Pravoslávne chrámy na Slovensku: História, architektúra a súčasnosť

Pojem cerkev, alebo aj cerkva, označuje gréckokatolícky alebo pravoslávny chrám. Drevo a slovenská architektúra od nepamäti kráčajú našou históriou a podieľajú sa na tvorbe našej kultúry. Po celé stáročia zanechávali stopu a spomienky na seba, ktoré sú dnes neprehliadnuteľnými skvostmi na desiatkach a desiatkach miest. Oproti veľkolepým svetovým bazilikám sú slovenské chrámy takmer mravčekmi.

Na Slovensku má výstavba drevených kostolov rozsiahlu tradíciu a tieto kostoly predstavujú špecifický príklad sakrálneho staviteľstva. Prvé kostoly sa začali stavať koncom 15. storočia, mnohé pochádzajú z konca 17., 18. a 19. storočia. Celkový počet drevených kostolov na Slovensku bol v minulosti viac ako 300, dnes sa ich zachovalo približne šesťdesiat. Mnohé kostoly boli pôvodne postavené ako gréckokatolícke, neskôr pravoslávne, ale aj rímskokatolícke. Za Národnú kultúrnu pamiatku bolo zo Šariša a Horného Zemplína v roku 1968 vyhlásených 27 drevených kostolov. V roku 2008 v kanadskom Quebecu výbor OSN rozhodol o tom, že ďalšie z nich budú patriť do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Do tohto zoznamu patria chrámy v Kežmarku, Hervartove, Tvrdošíne, Leštinách, Hronseku, Bodružale, Ladomirovej a Ruskej Bystrej. Najväčšie zastúpenie chrámov je v Prešovskom kraji, kde na svojich pôvodných miestach stojí viac ako 40 týchto stavieb.

Tie drevené však nájdeme málokde, preto sú pre kresťanskú architektúru rovnakým skvostom ako tie najväčšie chrámy zdobené zlatom. Najväčšia časť týchto chrámov stojí na severovýchode krajiny. Pôvodne ich našu krajinu zdobilo okolo 300, no v dôsledku požiarov či prestavieb za murované alternatívy ich zostalo zachovaných 59.

V snahe chrániť, čo je naše, sústreďujeme tieto unikáty do skanzenov, kde vo svojom prirodzenom prostredí stoja drevené mlyny, domy, hostince a stodoly. Nie sú to však len skanzeny, kde stavby z dreva čnejú nad dedinami.

Charakteristické prvky cerkví

Už ako samotný názov vypovedá, drevené kostoly boli postavené za použitia dreva ako stavebného materiálu. Cerkvi boli zvyčajne postavené nad dedinou, na vyššie postavených miestach. Súčasťou areálu bol cintorín, ktorý bol aj s kostolom obohnaný múrom. Vstup do areálu tvorila vstupná brána. Kostoly mali prevažne zrubový charakter. Stáli na kamennej podmurovke. Boli trojdielne, čo symbolizuje Svätú Trojicu.

Drevené kostoly boli umelecky stvárnené, vysoký dôraz sa kládol predovšetkým na výzdobu. Výzdoba sa koncentrovala v interiéri, ale aj exteriéri. Exteriér dopĺňala napríklad vyzdobená strešná krytina, rôzne geometrické ornamenty na jednotlivých častiach kostola, vyzdobené mohli byť aj dvere, okná, mreže, kríže a podobne.

Práve ikonostas je dôležitým prvkom kostolov. Jeho výzdoba má byť bohatá a slávnostná. Účelom ikonostasu je oddelenie svätyne od lode.

Väčšina cerkví je trojpriestorových, čo má symbolizovať Svätú Trojicu. Jednotlivé časti majú svoj význam:

• Vstupná časť kostola sa nazýva predsieň či babinec. Zo symbolického hľadiska predstavuje toto miesto očistec alebo trpiacu Cirkev.
• Dôležitou samostatnou časťou je loď. V nej sa nachádzajú veriaci, ktorí sa zúčastňujú obradov. Zo symbolického hľadiska táto časť predstavuje putujúcu Cirkev, teda kresťanov žijúcich na zemi.
• Tretia časť, ktorá sa nachádza za ikonostasom sa nazýva svätyňa. Ikonostas oddeľuje svätý priestor svätyne od veriacich v lodi kostola.

Príklady drevených chrámov na Slovensku

Na Slovensku sa nachádza mnoho krásnych drevených chrámov. Tu je niekoľko príkladov:

Drevený gréckokatolícky chrám východného obradu sv. Lukáša

Nachádza sa nad obcou Krivé. Bol postavený v roku 1826. Kostol v Krivom je trojpriestorový, so štvorcovou vežou, predĺženou loďou a polygonálnou apsidou. V interiéri kostola sa nachádzajú vzácne ikony datované do 16. storočia, namaľované technikou tempery na dreve. Celý ikonostas má 4 rady, na ktorých je zobrazený sv. Mikuláš, Hodigitria, Kristus Pantokrator a sv. Lukáš. Interiér kostola pochádza zo 17. až 19. storočia.

Drevený chrám východného obradu sv. Lukáša Evanjelistu

Pochádza z konca 15. a začiatku 16. storočia. Patrí medzi najstaršie drevené chrámy východného obradu nielen na Slovensku, ale v celej karpatskej oblasti. Trojdielna zrubová stavba pozostáva z oltárnej časti, lode a veže. Strecha nad loďou je v tvare pyramídy, zakončená vežičkou. Ikonostas je zo 17. storočia a je zaradený medzi Národné kultúrne pamiatky. Za ikonostasom sa vo svätyni nachádza zdobený oltár s ikonou Snímania z kríža z 18. storočia a ikona sv. archanjela Michala nad žertveníkom. Kostol bol v roku 1968 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

Kostol Stretnutia Pána so Simeonom

Bol postavený v druhej polovici 18. storočia. Trojdielnu stavbu tvorí oltárna miestnosť, loď a veža. Stojí na kamennej podmurovke a je prikrytý šindľovou strechou. Interiéru dominuje dvojdverový ikonostas z konca 17. a zo začiatku 18. storočia a vzácne nástenné maľby s výjavmi zo Starého a Nového zákona z konca 18. storočia. Vo svätyni sa nachádza oltár s ikonou Piety, ktorá pochádza z 19. storočia.

Drevený Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky

Sa nachádza v obci Jedlinka. Postavený bol v roku v prvej polovici 18. storočia. Kostol je trojdielny a trojvežový. Zrubová stavba je z exteriéru obitá šindľom. V hlavnej chrámovej veži visia tri zvony. Interiér kostola pochádza zo 17. a 18. storočia. Nachádza sa tu jeden z najvzácnejších ikonostasov so zobrazením sv. Mikuláša, Hodegétrie či Krista Pantokratora. Nad kráľovskými dverami sa nachádza ikona Posledná večera. Ďalej sa tu nachádza oltár Panny Márie z 19. storočia. Zachovaný je aj kostolný inventár.

Drevený chrám východného obradu sv. Michala archanjela

Bol postavený v roku 1829. Stavba je trojpriestorová s dvoma vežami. Kostolu na západnej strane dominuje veža, kde sa nachádzajú tri zvony. Interiér je datovaný prevažne do 18. a 19. storočia. Maľba stropu svätyne pochádza z 20. storočia.

Drevený gréckokatolícky chrám svätého Kozmu a Damiána

Sa nachádza v obci Lukov. Pôvodne bol postavený v Poľsku a zasvätený inému patrónovi. Odtiaľ ho obyvatelia kúpili a previezli. O staršom pôvode a inom zasvätení chrámu hovorí nápis z roku 1654 na ikone Presvätej Bohorodičky. Kostol je trojdielny, trojvežový a stojí na kamennej podmurovke. Na západnej strane sa nachádza mohutná veža. Jednoduchá sedlová strecha je pokrytá šindľom. Interiéru kostola dominuje ikonostas, ktorého podstatná časť pochádza z 18. storočia. Zobrazenie Posledného súdu je zo 16. storočia a niektoré ďalšie ikony sú zo 17. storočia.

Gréckokatolícky drevený chrám svätého Michala

Sa nachádza v obci Ladomirová. Kostol bol postavený v roku 1742. Je zrubovej konštrukcie, trojdielny a trojvežový. Ikonostas pochádza z 18. storočia. Kostol v Ladomirovej bol značne poškodený v priebehu druhej sv. vojny a neskôr búrkou. Následne bol kostol opravený.

Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove

Kostol bol spolu s inými v roku 2008 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Bol postavený koncom 15. storočia. Cerkev v Hervartove sa odlišuje od ostatných cerkví východného obrazu. Kostol v Hervartove sa skladá z polygonálnej svätyne, lode, sakristie a veže. Bol vystavaný z červeného smreka. Súčasťou interiéru je oltár Panny Márie, sv. Kataríny Alexandrijskej a sv. Barbory z roku 1460 - 1470. Interiér dopĺňajú pozoruhodné maľby z roku 1665.

Gréckokatolícky drevený Chrám sv. Michala Archanjela

Z roku 1752 je trojdielny chrám. Súčasťou areálu je drevená zvonica. Ikonostas pochádza z druhej polovice 18. storočia. Ikona Vzkriesenie Lazara, sv. Michal a niektoré ďalšie sú zo 17. storočia. Ikonostas a oltár boli reštaurované v rokoch 1969-1970.

Trojpriestorová zrubová cerkva východného obradu svätého Michala archanjela z roku 1752 bola poškodená pri vojenských operáciách Karpatsko-duklianskej operácie v októbri a novembri 1944. K jej obnove prispeli občania obce v roku 1945. Veža cerkvi je zakončená makovičkou s tamburom a kovaným kovovým krížom, ktorá vyrastá z konštrukcie objektu. Dvojstupňovité stanové strechy nad svätyňou a loďou sú zakončené kužeľovitými vežičkami pokrytými šindľom s kovanými krížmi. Celý zrub obdobne ako i ostatné drevené cerkvi z exteriéru je obložený vertikálne položenými doskami s lištami, ktoré boli obnovené v roku 2001. V interiéri cerkvi na stenách sa zachovali zvyšky nástenných malieb. Barokový štvorradový drevený ikonostas s cárskymi dverami je z 2. polovice 18. storočia. Niektoré ikony zakomponované do ikonostasu sú zo staršieho obdobia. Ikonostas a oltár boli reštaurované v rokoch 1969 - 1970. Znovu bol reštaurovaný v roku 2005. Na oltári sú tzv. Zvonica s tromi zvonmi z druhej polovice 20. storočia, bola postavená v 19.

Turistické trasy

Pre záujemcov o návštevu týchto chrámov existuje niekoľko trás:

1. Trasa 1: Začiatok trasy začína v Bardejove, na štátnej ceste I/ 77 smerom na Starú Ľubovňu. Tu je potrebné z cesty odbočiť na vedľajšiu cestu (obec Kružlov) a pokračovať do obce Krivé. Na západnej strane nad obcou Krivé sa nachádza drevený chrám východného obradu sv. Lukáša. Ďalej pokračovať po štátnej ceste do obce Hervartov, kde sa nachádza Kostol svätého Františka z Assisi. Celá trasa meria približne 40 km.
2. Trasa 2: Východiskový bod je v Bardejove po štátnej ceste I/77 v smere na Starú Ľubovňu. V obci Frička je možné vidieť drevený chrám východného obradu sv. Michala archanjela. Je potrebné sa vrátiť až ku obci Sveržov a pokračovať na obec Gerlachov až do obce Lukov. Tu sa nachádza v drevený chrám východného obradu sv. Celá trasa má dĺžku približne 45 km.
3. Trasa 3: Trasa začína v Bardejove po štátnej ceste II/545 smerom na Prešov do obce Tročany. Priamo v obci sa nachádza drevený kostol východného obradu sv. Lukáša Evanjelistu, ktorý sa nachádza priamo v obci na rovnom teréne. Ďalej je potrebné pokračovať Raslavice a Buclovany smerom do Marhane, kde sa je potrebné napojiť na štátnu cestu III/5565. V Kožanoch sa nachádza drevený chrám východného obradu stretnutia Pána so Simeonom. Trasa je dlhá 66 km.
4. Trasa 4: Začína v Bardejovských Kúpeľoch, po štátnej ceste I/77 smerom na Zborov až do obce Jedlinka, kde sa nachádza drevený chrám východného obradu Panny Márie. Ďalej pokračuje cez Nižnú Polianku, v ktorej je potrebné odbočiť smerom na Hutku do Svidníka. Zo Svidníka sa na kruhovom objazde tretím výjazdom pokračovať po štátnej ceste I/21 do Ladomirovej. Trasa je dlhá 78 km.

Vo viacerých kostoloch (Frička, Tročany, Kožany, Lukov, Jedlinka, Krivé, Ladomirová) sa pravidelne každú nedeľu a sviatky slúžia bohoslužby. Pre aktuálne informácie ohľadom bohoslužieb alebo otváracích hodín kostolov, prosím, kontaktujte príslušný farský úrad alebo jednotlivcov, ktorý kostol spravujú.

Mapa drevených chrámov východného obradu na Slovensku

Ďalšie zaujímavosti v okolí

Okrem samotných chrámov môžete navštíviť aj:

• Kalvária v Bardejove, ktorá dotvára siluetu mesta. K Pútnickému kostolu povýšenia Svätého kríža vedie 13 zastavení v podobe kaplniek, ktoré symbolizujú krížovú cestu Ježiša Krista.
• Skanzen vo Svidníku, ktorý je expozíciou Múzea ukrajinskej kultúry. Múzeum v prírode predstavuje návštevníkom život a staviteľstvo ukrajinského obyvateľstva v minulosti. V rozsiahlom areáli skanzenu je možné nahliadnuť do rôznych obytných či hospodárskych budov a pokochať sa nádherou drevenej cerkvi, ktorá dominuje areálu.
• Údolie Smrti pri Svidníku, Vojenské múzeum vo Svidníku či Múzeum ukrajinskej kultúry, ktoré sú súčasťou výletu s názvom Po stopách 1. a 2. svetovej vojny.

Táto tabuľka poskytuje základný prehľad o niektorých z najvýznamnejších drevených kostolov na východnom Slovensku, ich umiestnení a roku výstavby.

Drevené sakrálne pamiatky sú cenné nielen pre kultúru krajiny, veriacich, ale aj pre návštevníkov, ktorých pohľad na ne určite chytí za srdce. Ak sa rozhodnete navštíviť ich všetky, určite vás čaká dlhé putovanie. Začať môžete Karpatskou drevenou cestou dlhou vyše 300 km, ktorá spája takmer 50 týchto drevených skvostov.
Navštívili ste už niektorú z týchto pamiatok? Čo vás na ich architektúre uchvátilo najviac?

tags: #pravoslavny #chram #slovensko