Kňaz Štefan Hlaváč (1903 - 1983) ovplyvnil niekoľko generácií ľudí. Tí, ktorí sa s ním stretli osobne, spomínajú naňho ako na láskavého človeka a obetavého kňaza, ktorý bol ochotný vziať na seba kríž a kráčať za svojím Majstrom.
Vo svojej autobiografii pútavo zachytáva nielen životné míľniky, ale aj jednotlivé epochy 20. storočia, pričom pozoruhodne opisuje praktiky komunistického režimu, ktoré neobišli ani jeho.
Životné míľniky a pôsobenie
Narodil sa 23. novembra 1903. Vyrastal v Kubrej pri Trenčíne, ľudovú školu navštevoval v Trenčianskych Tepliciach (1910-1916), v štúdiu pokračoval na piaristickom gymnáziu v Trenčíne. Stal sa klerikom Nitrianskej diecézy, od r. 1927 Košickej diecézy, teologické štúdiá ukončil v Olomouci, za kňaza ho vysvätili 5. novembra 1927.
Biskup Jozef Čársky ho 1. septembra 1929 vymenoval za katechétu do Michaloviec na tamojšie gymnázium. Dňa 15. decembra 1932 bol promovaný za doktora teológie. Medzi mládežou inicioval katolícky skauting, angažoval sa vo viacerých spolkoch, mnohých získal pre kňazské povolanie (medzi nimi i terajšieho kardinála Jozefa Tomka). V Michalovciach pôsobil do r. 1950.
V r. 1951 sa stal administrátorom vo Všechsvätých (dnes časť Valalík), v rokoch 1951-1952 vo filiálke Bakša vybudoval nový kostol. V r. 1952 ho Štátna bezpečnosť zatkla ako horlivého a nebojácneho kňaza. Podstúpil množstvo výsluchov, prešiel viacerými väznicami, čo opísal v autobiografii Po priamych cestách. Dňa 17. septembra 1954 ho prepustili, potom sa zdržiaval v Kubrej. Od 1. augusta 1958 bol farárom v Opatovej nad Váhom.
Duchovné správcovstvo a odkaz
Svoj program duchovného správcovstva označil ako „drôtovanie hrdzavých duší“. Opravil tamojší kostol, cintorín, farské objekty, poľné kríže a kaplnky. Podnietil opravné práce v kostolíku v Bertotovciach a inicioval výstavbu kostola v osade Bunde (1966-1971). Charakterizovala ho skromnosť, štedrosť, dobrosrdečnosť, bol veľkým ľudomilom a priateľom mládeže, ako príkladný kňaz prejavil schopnosť hrdinskej obety za vieru a Cirkev.
V Michalovciach pôsobí spolok Rodina profesora Hlaváča, usilujúci sa pestovať jeho odkaz. V r. 1996 napísal jeho bývalý žiak medailón o ňom ako pokračovanie knihy Po priamych cestách (SSV Trnava 1996). V r. 2000 vydali jeho členovia účelovú publikáciu Taký bol Hlaváč. Svedectvá o ňom.
Pramene:
- Schématizmus slovenských katolíckych diecéz. Trnava-Bratislava 1971, s. 101
- Pašteka, J.: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, Bratislava 2000, s. 485-486.
Hodnotenie a spomienky
Knihu Po priamych cestách mám už tretie vydanie. Pamätám sa, keď prvé vydanie kardinál J.Tomko predstavil v televízii - on, ako bývalý študent prof. Hlaváča. Ja som si ju okamžite zakúpila, prečítala som ju, ale tiež aj druhé vydanie, ktoré bolo doplnené. Prof. Hlaváča mám rada a považujem ho tu na zemi ako za veľkého človeka - svätca. Túto knihu som ani neodkladala do knižnice, stále som ju mala a mám po ruke. Teraz sa teším na prečítanie najnovšieho vydania, aj keď životopis prof. Hlaváča skoro poznám naspamäť.