Slovensko je krásna krajina a v každom jeho kúte sa Vianoce slávia inak. Tieto najväčšie a zároveň najkrajšie kresťanské sviatky v roku sa v mnohých krajinách slávia svojským spôsobom. Zamýšľali ste sa niekedy nad významom vianočných tradícií, ktoré sa v slovenskej rodine dedia z generácie na generáciu? Na Vianoce sa teší každý, kto ich nevníma ako stresový faktor.
Každá gazdiná chce mať vyupratované, napečené a nakúpené, avšak ak sa hlbšie zamyslíme nad pravým významom najkrajších sviatkov roka, pochopíme, že toto všetko sú len svetské záležitosti. Pravou podstatou Vianoc je, že si môžeme rok čo rok pripomínať narodenie Ježiša Krista. Od toho sa odvíja množstvo slovenských tradícií na Vianoce. Niektoré majú náboženský charakter, iné sme zdedili po predkoch.
Adventné obdobie: Príprava na Vianoce
Na Slovensku sa na Vianoce - sviatky narodenia Ježiška, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Toto obdobie sa nazýva Advent - práve v tomto období chodíme častejšie do kostola, kupujeme alebo pripravujeme darčeky pre našich najbližších či si zdobíme svoje príbytky vianočnými dekoráciami alebo ozdobami.
Určite všetci máme v tomto čase na stole adventný veniec - so 4 sviečkami, ktoré symbolizujú počet adventných nedieľ. Položený býva väčšinou na jedálenskom stole a znamená nádej a slávu tomu, ktorý prichádza. U tých našich drobcov je zas veľmi obľúbený adventný kalendár. Každý deň od 1.12 si otvoria jedno okienko a v ňom nájdu nejaký malý darček - či už mlsnotku, alebo malú hračku...
Adventné obdobie - rozumie sa mu obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. Advent je podľa kresťanskej tradície obdobie, v ktorom sa očakáva príchod spasiteľa, teda narodenie Ježiša Krista. Začína sa prvou adventnou nedeľou a vrcholí na Štedrý deň - 24. decembra. Adventné obdobie vždy trvá 4 nedele pred Štedrým dňom, pričom posledná 4. nedeľa môže byť najneskôr 24.12. Počas tohto obdobia si ľudia zvyknú dávať na stôl vianočnú dekoráciu - adventný veniec.
Súčasťou adventného venca sú štyri sviečky. Postupne sa zapaľujú a to tak, že v prvú adventnú nedeľu sa zapáli jedna, v druhú dve, v tretiu tri a počas štvrtej adventnej nedele už by mali horieť všetky štyri sviečky.
Štedrý deň: Vyvrcholenie Vianoc
Štedrý deň - 24. V tento deň na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Najväčším sviatkom Vianoc je však 1. sviatok vianočný - 25. decembra - deň Kristovho narodenia. Na Štedrý deň sa zvykne dodržiavať pôst, ktorý končí presne o polnoci.
Určite si aj vy pamätáte, a používate to aj pri svojich detičkách, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlaté prasiatko. Medovníčky či iné vianočné pečivo už máme napečené niekoľko dní dopredu. Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska.
Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance, koláče, ovocie. Po večeri sa spievajú koledy, rozbaľujú vianočné darčeky, Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“.
Štedrá večera: Zvyky a tradície
Vo veľa rodinách sa stále dodržiava zvyk jedného taniera navyše pre náhodného hosťa alebo tuláka. Niektorí si zas dávajú pod obrus peniaze na zabezpečenie bohatstva a cesnak na stôl ako symbol zdravia pre všetkých členov rodiny.
Štedrá večera začína ako skoro v každej časti Slovenska krátkym príhovorom hlavy rodiny. Potom nasleduje modlitba najstaršieho člena za celú rodinu. Ďalej nasledujú oblátky s medom a cesnakom.
Na Slovensku je zvykom, že od stola odchádza vždy iba jeden člen rodiny, ktorý ostatných obsluhuje. Ako predjedlo sa podávajú oplátky s medom a cesnakom, prípadne i s pomletými orechmi. Niekde je zvykom rozkrajovať jabĺčko - ak sa v strede objaví krásna hviezdička, rodina bude zdravá po celý rok. V niektorých rodinách sa ešte pred vianočnými oplátkami konzumuje z každého ovocia kúštik. S ovocím sa delí hlava rodiny.
Medzi časté vianočné zvyky na Slovensku patrí dať si pod tanier mincu, aby si rodina zabezpečila bohatstvo na ďalší rok, alebo šupinu z kapra pre šťastie. Súčasťou slovenských tradícií na Vianoce je aj hádzanie orechov do všetkých kútov izby na privolanie hojnosti či recitovanie vianočných vinšov.
Darčeky nosí pod stromček Ježiško ako symbol toho, že aj on je najväčší dar pre kresťanov. Pred štedrou večerou môže rodina navštíviť svätú omšu, z ktorej si odnáša domov betlehemské svetlo. S ním si zapáli doma 4 sviečky na adventnom venci.
Tradičné jedlá na Štedrý večer
Medzi polievkami sa najčastejšie vyskytuje kapustnica, šošovicová polievka mliečna alebo načerveno alebo rybacia polievka. Hlavný chod tvorí zvyčajne vyprážaná/pečená ryba a zemiakový majonézový šalát.
Jedlo: na úvod samozrejme nesmú chýbať oblátky, ktoré sa jedia s medom a cesnakom (tradičný zvyk aby bola rodina zdravá a silná po celý rok). V niektorých domácnostiach sa oblátky jedia iba čisté, alebo iba s medom. Ryba - najčastejšie kapor alebo filé, sa vypráža alebo pripravuje na masle. Neodmysliteľnou a dá sa povedať najdôležitejšou prílohou, bez ktorej si Vianoce nevieme predstaviť je majonézový zemiakový šalát.
Polievka: už tradičnou polievkou je na strednom Slovensku kapustnica - tak ako inde na mnoho spôsobov, napr. s hubami (v okolí Liptova), rybacia kapustnica (hlavne v okolí Žiliny) alebo hríbová či slivková polievka (oblasť okolo Rimavskej Soboty).
Ryba: tak ako skoro všade podáva sa vyprážaná (najčastejšie kapor alebo pstruh) a klasický zemiakový majonézový šalát. V okolí Martina sa ešte podáva aj pečená hus alebo kačka. V okolí Rimavskej Soboty sa zas robieva tzv. “slávnostný trojboj” - z kapusty, klobásy a jaterničiek.
Vianočné tradície v regiónoch Slovenska
Slovensko je krajina, kde sa vianočné tradície líšia od regiónu k regiónu. Každá oblasť má svoje špecifické zvyky a jedlá, ktoré dodávajú Vianociam osobitný charakter.
Západné Slovensko
Špeciálnym zvykom na Západnom Slovensku je pečenie štedráka z kysnutého cesta, ktoré symbolizuje štedrosť a hojnosť. Hoci každý štedrovečerný stôl sa môže líšiť, jedno je isté - neodmysliteľnou súčasťou je vždy lahodná polievka. Na stoloch na západe nájdete tradičnú kapustnicu, výživnú šošovicovú, alebo aromatickú hríbovú - každá z nich pridáva k večeru svoje jedinečné kúzlo.
Na západnom Slovensku sú obľúbené linecké koláče a medovníky, ktoré sú nielen lahodné, ale aj nádherne zdobené a často sa používajú ako dekorácie na vianočný stromček.
Stredné Slovensko
Na Strednom Slovensku sa tradícií v porovnaní so západom zachovalo požehnane. Štedrovečerná večera zvyčajne začína modlitbou a prípitkom, po ktorom nasleduje podávanie oblátok s medom a makových opekancov. Každý región má však svoje špecifiká. Zatiaľ čo na juhu dominuje rybacia polievka, na severe je neodmysliteľnou súčasťou Vianoc kapustnica s hubami.
Zaujímavým zvykom v tomto kraji je je aj koledovanie, kedy obyvatelia chodia po dedinách a spievajú koledy. Večera sa tradične začína skromným kúskom chleba so soľou. Základ štedrovečerného stola sa zhoduje s ostatnými regiónmi, avšak výnimočné sú tu pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo syrom, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou vianočného menu.
Východné Slovensko
Na východnom Slovensku zas pred Vianocami dodržiavajú pôstny advent, počas ktorého by sa mali vzdať akejkoľvek zábavy, vyhýbať sa aj ťažkým jedlám a venovať sa hlavne modlitbe a príprave na príchod malého Ježiška. Aj na štedrý deň je až do večere prísny pôst.
Východné Slovensko sa vyznačuje prísnejším dodržiavaním pôstu počas Vianoc. Pôst je tu súčasťou hlboko zakorenených duchovných praktík, kde sa kladie dôraz na modlitbu a rozjímanie pred štedrovečernou večerou.
Štedrá večera:Zvyky: Vianočný stromček zvyknú ozdobovať až v tento deň. Zvyčajne sa zdobí tradičnými dekoráciami, ktoré sa v rodinách dedia z generácie na generáciu. V niektorých rodinách sa však stromčeky zdobia aj moderným spôsobom podľa súčasných trendov.
Pred štedrou večerou sa tiež spoločne modlia a ďakujú za celý rok, za zdravie rodiny, spomínajú na príbuzných, ktorí tu už bohužiaľ nie sú medzi nimi. Tanierik na stole je pre chýbajúceho člena rodiny alebo pre toho, kto v tomto roku v rodine zomrel. Potom nasleduje oblátka s medom a cesnakom, v niektorých častiach chlieb s medom a cesnakom.
Nesmú na stole chýbať jablká a orechy, ktoré sú symbolom zdravia a hojnosti. Pred večerou sa všetci rodinní príslušníci umyjú vo vode, do ktorej bola hodená minca - aby boli zdraví a bohatí. V pravoslávnych rodinách na východe Slovenska sa oslavujú Vianoce až 6. januára.
Bohatosťou zvykov a tradícii sa vyznačujú najmä tradície Rusínov, ktorí tvoria význačnú časť pravoslávnych, a preto sa oslavy Vianoc podľa juliánskeho kalendára sa niekedy u nás nazývajú aj ako Rusínske (rusnácke, ruské) Vianoce.
Štedrá večera:Na Štedrý deň: Svjatyj večur sa všetci tešia. Všetci sa mimo iného pripravujú aj na štedrú večeru, aj keď jej súčasťou by mali byť ešte stále len pôstne jedlá (nemala by tam byť ani ryba). Pred štedrou večerou sa členovia rodiny poumývajú v studenej vode.
Všetky jedlá majú už pripravené, aby nikto, ani gazdiná, nemuseli odbiehať od stola. Ak niekto z rodiny nie je prítomný, odložia mu na stôl tanier. Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou v staroslovienčine. Po nej zvyčajne pán domu povie úvodnú reč. Gazdiná následne vyznačí každému na čelo kríž z medu. Následne sa prítomní začnú ponúkať z navarených pokrmov. Dôležité je, že musia zo všetkého jedla aspoň trošku okoštovať.
Začína sa cesnakom, medom, oblátkami, chlebom a soľou. Potom sa podávajú jedlá: pôstna kapustnica (bez klobásy), hubová mačanka, domáci šalát (s rybou), plnené pirohy a makové bobaľky. Po absolvovaní večere sa členovia rodiny pomodlia, idú sa pozrieť pod vianočný stromček a vyberú sa na bohoslužbu.
Na druhý deň už nie je pôst, a tak je nálada a oslava sviatkov radostná. Veriaci sa už zdravia pozdravom Christos raždajetsja! Slavite Jeho!
Slovenské vianočné zvyky a tradície
Vianočné pranostiky
Tradičné slovenské Vianoce sa spájajú aj s mnohými ľudovými pranostikami, teda ustálenými výrokmi, ktoré vznikali na základe pozorovania počasia a prírodných javov.
- Keď je hus na Vianoce na blate, na Jozefa bude na ľade.
- Na Vianoce blato, na Veľkú noc sneh
- Aký je čas na Adama a Evy, také budú nasledujúce dni
- Biele Vianoce, zelená Veľká noc. Čierne Vianoce, biela Veľká noc.
- Štedrý večer jasný každému je milý, dá vraj pán Boh vína, požehná v obilí.
Vianoce v minulosti
Vianoce už stáročia patria k najkrajším sviatkom. Tradície oslavy Vianoc sa za posledných 100 rokov výrazne zmenili. So vznikom Československa (1918) a nastupujúcou industrializáciou sa miešali aj zvyky a mešťania začali tráviť sviatky inak ako vidiečania, ktorí sa dlhšie držali pôvodných tradícií.
V roku 1922 bol nový spoločný štát Československa v štvrtom roku samostatnosti. Vianoce rovnako ako i za čias monarchie boli veľmi obľúbené. Tak ako vynikajú Slováci v pôvodnosti krojovej, premeňujúce jeho podobu, farbu a spôsob nosenia od dediny k dedine, tak odlišujú sa od seba ich zvyky vianočné, hoci sa u všetkých ozýva jednotný, základný prvok. Z obyčajov najclivejších kresťanských sviatkov vianočných tíska sa na povrch často ešte kvet pohanský.
Veľmi pekné a svojské zvyky si zachoval ľud východoslovenských dedín z bývalých žúp - spišskej, šarišskej, abauj-turňanskej a zemplínskej. „Na štedrý deň, najvýznamnejší to deň celých sviatkov ľudia postia. V poľudniach jedia iba pečené zemiaky a surovú kapustu. Gazdiná pratá izbu a pečie opekance, oblátky a bobáľky. Keď pratá izbu slobodné dievča, smetie vynesie na dvor a pozoruje, s ktorej strany pes breše. Ztadiaľ príde i jej pytač. V Kokšove (vtedy ležiacom v župe Abovsko-turnianskej) na Štedrý deň nikto ničoho nemohol požičať z domu, aby sused, ktorý by si požičal, neodobral kravám mlieka.
Kedysi ľudia z Kokšova (dnes Kokšov-Bakša) chodievali do svojho kostola, ktorý bol v susednej dedine „Košickom Mincente“ po kolenách (Kokšov bol od Mincentu - dnes súčasť Valalík vzdialený 2,5 kilometra). „Pravda, teraz už to nerobí nikto. V Nováčanoch pri Košiciach: „Keď sa ľudia vrátia z kostola, prvá robota je dať statkom jest. Potom kartajú a na slame sa váľajú.
Vianočné tradície vo svete
Aj vo svete sa Vianoce slávia svojským spôsobom. V Spojenom kráľovstve sa na Vianoce pripravuje tradičný pečený moriak so zemiakmi, zeleninou a omáčkou. Ako dezert sa často podáva vianočný puding. Deti píšu listy Ježiškovi alebo Santa Clausovi a často ich posielajú komínom. Taliani oslavujú Vianoce s rôznymi druhmi tradičných jedál, ako je „panettone“ (sladký chlieb s kandizovaným ovocím). V mnohých častiach Talianska prináša darčeky La Befana, dobrosrdečná čarodejnica, ktorá ich rozdáva 6. januára, na sviatok Zjavenia Pána.
V Mexiku sa na Vianoce konajú sprievody, ktoré si pripomínajú udalosť, keď si Panna Mária a svätý Jozef hľadali miesto na nocľah. Vianoce v Japonsku nie sú tradične náboženským sviatkom, ale získali si popularitu ako sviatok lásky a štedrosti. Mnoho Japoncov trávi Vianoce s priateľmi alebo partnermi. Keďže Vianoce v Austrálii pripadajú na letné obdobie, oslavy sa často konajú vonku. Mnohé rodiny grilujú na pláži alebo organizujú pikniky. V Španielsku sa Vianoce začínajú sláviť 24. decembra večer, známym ako Nochebuena. Rodiny sa stretávajú pri slávnostnej večeri, ktorá zahŕňa rôzne tradičné jedlá, ako je pečené jahňa alebo moriak, „turrón“ (mandľová sladkosť) a „polvorones“ (tradičné sušienky). Darčeky sa v Španielsku rozdávajú 6. januára, na sviatok Troch kráľov.
Vianoce vo Francúzsku sa oslavujú štedrovečernou večerou, známou ako Réveillon. Jednotlivé chody často zahŕňajú pečeného moriaka s gaštanmi, foie gras, ustrice, lososa a ako dezert sa podáva slávny „bûche de Noël“. Francúzi tradične chodia na polnočnú omšu v Štedrý večer, po ktorej nasleduje večera s rodinou a priateľmi. Deti dostávajú darčeky od Otca Vianoc a v niektorých regiónoch aj od Svätého Mikuláša. Darčeky sa zvyčajne rozbaľujú na Štedrý večer alebo ráno na Prvý sviatok vianočný.
V Nórsku sa Štedrý večer oslavuje veľkou rodinnou večerou, kde sú podávané tradičné jedlá ako pečené bravčové rebrá, solené a sušené jahňacie rebrá alebo ryba. Nórske deti veria na postavu nazývanú „Julenissen“, čo je nórsky ekvivalent Santa Clausa, ktorý prináša darčeky. Malé figúrky nissen, podobné škriatkom, sú často súčasťou výzdoby.
V USA sú domy počas Vianoc ozdobené svetielkami, vencami a často nafukovacími postavičkami Santa Clausa, sobov a snehuliakov. V mestách sa objavujú veľké vianočné stromčeky a svetelné predstavenia. Na Štedrý večer rodiny večerajú spolu a niekedy sa zúčastňujú na polnočnej omši. Na Prvý sviatok vianočný deti vstávajú skoro ráno, aby rozbalili darčeky, ktoré im Santa Claus nechal pod stromčekom. Medzi tradičné vianočné jedlá v USA patrí pečený moriak alebo šunka, zemiakové pyré, zeleninové prílohy a dezert „pumpkin pie“ alebo „pecan pie“.
Každá krajina má svoje špecifické spôsoby, ako oslavovať Vianoce, ktoré odrážajú jej kultúrne a náboženské tradície. Hoci sa niektoré zvyky môžu líšiť, základná myšlienka Vianoc - stretnutie s blízkymi, rozdávanie lásky a pohostinnosť - zostáva jednotná a nemenná.
Vianočné pečenie
Slovensko: Na Slovensku je vianočné pečenie veľmi obľúbenou činnosťou. Neodolateľná vôňa koláčikov sa v domácnostiach vznáša minimálne pár dní pred Vianocami. Na sladké dobroty sa teší celá rodina. Bez domácich vianočných medovníčkov, ktoré často môžeme vidieť na vianočnom stromčeku to hádam už ani nie je ono, ale vianočných receptov je oveľa viac.
Nemecko a Rakúsko: V oboch krajinách je pečenie vianočných dobrôt na Vianoce veľmi podobné. V Nemecku a Rakúsku sa počas Vianoc pripravuje viacero druhov pečiva. S pečením rakúske a nemecké domácnosti začínajú už koncom novembra. Rôzne druhy koláčikov, pečiva, toriet sa využijú počas decembra už aj na Mikuláša alebo na oslavu začiatku adventného obdobia.Tieto krajiny sa preslávili kvôli svojej perníkovej tradícií. Nemeckému mestu Norimberg sa pripisuje dokonca prvenstvo v pečení perníkov a medovníkov. V meste Draždani zas upiekli prvú vianočnú štólu. S Rakúskom sa zase spája sacherova torta a vanilkové rožky.
Anglicko: Britské pochutinky, ktoré vám budú v Anglicku servírované aj k čaju o piatej: zázvorové keksíky, maslové sušienky, shortbread či ovsenné koláčiky, s ktorými sa môžete stretnúť aj počas Vianoc. Okrem sušienok si angličania radi pochutia aj na marmeláde, chuttney, miešané čaje či karamelky. Ich azda najznámejšou pochutinkou je vianočný slivkový puding. Vianočný puding sa veľmi dlho varí a pripravujú ho zo sušených sliviek. Tento typicky anglický puding musí niekoľko týždňov zrieť.
Francúzsko: Vo Francúzsku je na prvom mieste jemné maslové pečivo či čokoládové pralinky a bonbóny. V Alsasku nám vianočná kuchyňa môže pripomínať nemeckú. Nájdeme tu široký výber perníkov. Typickým dezertom, ktorý pripravujú počas vianočných sviatkov je Buche de Noel - po slovensky kmeň vianočného stromu. Je symbolom polena, ktorým sa v minulosti rodina zahrievala pri kozube.
Taliansko: Taliani si naplno užívajú Vianoce. Medzi ich obľúbené vianočné dezerty patria: sušienky s mandľami a mandľovým likérom amaretti alebo na orechové sucháriky cantuccini. V každej tradičnej talianskej domácnosti nájdete na vianočnom stole Panettone. Panettone je tradičný kysnutý koláč v tvare našej slovenskej bábovky.
Švédsko: Vo Švédsku je dôležitou súčasťou predvianočnej doby 13. december - kedy oslavuje meniny Lucia. Na Luciu sa v Švédsku oslavuje kráľovna svetiel. Na deň sv. Lucie sa zvykne piecť pečivo z kysnutého cesta - niečo ako naše osie hniezda. Pečivo je dochutené šafránom a podáva sa spolu s nápojom, ktorý sa volá Glöggom (podobné ako víno). Na Vianoce sa servíruje aj sladká ryžová kaša.
Najčastejšie otázky
Čo znamená advent na Slovensku a ako dlho trvá obdobie so štyrmi sviečkami na adventnom venci?
Advent je čas duchovnej prípravy na Vianoce a trvá štyri týždne. Každú nedeľu sa zapaľuje jedna zo štyroch sviečok na adventnom venci, ktoré symbolizujú nádej, pokoj, radosť a lásku.
Aké tradičné jedlá nesmú chýbať na štedrovečernom stole na Slovensku?
Podávajú sa kapustnica, ryba (často kapor alebo pstruh), zemiakový šalát, oblátky s medom a cesnakom, opekance a rôzne koláče vrátane orechových či makových závitkov.
Aké zvyky a rituály sa dodržiavajú počas Štedrého dňa po večeri?
Rodiny spievajú koledy, rozbaľujú darčeky a na stole nechávajú tanier navyše ako prejav pohostinnosti a úcty k zosnulým či nečakaným hosťom.
Aký je význam rybej šupinky v peňaženke a krájania jabĺčka na Vianoce?
Rybia šupinka v peňaženke symbolizuje hojnosť a finančný blahobyt. Krájanie jabĺčka priečne má predpovedať zdravie a šťastie; hviezdička v strede sa považuje za dobré znamenie.
Ako sa líšia vianočné tradície medzi západným a východným Slovenskom?
Na západe sú populárne linecké koláče a zdobené medovníky, často aj ako dekorácie.