Viera v Boha predstavovala pre Plavničanov od nepamäti najväčšiu istotu. Vďaka nej po niekoľko storočí čelili ľudským aj prírodným nástrahám. A v časoch sviatočných i piatočných sa zhromažďovali v kostole, aby mohli vzdať úctu Bohu.
Plavnický kostol je história sama o sebe.
História Kostola v Plavnici
Prvý kostol bol v Plavnici určite už pred 14. storočím. Nový ranogotický kostol bol postavený až po roku 1325 a bol určený spoločne pre Starú aj Novú Plavnicu. V roku 1662 bol po požiari opravený. V prvej polovici 18. storočia bol barokovo upravený a po ďalšom požiari v roku 1817 obnovený. Veriaci ho renovovali ešte v roku 1885 a čiastočnú opravu uskutočnili v prvej polovici 20. storočia. Kostol je zasvätený kultu Obetovania Pána.
Z pôvodnej gotickej stavby sa zachovali obvodové múry kostola a v presbytériu na východnej strane gotické okno s kamennou kružbou. V kútoch sa nachádzajú zvyšky pôvodne skrátených prípor ranogotickej klenby s konzolovými podložkami. Mohutná veža s dvojstupňovými diagonálnymi opornými piliermi na nárožiach je v jadre gotická. Neskôr bola renesančne upravená a po spomínanom požiari v roku 1817 klasicisticky dostavaná. Za povšimnutie stojí aj neskorobaroková plastika, polychrómovaná drevorezba Krista na kríži z druhej polovice 18. storočia.
Ďalší náboženský objekt sa nachádza na cintoríne. Klasicistická kaplnka zasvätená patrónke Slovenska - Sedembolestnej Panne Márii bola postavená v roku 1826.
V obci sa ešte nachádza klasicistický evanjelický kostol z roku 1806. Kostol má pôdorys v tvare gréckeho kríža so skrátenými kolmými ramenami a zaobleným ramenom pri oltári. Štítová fasáda je členená lizénami.
Rímskokatolícky kostol v Plavnici je zasvätený Sedembolestnej Panne Márii.
Kostol v Plavnici
Kňazi pôsobiaci v Plavnici
Kňazi pôsobiaci v obci sa vždy tešili veľkej úcte veriacich. Vďaka cirkevno-právnemu sporu z prvej tretiny 14. storočia poznáme meno jedného z prvých plavnických farárov. Územie Šariša na Toryse bolo už od 12. storočia integrálnou súčasťou Uhorska. Jeho vnútornú obrannú hranicu, ktorá nebola totožná so skutočnou hranicou, tvorili tzv. krajinské záseky. Tie sa nachádzali aj medzi Sabinovom a Červenicou. Preto osady ležiace pod nimi už pred polovicou 13. storočia boli začlenené do jágerského biskupstva (dnes Eger v Madarsku), kým hornotoryské farnosti na sever od Červenice patrili k staršiemu náboženskému centru na Spiši. Už pred rokom 1250 tvorili vícearchidiakonát podliehajúci spišskému prepošstvu, ktoré patrilo do ostrihomského arcibiskupstva.
Jágerský biskup Canadín vyvíjal veľkú aktivitu, aby tento vicearchidiakonát pričlenil pod svoje biskupstvo. Hornotoryskí farári s tým však nesúhlasili. V roku 1329 Canadín, ktorý sprevádzal uhorského kráľa Karola Róberta na Spiš, dal vylúpiť fary v Toryse, Plavci, Starej Ľubovni a zajal ich farárov. Tí sa následne sťažovali u pápeža Jána XXII., ktorý dal spor vyšetriť. A práve odtiaľ poznáme meno vtedajšieho plavnického farára Teodora. Spor sa skončil v roku 1336, keď sa Canadín stal ostrihomským arcibiskupom a za menšie ústupky miestnym farárom ich fary pričlenil do jágerského biskupstva.
V Teodorových šľapajach na ceste služby Bohu pokračujú viacerí Plavničania dodnes. V minulosti to boli Štefan Grich, Valentín Pavlík a František Fabian. Za posledných 25 rokov dala Plavnica cirkvi deviatich kňazov - v roku 1983 Štefana Bieľaka, v roku 1989 Miroslava Kyšeľu, o rok neskôr Jaroslava Rindoša, v roku 1998 Petra Kyšelu, v roku 2003 Petra Lazora, v roku 2004 br.
Neoceniteľné staroveké pamiatky kresťanstva | Tajomstvá Biblie
Zoznam kňazov a rehoľníkov z Plavnice:
| Meno a priezvisko | Narodenie/Úmrtie | Kňazské/Rehoľné sľuby | Terajšie pôsobisko (funkcia) |
|---|---|---|---|
| P. Dionýz Andrej Salamon OFM | *1750/ †1799 | 1770- | |
| Jozef Mikloš | *1913/ †1989 | 1937- | |
| Valentín Pavlík | *1916/ †1982 | 1942- | |
| Štefan Grich | *1915/ †1995 | 1942- | |
| František Fabián | *1919/ †1978 | 1944- | |
| Štefan Bielak | *1958 | 1983 | Michalovce (výpomocný duchovný) |
| Miroslav Kyšeľa | *1966 | 1989 | Obišovce (dekan); Kostoľany nad Hornádom (farár) |
| P. Jaroslav Rindoš SJ | *1964 | 1990 | Prešov (exercitátor) |
| Jozef Dronzek | *1968 | 1994 | Prešov - stred (dekan);Prešov - sv. Mikuláša (farár) |
| Sr. Petra Viera Valeková | *1968 | 1995 | Bratislava (rehoľná sestra) |
| Fr. Peter Štupák, CM | *1969 | 1996 | Bratislava (rehoľný brat) |
| Sr. Petra Mária Štupáková DKL | *1971 | 1997 | Bošany (rehoľná sestra) |
| Peter Kyšeľa | *1974 | 1998 | Šarišské Michaľany (farár) |
| Sr. Andrea Mária Štupáková DKL | *1978 | 2000 | Budapešť (rehoľná sestra) |
| Peter Lazor | *1977 | 2003 | Lemešany (farár) |
| P. Gracián Peter Vančo OFM | * 1976 | 2004 | Bratislava |
| Vladimír Nemec | *1980 | 2005 | Kazachstan (misie) |
| Eduard Janíček | *1980 | 2007 | Šišov (farský administrátor) |
| František Bebko | *1981 | 2007 | Liptovská Teplička (farský administrátor) |
| Pavol Fedorko | *1982 | 2008 | Prešov-Solivar (školský kaplán) |
| Dominik Plavnický | *1990 | 2017 | Košice - sv. Mikuláša (farský vikár) |
Ďalšie informácie o farnostiach v okolí
Rímskokatolícka farnosť Zemplínsky Branč sa nachádza na adrese Kostolná 32, 07602 Zemplínsky Branč a jej hlavnou činnosťou je duchovná služba.
Administrácia farnosti Ondavské Matiašovce - kňazi vo farnosti: Ondavské Matiašovce starobylá, F 1749
| Meno kňaza | Pôsobnosť |
|---|---|
| Szombathy, Joachim | 1745 - 1747 |
| Jantsik, Ľudovít | 1747 - 1749 |
| Pribóczy, Adam | 1749 - 1752 |
| Klembárszky, Ján | 1752 - 1760 |
| Pribóczy, Adam | 1760 - 1762 |
| Nagy, Ján | 1762 - 1763 |
| Hoderman, Adam | 1763 - 1768 |
| P. Leander | 1768 - 1769 |
| Novák, Michal | 1769 - 1770 |
| Maxim, Ján | 1770 - 1800 |
| Ichnát, Ján OFMConv. | 1800 - 1801 exc., nar. 13. 4. 1750, †11. 12. 1818 Žalobín, 1788 - 1818 miestna kapelánia Žalobín, 1800 - 1801 excurrendo Ondavské Matiašovce |
| Morvay, Peter | 1801 - 1821, nar. 27. 6. 1773 Bytča, ord. 22. 2. 1799 Pešť-Kondé, ostrih. pomocný biskup, †31. 8. 1836, štúdia - generálny seminár Bratislava, marec 1799 maď. kaplán Verpelét, 1. 7. 1799 Sirok, 1. 11. 1799 nemecký kaplán Nižný Medzev, vychovávateľ v rodine Jána Barkoczyho v Ondavských Matiašovciach, 1801 - 1821 farár Ondavské Matiašovce, 1814 - 1821 vicedekan dištriktu Stropkov, prísediaci súdnej tabule Zemplínskej stolice, 1823 v Jagri, 1824 v Košiciach, 14. 1. 1825 - 1829 administrátor Zemplínsky Branč, 1829 - 1831 farár Detek, 1831 - 1836 farár Košická Polianka |
| Rády, Jozef | 1822 - 1863, nar. 3. 3. 1792 Žalbín, ord. 2. 7. 1818 Košice - A. Szabó, †5. 3. 1868, štúdia - Košice, 1818 kaplán Veľký Šariš, 1822 - 1863 farár Ondavské Matiašovce, 1828 prísediaci súdnej tabule Zemplínskej stolice, aktuár dištriktu, 1829 notár dištriktu, 1847 stropkovský dekan, inšpektor ľudových škôl dištriktu, 1853 emeritný dekan, na dôchodku Ptičie. |
| Ratkó, Andrej | 1863 - 1898, nar. 11. 10. 1830 Michalovce, ord. 1856, †29. 7. 1900, 1856 kaplán Brezovica nad Torysou, Sárospatak, 1861 katechéta na reálnej škole Košice, 1863 administrátor Ondavské Matiašovce, notár dištriktu, 1898 na dôchodku Prešov. |
| Thain, Štefan | 1898 - 1933, nar. 17. 12. 1869 Košice, ord. 2. 7. 1893, †7. 11. 1940, 1893 kaplán Vranov nad Topľou, Boldogköválja, Brezovica nad Torysou, Szikszó, 1898 dočasný administrátor Ondavské Matiašovce, 1933 na dôchodku Košice |
| Deák, Ladislav | 1933 - 3. 12. 1952, nar. 24. 2. 1901 Prešov, ord. 25. 6. 1925, †27. 1. 1970 Košice, 1925 kaplán Snina, Trhovište, 1933 administrátor Ondavské Matiašovce, 1939 excurrendo Žalobín, 3. 12. 1952 bol zatknutý, od 20. 9. 1952 bol internovaný v Pezinku, 1954 administrátor Udavské, 1962 na dôchodku Udavské, 1968 Košice |
| Szöcs, Jozef | 1953 - 1959, nar. 18. 1. 1914 Uzlovoje (Ukr.﴿, ord. 29. 6. 1940, †13. 8. 1972 Strokov, poch. Sabinov, 1940 kaplán Valaliky, administrátor Čerhov, 1944 Kazimír, 1953 Ondavské Matiašovce, 1959 Stropkov |
| Arvai, Ján | 1959 - 23. 12. 1976, nar. 8. 8. 1917 Belža, ord. 29. 6. 1940, † 23. 12. 1976 Ondavské Matiašovce, 1940 kaplán Tokaj, 1942 administrátor Hýľov, 1952 Velké Ozorovce, 1959 Ondavské Matiašovce. |
| Koromház, Štefan | 1977 - 1990, nar. 26.12. 1921 Udavské, ord. 22. 2. 1948 Košice, prim. Udavské, † 12. 7. 2013 Udavské, 1948 kaplán Ľubiša, 1948 Parchovany, 1948 Vranov nad Topľou, 1951 mimo pastorácie, 1952 kaplán Haniská, 1953 farár Haniská, 1954 Veľká Lodina, 1959 Turany nad Ondavou, 1967 administrátor Plavnica, 1977 Ondavské Matiašovce, 1990 farár Vyšný Hrušov, 1. 6. 2000 na dôchodku Udavské. |
| Bujdoš, Ján, Mgr. | 1990 - 1998, nar. 11. 7. 1952 Humenné, Chotča, ord. 10. 6. 1979 Bratislava - J. Gabriš, prim. Chotča, 1979 kaplán Sečovce, 1980 Snina, 1981 Sabinov, 1985 Prešov, 1986 administrátor Vinné, 1990 farár Ondavské Matiašovce, 1998 Čaňa, 2001 Lipany, dekan, 2003 Horovce. |
| Senaj, Albín, ml. | 1998 - 2007, nar. 29. 8. 1968 Stropkov, ord. 19. 6. 1993 Košice-Dóm sv. Alžbety - A. Tkáč, prim. Stropkov, 1993 kaplán Humenné, 1995 administrátor Obišovce, excurrendo Velká Lodina, 1998 farár Ondavské Matiašovce, 2007 farár Kazimír, 2010 farár Raslavice, 2013 farár Čaklov |
| Rebjak, Pavol | 2007 - 2015, nar. 21. 3. 1952 Sobrance, Tibava, ord. 8. 6. 1975 Bratislava - J. Gábriš, prim. Tibava, 1976 kaplán Michalovce, 1977 Snina, 1980 administrátor Seňa-Kechnec, 1988 Ohradzany, 1989 farár Košice-Ťahanovce, 1992 Malčice, 2007 Ondavské Matiašovce, |
| Lipka, Luboš, Mgr. | 2015, nar. 18.4. 1965 Bardejov, Janovce, ord. 20. 6. 1998 Bardejov, sv. Egídia - A.Tkáč, prim. |
Uloženie relikvií bl. Anny Kolesárovej
Vysoká nad Uhom privítala slávnosť uloženia relikvií bl. Anny Kolesárovej. Blahoslavená Anna Kolesárová sa symbolicky vrátila do svojho rodiska vo Vysokej nad Uhom pri Michalovciach. Na mieste bola ďakovná slávnosť spojená s uložením relikvií novej slovenskej blahoslavenej. Dekrét o jej mučeníctve schválil v marci pápež František, beatifikačná slávnosť sa konala 1. septembra na štadióne TJ Lokomotíva v Košiciach. Mladé 16-ročné dievča v závere druhej svetovej vojny zastrelil vojak sovietskej armády. Zomrelo, aby si zachovalo nevinnosť. Blahoslavená Anna Kolesárová je prvá laička, ktorá bola na Slovensku blahorečená.
Slávnosti predchádzala modlitbová vigília so svätou omšou a večerom svedectiev a štafetový beh mladých z Košíc do Vysokej nad Uhom. 20.11. Bl.Anna Kolesárová,panna a mučeníčka Anna Kolesárová mala šestnásť rokov, je to obdobie, kedy dnešní mladí prežívajú krízu morálnych hodnôt, krízu viery, kedy idú do sveta rozhliadnuť sa po hodnotách , po láske, čím sa Anna stáva blízkou každému mladému človeku, ktorý prechádza týmto obdobím. Mladosť je príťažlivá, a preto mladí ľudia, ktorí túžia po kráse, túžia po úspechu, po láske, môžu v nej nájsť zaľúbenie. Pútnické centrum Anny Kolesárovej vo Vysokej je miestom čerpania milostí.
Pre širokú verejnosť to budú najmä nedeľné liturgické slávenia, možnosť zažiť to miesto a prežiť čas v modlitbe a tichu. Spoločenstvá a farnosti sa už prihlasujú s požiadavkou vlastných pútí , ktoré sa uskutočnia mimo organizovaných každomesačných modlitbových stretnutí," dodal Pavol Hudák, rektor Pastoračného centra Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom.
Relikvie Anny Kolesárovej
Ďakovný víkendový program sa začal deň pred hlavnou slávnosťou. V sobotu 29. septembra 2018 o 7:00 h ráno vyrazila spred Katedrály sv. Alžbety v Košiciach bežecká štafeta mladých "S Ankou za život". Pôjdu na trase: Košice, Nižná Hutka, Bohdanovce, Rákoš, Slanec, Slanské Nové Mesto, Zemplínska Teplica, Egreš, Čelovce, Nižný Žipov, Zemplínsky Klečenov, Zemplínsky Branč, Novosad, Oborín, Veľké Raškovce, Vojany, Pavlovce nad Uhom. Cieľ je pri Domčeku vo Vysokej nad Uhom. Ich privítanie sa očakávalo o 16:45 h. O 17:15 h sa budú na mieste modliť radostný ruženec. Program ukončila svätá omša o 18:00 h, ktorú celebroval košický pomocný biskup Mons. Marek Forgáč, večer svedectiev s autorom relikviára Marekom Husovským a hercami z filmu o Anne a adorácia.
Nedelný program sa začal o 9:00 h modlitbou slávnostného ruženca, ktorý bude sprevádzať zbor z Pavloviec nad Uhom. O 10:00 h bola naplánovaná svätá omša spojená s uložením relikviára bl. Anny Kolesárovej do Kostola Sedembolestnej Panny Márie. Predsedal jej košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober. Spevom sprevádzal Spojený mládežnícky zbor zo Sniny a hostia. Po svätej omši mali možnosť všetci prítomní uctiť si relikvie blahoslavenej Anny Kolesárovej. Sprevádzať ich bude Schola cantorum z Kňazského seminára sv. Karola Boromejského v Košiciach. Víkendový program ukončila modlitba Korunky Božieho milosrdenstva.
Pozostatky tela Anny Kolesárovej sú uložené v dvoch relikviároch. Prvý sa nachádza v Katedrále sv. Alžbety v Košiciach. Uložili ho tam po slávnosti blahorečenia. Hlavný, ktorý využili na hlavnej slávnosti spojenej s blahorečením v Košiciach, bol uložený vo Vysokej nad Uhom. Má tvar srdca, ktoré symbolizuje obetu a lásku. Je vyrobený zo striebra a má priemer približne pol metra. Jeho autorom je šperkár Marek Husovský. Srdce má v strede perlu, cez ktorú sa dá pozrieť dovnútra a vidieť ostatky Anny Kolesárovej. Utrpenie mladého dievčaťa znázorňuje horná časť srdca v podobe konárikov, ktoré sa podobajú na Kristovu tŕňovú korunu. Dolná plná časť srdca vyjadruje zaobalenie Ankinho utrpenia Božou láskou. Okolo perly je venček ako symbol čistoty. V hornej časti venčeka sú tri margarétky, ktoré znázorňujú mladosť a chuť žiť. Do ich stredu sú vsadené ďalšie relikvie - tri zrnká z Ankinho ruženca, ktoré sa navzájom spojené našli v jej hrobe. Je to symbolické - tri modlitby Zdravas Mária sa modlievajú na pútiach vo Vysokej nad Uhom - za múdrosť v povolaní, za čistotu a za živú vieru.
Margarétky majú spolu 53 lupienkov - ako je modlitieb Zdravas Mária v ruženci. Relikviár je vsadený do vápenca. Tento kameň znázorňuje ulitu pre perlu. V prípade relikviára, ktorý bude vo Vysokej nad Uhom, sa zvolila čelová kosť - os frontale - lebky Božej služobnice Anny Kolesárovej. Po exhumovaní ostatkov sa usúdilo, že je to najvhodnejšia časť.
Anna Kolesárová bola blahorečená 1. septembra 2018 v Košiciach. Pápeža Františka zastúpil legát kardinál Giovanni Angelo Becciu, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. Pápež František stanovil dátum liturgického slávenia sviatku blahoslavenej na 20. november.
Kult relikvií
Kult relikvií je uctievanie pozostatkov (z lat. reliquiae) blahoslaveného, alebo svätého. V prípade uctievania relikvií svätca sa jedná o liturgické sprítomňovanie zosnulého, ktorý už dosiahol slávu neba. Ide teda o akúsi sublimáciu kultu zomrelých, ktorý je prítomný vo všetkých kultúrach. Prvé znaky uctievania relikvií existovali už v 2. stor. po Kr., keď si ich kresťania uctievali vo výročný deň smrti svätca. Uctievanie ostatkov svätých je výslovne uvedené už v spise Martyrium Polycarpi (Umučenie sv. Polykarpa), napísaného Smyrňanmi r. 156 po Kr.
Mučeníctvo Sv. Polykarpa je v ňom opísané nasledovne: „Vzali sme jeho kosti, ktoré sú cennejšie než drahé kamene a jemnejšie ako prečistené zlato a položili ich na vhodné miesto, kde nám Pán umožnil, aby sme zhromažďovali, tak, ako sme schopní, a v radosti a veselosti oslavovali narodeniny jeho mučeníctva.“
Po tom, ako kresťania dostali slobodu (r. 312 po Kr.) sa okolo hrobov a relikvií začali stavať kaplnky a chrámy. Aj v dnešnej dobe sa do oltára v kostole vkladajú relikvie aby tak symbolizovali spojenie putujúcej cirkvi (zem) a oslávenej cirkvi (nebo). Cirkevné právo sa k tomu vyjadruje nasledovne: „Má sa zachovať starobylý zvyk ukladať pod pevný oltár relikvie mučeníkov alebo iných svätých podľa noriem, podávaných v liturgických knihách.“ (KKP 1983, kán. 1237) V relikviách je uctievaný svätec, ale oslavovaná Božia milosť ktorá sa preukázala v jeho živote.
II. Vatikánsky koncil sa r. 1963 v konštitúcii Sacrosanctum concilium vyjadril: „Cirkev si podľa tradície uctieva svätých a má v úcte aj ich autentické relikvie a obrazy. Veď sviatky svätých ohlasujú obdivuhodné Kristove skutky v jeho služobníkoch a veriacim poskytujú vhodné príklady na nasledovanie.“ V cirkevnom práve je zároveň explicitne - zakázané predávať relikvie (KKP 1983, kán. 1190 §1). Cirkev teda teda odporúča uctievanie relikvií, zároveň sa však stará o to, aby nedochádzalo k ich zneužitiu. V uctievaní relikvií nie je nič magické, ale určite má viesť k posilneniu viery veriaceho. Jedná sa o sprítomnenie Božích milostí cez telesné pozostatky svätca.
Použitie kostí proroka Elizea prinavrátilo mŕtvemu mužovi život: „Potom Elizeus zomrel a pochovali ho. V tom roku však prichádzali do krajiny moabskí lupiči. Keď raz pochovávali akéhosi muža, zazreli lupičskú bandu a hodili toho muža do Elizeovho hrobu. Len čo sa ten muž dotkol Elizeových kostí, ožil a stal si na nohy.“ (2 Kr 13, 20 - 21) To je jednoznačný biblický príklad Božieho zázraku prostredníctvom kontaktu s ostatkami svätca. Podobne šlo v prípade ženy uzdravenej z krvotoku dotykom lemu Kristovho plášťa (Mt 9, 20 - 22), a tiež chorých, ktorí boli uzdravení, keď Petrov tieň padol na nich (Sk 5, 12 - 16). „A Boh robil Pavlovými rukami neobyčajné divy, takže aj na chorých donášali šatky a zástery, ktoré sa dotkli jeho tela, a neduhy ich opúšťali a zlí duchovia vychádzali.“ (Sk 19, 11 - 12).
Kategórie relikvií podľa dôležitosti:
- Relikvie prvej triedy (tzv. primárne relikvie) sa rozdeľujú na dve kategórie: fyzické ostatky tela svätca a tie, ktoré sa spájajú s udalosťami zo života Pána Ježiša (napr. všetky nástroje jeho umučenia, jeho narodenia,…)
- Druhotriedne relikvie (tzv. sekundárne/druhotné relikvie) sú kusy oblečenia a predmety, ktoré boli priamo používané alebo vytvorené svätcom.
- Tretia trieda relikvií (tzv. terciárna) je zväčša posvätená vec (napr. ruženec).