoľvek požehnanie pre pár v takejto situácii, kým dokument z roku 2023 to za určitých okolností očividne umožňuje. Tento rozpor znamená, že nová deklarácia ruší dokument z roku 2021.
Deklarácia Fiducia supplicans je skutočne dvojnásobne nekoherentná, pretože opakuje učenie z dokumentu z roku 2021, že „Cirkev nemá moc udeľovať požehnania zväzkom osôb rovnakého pohlavia“. Toto tvrdenie je v rozpore s tvrdením, že páry môžu byť požehnané, pretože „pár“ a „zväzok“ sú to isté. Nová deklarácia tak nielenže odporuje dokumentu z roku 2021, ale protirečí si aj sama sebe.
Dokument z roku 2021 tiež výslovne hovorí, že aj keď jednotlivci tvoriaci pár stále môžu byť požehnaní, zakazuje „akúkoľvek formu požehnania, ktorá má tendenciu uznávať ich zväzky ako také“. Ale požehnať pár ako pár a nielen ako jednotlivcov znamená „uznať ich zväzky ako také“.
Záver
Arcibiskup Ján Orosch sa stal kontroverznou postavou v slovenskej cirkvi kvôli svojim vyjadreniam a postojom k rôznym spoločenským otázkam. Jeho názory na LGBTI komunitu, sexuálnu výchovu a politické udalosti vyvolali rozsiahle diskusie a kritiku. Napriek tomu, jeho podporovatelia ho vnímajú ako obhajcu tradičných hodnôt a morálky. Budúcnosť ukáže, ako sa budú tieto spory vyvíjať a aký vplyv budú mať na postavenie cirkvi v spoločnosti.