V živote každého kňaza sú momenty, ktoré formujú jeho cestu a ovplyvňujú jeho službu. Jedným z takýchto kňazov je aj otec biskup Daniel, ktorého životopis je plný zaujímavých udalostí a míľnikov.
V nasledujúcich odsekoch sa pozrieme na jeho životnú cestu, pôsobenie a prínos pre cirkev a spoločnosť.
Raný život a vzdelanie
Otec biskup Daniel sa narodil 30. novembra 1946 na fare v dedine Mikulášová v Bardejovskom okrese, v rodine gréckokatolíckeho kňaza ako v poradí druhé dieťa. Po pseudosobore v apríli 1950, keď jeho otec, kňaz Ján Škoviera, odmietol podpísať prestup na pravoslávie, bola rodina vysťahovaná do Čiech. Vtedy mal Daniel Škoviera tri a pol roka. Tak sa krajom jeho detstva stala českomoravská vysočina. Najprv časť Rozkoš na okraji Havlíčkovho Brodu. Tam začal chodiť do základnej školy, neskôr na Strednú ekonomickú školu.
Vysokoškolské štúdium absolvoval na Filozofickej fakulte v Bratislave v odbore latinčina-francúzština. Počas vysokej školy, koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov, bol v častom kontakte s predstaviteľmi podzemnej cirkvi. Ešte počas štúdia Daniel Škoviera zbieral svoje prvé pedagogické skúsenosti, keď vyučoval na gymnáziu na Novohradskej ulici v Bratislave, kde bola v roku 1968/69 popri latinčine zavedená aj gréčtina.
Kňazská služba
Po absolvovaní vysokej školy, na ktorej promoval s vynikajúcim prospechom, ostal na nej pôsobiť ako asistent. Ako odborný asistent pôsobil Daniel Škoviera až do roku 1979. Od októbra 1979 bola jeho klasicko-filologická kariéra prerušená, pretože ako praktizujúci kresťan predstavoval v očiach štátnej moci pre pedagogický proces ideologické nebezpečenstvo.
Stal sa teda pracovníkom - knihovníkom Kabinetu teórie a dejín žurnalistiky FF UK. V tomto období prekladal diela antických i kresťanských autorov, ktoré neskôr, v nových spoločensko-politických pomeroch, publikoval. Už v tomto období aktívne pracoval v rámci cyklu Antická knižnica aj pre Slovenský rozhlas.
Na svoje pôvodné klasicko-filologické pracovisko sa vrátil 1. mája 1989. V r. 1992 sa habilitoval prácou Studia Stockeliana humanistica. V r. V roku 2004 ho prezident Rudolf Šuster menoval profesorom.
Pôsobenie v Gréckokatolíckej cirkvi
Bol verným a vynikajúcim služobníkom v katedrálnom chráme Gréckokatolíckej cirkvi. Pán profesor Daniel Škoviera svojou službou približoval ľudí k Bohu, lebo zázrak Božej blízkosti a lásky prežíval vo svojom vlastnom srdci. Preto mohol ako erudovaný vedec súčasne pôsobiť ako skromný, pevne veriaci a pokorný služobník v našej farnosti.
A napokon, pán prof. Daniel Škoviera, neslúžil preto, aby si niečo zaslúžil. On slúžil preto, lebo odpovedal na Boží hlas, na Božie volanie.
Prínos pre spoločnosť
Preložil aj viaceré základné diela svetovej literatúry známych autorov ako rečník Cicero (1982), ale aj historici Ammianus Marcellinus (1988) a Plutarchos (2008). Neoceniteľná je aj jeho vytrvalá redakčná a edičná práca spojená s viacerými vedeckými periodikami.
Daniel Škoviera bol aktívnym členom vedeckých rád fakúlt, na ktorých pôsobil. Niekoľko funkčných období zotrval na čele Slovenskej jednoty klasických filológov. Za trvalý prínos v oblasti slovesného umenia mu bola udelená Cena Fra Angelica za rok 2008. Pri príležitosti životného jubilea mu dekan Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v novembri 2016 udelil zlatu medailu „Za zásluhy o Filozofickú fakultu Univerzity Komenského“.
Záver života
V spoločenstve svojej milujúcej manželky Márie, ktorá sa oňho starala v jeho ťažkej chorobe odišiel 24. februára do domu Nebeského otca. Pohrebné obrady sa budú konať vo štvrtok, 4. marca 2021.