V dnešnom svete, kde sa často stretávame s rôznymi výzvami a ťažkosťami, je dôležité mať pevnú vieru a hľadať oporu v duchovných hodnotách. Oslávený Ježiš Kristus zohráva v živote mnohých veriacich kľúčovú úlohu, prináša pokoj, nádej a inšpiráciu.
Jeruzalem, miesto ukrižovania a vzkriesenia Ježiša Krista.
Hlboký vzťah s Ježišom Kristom
Prichádzame aj my do tohto chrámu na túto svätú omšu, aby sme ho videli. Ale to vidieť neznamená vidieť ho svojimi očami. Vidieť znamená vnímať ho svojím srdcom, svojou dušou, svojou vierou.
Preto prichádzame na toto miesto, aby sme sa vo viere modlili, aby sme ho vo viere a láske prijímali skrze Božie slovo a Eucharistiu. To znamená pre nás kresťanov vidieť Ježiša Krista. Tak otvorme dokorán oči nášho srdca, aby sme ho dobre vnímali, pretože raz príde čas, kedy ho naozaj uzrieme z tváre do tváre, uzrieme ho v jeho plnej sláve, raz v nebeskom kráľovstve, kam všetci smerujeme, a verím, že sa snažíme tam dostať hlavne tým, že plníme Božie prikázania, hľadáme Božiu vôľu v našom živote.
Snažme sa o to.
#02 Božie Prikázania (4-6) | Konfirmačná Príprava
Tajomstvo osláveného Ježiša Krista
Oslávený Ježiš Kristus sa nezjavil všetkým. Nechcel ani senzáciu, ani nahnať strach. Priniesol pokoj a dôveru v tých, ktorých si vyvolil, aby túto zvesť šírili ďalej na celom svete. Vychádzajúc z tejto úvahy, chcem vyzdvihnúť múdru odpoveď svätého Augustína. Naozaj, kto nechce - ako na inom mieste hovorí Sväté písmo -, neuverí, ani keby niekto z mŕtvych vstal (porov. Vždy sa nájdu takí, ktorí budú pochybovať. Také je slobodné ľudské rozhodnutie.
Kríž ako symbol kresťanskej viery.
Práve preto sa Ježiš neukázal živý pred svojimi nepriateľmi, nedonútil ich kľaknúť si na kolená a klaňať sa mu. Teda aj s tými, ktorí sú voči nemu ešte stále nepriateľskí, a aj s tými, ktorí v neho nechcú uveriť alebo sú pomýlení. My, hoci sme slabí, máme byť jeho svedkami. Na tejto dôvere, slobode a pokore postavil celú svoju misiu v tomto svete.
Božia láska a jednota v Kristovi
Božia láska sa prejavila voči nám v tom, že Otec poslal jednorodeného Božieho Syna na svet, aby sa stal človekom a tak vykúpil, obnovil a zjednotil ľudstvo. On, prv než by sa bol obetoval ako nepoškvrnená obeta na oltári kríža, modlil sa k Otcovi za veriacich týmito slovami: „… aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal“ (Jn 17, 21); a ustanovil vo svojej Cirkvi obdivuhodnú sviatosť Eucharistie, ktorou sa naznačuje a uskutočňuje jednota Cirkvi.
A keď bol Pán Ježiš povýšený na kríži a oslávený, zoslal prisľúbeného Ducha a skrze neho povolal a zhromaždil v jednote viery, nádeje a lásky ľud novej zmluvy, ako učí apoštol: „Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst“ (Ef 4, 4 - 5). Veď „všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli… Lebo vy všetci ste jeden v Kristovi Ježišovi“ (Gal 3, 27 - 28). Duch Svätý, ktorý prebýva vo veriacich a napĺňa i vedie celú Cirkev, vytvára obdivuhodné spoločenstvo veriacich a všetkých tak hlboko spája v Kristovi, že je základom jednoty Cirkvi.
Aby však Kristus upevňoval túto svoju svätú Cirkev na celom svete až do skončenia vekov, zveril kolégiu Dvanástich úlohu učiť, viesť a posväcovať. Spomedzi nich vyvolil Petra a na ňom sa po jeho vyznaní viery rozhodol postaviť svoju Cirkev. To je sväté tajomstvo jednoty Cirkvi, v Kristovi a skrze Krista, zatiaľ čo Duch Svätý spôsobuje rozmanitosť darov.
Roztržky a snahy o prekonanie prekážok
V tejto jedinej Božej Cirkvi vznikli hneď na začiatku niektoré roztržky, ktoré apoštol Pavol prísne karhá ako odsúdeniahodné. No v neskorších storočiach sa vyskytli ešte väčšie spory a nemalé spoločenstvá sa oddelili od plného spoločenstva s Katolíckou cirkvou, niekedy vinou ľudí z jednej i druhej strany. Ale tých, ktorí prichádzajú na svet v týchto spoločenstvách teraz a v nich sú vychovaní vo viere v Krista, nemožno obviňovať z hriechu rozkolu a Katolícka cirkev ich objíma s bratskou úctou a láskou.
Lebo tí, ktorí veria v Krista a boli riadne pokrstení, sú v istom, hoci nedokonalom spoločenstve s Katolíckou cirkvou. Pre isté rozmanité rozdiely, ktoré jestvujú medzi nimi a Katolíckou cirkvou vo vieroučnej a zavše i disciplinárnej oblasti, i čo sa týka štruktúry Cirkvi, plnému cirkevnému spoločenstvu sa stavajú do cesty mnohé a dakedy závažné prekážky. Tie sa snaží prekonať ekumenické hnutie.
Okrem toho niektoré, ba mnohé a význačné prvky a hodnoty, z ktorých sa vo svojom celku buduje a živí sama Cirkev, možno nájsť aj mimo viditeľného okruhu Katolíckej cirkvi: písané Božie slovo, život v milosti, viera, nádej a láska, ako aj iné vnútorné dary Ducha Svätého i viditeľné prvky. U našich oddelených bratov sa koná aj nemálo posvätných úkonov kresťanského náboženstva, ktoré môžu rozličným spôsobom bezpochyby vzbudiť skutočný život v milosti, podľa rozmanitého charakteru jednotlivých cirkví alebo spoločenstiev.
Napriek tomu sa od nás oddelení bratia, tak jednotlivci, ako aj ich spoločenstvá a cirkvi, netešia tej jednote, ktorú chce Ježiš Kristus štedro udeliť všetkým, ktorých preporodil na jedno telo a spoločne vzkriesil k novému životu, jednote, ktorú hlása Sväté písmo i Posvätná tradícia Cirkvi. Dokonalá plnosť prostriedkov spásy sa dá totiž dosiahnuť jedine skrze Kristovu Katolícku cirkev, ktorá je všeobecným nástrojom spásy. Lebo veríme, že výlučne apoštolskému zboru, na ktorého čele stojí Peter, Pán zveril všetky poklady novej zmluvy na budovanie jediného Kristovho tela na zemi, do ktorého sa majú plne začleniť všetci, ktorí už nejakým spôsobom patria do Božieho ľudu.
Ekumenické hnutie a aktivity
Pod ekumenickým hnutím sa rozumejú aktivity a podujatia, ktoré vznikajú podľa rozličných potrieb Cirkvi a rôznych okolností našich čias a zameriavajú sa na jednotu kresťanov. Medzi ne patria na prvom mieste všetky úsilia o odstránenie slov, postojov a skutkov, ktoré podľa spravodlivosti a pravdy nezodpovedajú situácii oddelených bratov, a preto hatia vzájomné vzťahy s nimi.
Ďalej sem patrí dialóg medzi náležite pripravenými odborníkmi na stretnutiach usporiadaných v náboženskom duchu medzi kresťanmi rozličných cirkví a spoločenstiev. Pri tomto dialógu každý dôkladne vyloží svoje učenie a jasne podá jeho charakteristické črty a tak všetci nadobudnú pravdivejšie poznanie a nestrannejšie hodnotenie učenia a života zúčastnených spoločenstiev. Vtedy tieto spoločenstvá dosiahnu aj užšiu spoluprácu v akejkoľvek činnosti pre spoločné dobro, ktorú požaduje každé kresťanské svedomie. Keď je to možné, spoločenstvá sa schádzavajú aj na spoločnú modlitbu.
Katolícki veriaci sa majú v ekumenickej činnosti bezpochyby starať o oddelených bratov, modliť sa za nich, zhovárať sa s nimi o veciach týkajúcich sa Cirkvi, urobiť k nim prvé kroky. Hoci totiž Katolícka cirkev dostala všetku od Boha zjavenú pravdu a všetky prostriedky milosti, predsa jej členovia si nimi neslúžia s potrebnou horlivosťou, takže tvár Cirkvi sa javí našim oddeleným bratom i celému svetu menej žiarivou a tým sa spomaľuje rast Božieho kráľovstva.
V Cirkvi nech si všetci - podľa úloh, ktoré boli každému zverené - v rozličných formách duchovného života a disciplíny, v rozmanitosti liturgických obradov, a dokonca aj v teologickom rozvinutí zjavených právd ponechajú potrebnú slobodu, v nutných veciach zachovávajú jednotu a vo všetkom nech si prejavujú lásku.
Na druhej strane je potrebné, aby katolíci s radosťou uznávali a vážili si ozajstné kresťanské hodnoty, prameniace v spoločnom dedičstve, ktoré sa nachádzajú u našich oddelených bratov. Nesmieme zabudnúť ani na to, že čokoľvek sa u oddelených bratov uskutočňuje milosťou Ducha Svätého, môže slúžiť aj na náš rast. Rozdelenosť kresťanov však prekáža Cirkvi uskutočniť jej vlastnú plnosť katolicity u tých členov, ktorí sú k nej síce pridružení krstom, ale sú oddelení od jej plného spoločenstva.
Starostlivosť o obnovenie jednoty
Starosť o obnovenie jednoty sa týka celej Cirkvi, tak veriacich, ako aj pastierov, a to podľa osobných schopností každého z nich, tak v každodennom kresťanskom živote, ako i v teologických a historických štúdiách.
Keďže každá reforma Cirkvi vo svojej podstate spočíva v stále rastúcej vernosti jej vlastnému povolaniu, to je bezpochyby aj dôvodom hnutia za jednotu. Táto obnova života Cirkvi má teda osobitný ekumenický význam.
Pravý ekumenizmus nejestvuje bez vnútorného obrátenia. Túžba po jednote totiž vzniká a dozrieva v obnovenej mysli, v sebazapieraní a vďaka veľkodušným prejavom lásky. Preto prosme Božieho Ducha o milosť úprimného sebazaprenia, poníženosti, pokornej služby a bratskej veľkodušnosti voči iným, ako hovorí apoštol národov: „Preto vás prosím ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja!“ (Ef 4, 1 - 3).
Spolupráca všetkých kresťanov
Nech všetci kresťania vyznávajú pred všetkými národmi vieru v trojjediného Boha, vo vteleného Božieho Syna, Vykupiteľa a nášho Pána, a nech spoločným úsilím vo vzájomnej úcte vydávajú svedectvo o našej nádeji, ktorá nesklame. Keďže v týchto časoch sa rozvíja veľmi mnohostranná spolupráca na sociálnom poli, všetci ľudia sú pozývaní spolupracovať, najmä tí, ktorí veria v Boha, a predovšetkým všetci kresťania, lebo nosia Kristovo meno.
Spolupráca kresťanov je dôležitá pre šírenie dobra.
Spolupráca všetkých kresťanov je živým vyjadrením spojenia, ktoré už jestvuje medzi nimi, a stavia do jasnejšieho svetla tvár Krista Služobníka. Táto spolupráca sa v mnohých krajinách už nadviazala a treba ju stále zdokonaľovať - najmä v krajinách, ktoré sú dejiskom spoločenského a technického rozvoja -, či už pri správnom hodnotení dôstojnosti ľudskej osoby, pri napomáhaní dobrodení mieru, pri uplatňovaní evanjelia v sociálnej oblasti, pri povznášaní vied a umení kresťanským duchom, ako aj pri všestrannom liečení neduhov našich čias, ako sú hlad, pohromy, negramotnosť, bieda, nedostatok bytov a nespravodlivé rozdelenie dobier.
Sláva v ťažkých veciach života
Kresťanská viera je o tom, oceneniť a objaviť „slávu“ v ťažkých veciach života. Symbolom našej viery je kríž, nie kreslo. Bol ochotný trpieť a stať sa tak zdrojom spásy. Čím viac sme ochotní trpieť, tým viac sa staneme nástrojmi spásy pre iných. To vysvetľuje naše pôstne pokánie. Ale aj obyčajné plnenie naších povinností môže zahŕňať určité utrpenie. Strácame, aby sme získali.
Byť oslávený
Ale keď Ježiš hovorí o oslávení, myslí tým ísť na kríž, čo bol ten najmenej slávny, najhroznejší spôsob smrti, aký bol v tom čase známy. Bol taký ponižujúci, že rímski občania nemohli byť ukrižovaní. Bol vyhradený Nerimanom a otrokom. Ježiš hovorí o tom, že je pšeničným zrnom, ktoré padne do zeme, je pochované a zomrie.
Ježiš ti dal slávu
Sláva znamená krásu, dokonalosť, úspech, veľkosť a prospech. Sláva zahŕňa zdravie. Biblia hovorí „Milovaný, prajem ti, aby si vo všetkom prospieval a bol zdravý, ako prospieva tvoja duša“ (3.Jánov 1:2). Boh ťa nechce chorého, On ťa chce zdravého a to stále. Taký je život slávy. 2.Petrov 1:3 uvádza „Ako nám Jeho božská moc v poznaní Toho, ktorý nás povolal svojou slávou a cnosťou, darovala všetko potrebné pre život a zbožnosť.“