Slovanský slnečný boh: Kto to je?

Kult slnka je dokázaný u mnohých Indo-európskych národov. Špeciálnu pozornosť mu venovali napr. starovekí Iránci, Peržania, ale rovnako veľkej sa tešili solárne božstvá aj u Skýtov a Sarmatov.

V prípade Slovanov je ťažké jednoznačne prisúdiť stupeň dôležitosti slnečného kultu, ale podľa dochovaných písomných zmienok bolo postavenie slnečných božstiev vysoké. Je možné, že „solarizácia“ náboženstva bola významnejšia u východných Slovanov vzhľadom na to, že mali bližšie kontakty so Severo-Iráncami.

Zvyk tzv. pozdrav Slnku bol ešte v novoveku spomínaný po celom Rusku, Ukrajine i Bielorusku, menej často u južných a západných Slovanov. Spoľahlivé stredoveké pramene východných Slovanov spomínajú vidiecky zvyk klaňania sa juhu (Slnku) na poludnie.

V Nemecku, v oblasti, kde žila srbská menšina, dedinčania vždy pozdravili Slnko pred tým, než vstúpili v nedeľu do kostola. Na západnej Ukrajine bola známa kliatba: Nech ťa Slnko zahubí!. Chorváti vraveli: Nech sa Slnko pomstí za mňa.

Veľmi rozšírená bola predstava, že Slnko prebývalo na východe, v krajine večného leta, v paláci zo zlata. Ranné a večerné žiary boli asociované so Slnkom a boli pokladané za dve ženské (panenské) démnické bytosti: ranná Zora a večerná Zora.

Zori stáli na oboch stranách slnečného trónu, jedna po ľavici Slnka a druhá po jeho pravici.

Dazbog, Dazhbog alebo Dazhdbog (u južných Slovanov Dabog alebo Dajbog, česi - Dachbog, Poliaci Dażbóg) bol (je) jeden z hlavných bohov slovanského panteónu, je slnečným božstvom a podľa niektorých hypotéz kultúrny /historický/ hrdina, archetyp slovanského panovníka (vladyku).

Je jedným z mála pôvodných a hodnoverných, autochtónnych slovanských bohov.

Arabský historik a zemepisec Al Masudi, ktorý navštívil v polovici 10. stor. územia Slovanov napísal vo svojich poznámkach z ciest: Slovania sú uctievači Slnka a majú chrámy s otvorom v streche aby mohli pozorovať východ slnka.

Išlo skôr o prírodnú svätyňu s prístreškom ako o chrám v pravom zmysle slova, kedže existencia chrámov je písomne i archeologicky dokázaná len u Polabských Slovanov v 11 - 12. stor. Meno Boha Al Masudi nespomína, ale mohlo ísť aj o Dažboga.

Dažbog je spomínaný v Povesti vremenných rokov - /kronika rannej Kyjevskej Rusi/ ako jeden z bohov, ktorým dal knieža Vladimír Veľký postavit modly pred svojim palácom (r.980). Jeho meno je taktiež spomínané v tzv. Ipatievskom kódexe (15.stor.) a taktiež v ruskej epickej básni Slovo o pluku Igorovom z 12. stor. Ruskí Slovania sú tu nazývaní "vnukmi Dažbogovými".

Dôležitým zdrojom k tomuto bohu sú tiež poznámky v slovanskom preklade kroniky Jana Malaly. Jeho menom je tu preložený grécký boh Slnka Hélios. Je nazvaný cárom Slnka a je označený ako syn Svaroga.

O Dažbogovi sú i zmienky v novodobom juhoslovanskom folklóre. Zo srbského prostredia L.

Podľa väčšiny odborníkov vzniklo meno tohto slnečného božstva od praslovnaského koreňa „ dadj“, „daj“, vo význame dávať. Vzhľadom na to, podľa Dubenskija, Obnovskija a Niederleho Dažbog je dávajúci boh, boh - darca.

Iní však vykládajú prvú časť z koreňa *dag, ktorého význam je žiara, svetlo. Slovo bog má veľmi starobylý pôvod a súvisí zrejme so staroiránskym (árijským) bhaga- boh.

Vo všetkých slovanských jazykoch má slovo Slnko stredný, neutrálny prípadne ženský rod. V Baltskej mytológii, ktorá je v mnohom podobná slovanskej, je slnečné božstvo Saule ženského rodu, zatiaľ čo mesiac mužského.

V niektorých slovanských rozprávkach je slnko identifikované s matkou alebo nevestou a mesiac ako otec alebo manžel Slnka a hviezdy sú ich deťmi. Preto vznkli hypotézy o tom, že Dažbog nie je mužské božstvo ale ženské.

Okrem toho, táto pasáž nás informuje o rodinných vzťahoch medzi slovanskými bohmi. Ak predpokladáme, že Svarog je Dažbgovym otcom, vyvstáva otázka vzťahu medzi Svarogom a Svarožičom, bohom ohňa a vojny, ktorý bol uctievaný u polabských Slovanov.

Jeho meno nás logicky privádza k domnienke, že Svarožič je Svarogov syn. (Kráľ - Kráľovič). Podľa mnohých religionistov je Svarožič a Dažbog to isté božstvo.

V.V. Ivanov a V. Toporov majú iný názor, podľa nich je Svarožič druhým synom Svaroga. Dažbog je bohom nebeského ohňa (Slnka) a Svarožič pánom pozemského ohňa.

Dažboga stožňujú niektorí slavisti s iným slovanským bohom - Chorsom.

Na základe toho Toporov predpokladá že Chors by bolo staroiránske (árijské), možno Sarmatské či Skýtske meno a Dažbog slovanské.

Boris Rybakov prirovnal Chorsa a Dažboga k Heliovi a Apolónovi, pričom obaja sú slneční bohovia, ale zatiaľ čo Chors reprezentuje Slnko samotné, Dažbog symbolizuje životodárnu silu Slnka.

V mýtickom pohľade na svet, Slnko každú noc vykonáva púť ríšou podsvetia (tmy, noci) a táto púť končí na úsvite na východnom horizonte.

V srbskom folklóre je známa bytosť Dabog, ktorá má chtonický, teda podsvetný charakter. Dabog je nazývaný aj vlčím pastierom, tu nachádzame paralelu s kniežatom Všeslavom zo Slova o pluku Igorovom.

Slnečný kult (kult Dažboga) bol v minulosti predmetem dvoch velkých sviatkov, zimného a letného slnovratu.

Podla etnografických materiálov z rôzných období je pri tomto sviatku oslavované zrodenie Slnka, ktoré je u južných Slovanov nazýváné Božič (teda mladý boh), ktorý oslobodí svet z temnoty a chaosu, daruje život a blahobyt.

Pri sviatku letného slnovratu, ktorý pripadá u Slovanov na den sv. Jána (svätojánská noc), slnko dosahuje na oblohe svoj zenitu a jeho sila vrcholí.

Na celom slovanskom území bola táto noc slávená zakladaním ohňov na vyvýšených miestach.

Tak ako každá mytológia, aj tá slovanská pomáhala ľuďom pochopiť rôzne prírodné, fyzikálne či psychologické javy, pre ktoré v tom čase nedokázali nájsť vysvetlenie.

Tvrdí, že starí Slovania považovali za praotca všetkých bohov božstvo menom Rod. Na úplnom počiatku - v nekončiacej sa temnote a chaose - prebýval Rod spiaci v zlatom vajci (prenesené pomenovanie vesmírneho korábu).

Rod sa rozhodol oddeliť svetlo od temnoty, a tak vyvrhol slnko, ktoré malo ožarovať všetko naokolo. Nasledoval mesiac, ktorého miesto bolo na nočnej oblohe. Potom stvoril oceány a postupne i pôdu. Z tej začali vyrastať lesy a z nich vychádzali zvieratá.

Nasledovala dúha, vďaka ktorej oddelil vodu od pevniny a pravdu od klamstva. Keď sa Rod rozhliadol, bol so svojou prácou spokojný.

Ilustrácia boha Roda

Mnohí akademici považujú Roda a Svaroga za dvoch rozdielnych bohov, avšak existujú aj interpretácie hovoriace, že ide o to isté božstvo figurujúce pod dvoma menami.

Skoré štúdie verili, že koreň mena svar bol prepožičaný zo sanskritu, kde znamená nebo či slnko. Až neskôr, koncom 19. storočia, sa lingvisti zhodli, že dané slovo pochádza pravdepodobne z protoslovanského svar (teplo, oheň) či starovýchodoslovanského svariti (ukuť niečo pri vysokej teplote), alebo staropoľského zwarzyć (zvariť, pevne spojiť ohňom/zvarením).

Ďalším bohom, ktorého existencia je potvrdená naprieč všetkými slovanskými kmeňmi, je Dažbog, boh slnka a plodnosti. Záznamy o ňom pochádzajú z Rozprávania o dávnych časoch (známe aj ako Nestorov letopis), kroniky Kyjevskej Rusi z 12. storočia.

Spomína sa tam ako jeden zo šiestich bohov (spolu s Perúnom), ktorým dal vtedajší knieža Kyjeva Vladimír Veľký postaviť v roku 980 sochy pred svojím palácom.

Naši predkovia verili, že poslaním boha Dažboga bolo dohliadanie na pôdu a úrodu. Ďakovali mu za dážď v období sucha, ale aj za chladný letný vánok počas horúčav. Bol to boh, ktorý dával, čo vyplýva aj z jeho mena - dažd znamená dať, bog zase boh, teda dávajúci boh.

Dažbog je boh slnka uctievaný celým slovanským svetom (boh slnka, syn nebies, doslova „boh darca“, teda boh prosperity), aj keď možno pod inými menami.

Písomné doklady o jeho kulte pochádzajú len z východoslovanského prostredia. Autor „Slova o polku Igorovom“, nazýva predkov rusov „Dažbogovi vnuci“. Vyzdvihuje Dažboga ako najvyššie božstvo, pod ktorého všemohúcou silou bolo celé nebo.

Ilustrácia boha Dažboga

Slovanský boh slnka Dažbog bol považovaný aj za darcu: najmä bohatstva a úrody. Niektorí vedci ho kvôli tomu dokonca považujú za dažďové božstvo, ale slnečná symbolika Dažboga v mnohých zvykoch je nepopierateľná.

Zmienka o Dažbogovi sa zachovala v glosách k ruskému prekladu kroniky Jána Malalu z 10. alebo 11. storočia. V skutočnosti ide o slovanský preklad pôvodného gréckeho rukopisu zo 6. storočia.

Problematická však zostáva prinajmenšom otázka rodu slova „Slnko“. Vo všetkých slovanských jazykoch je slovo pre Slnko, Sunce, neutrálneho alebo ženského rodu, nikdy nie mužského.

Jazykovedci predpokladajú, že ak išlo o nebeské teleso, Slnko bolo v praslovančine stredného rodu. Ale Slnko ako božstvo malo mužský, alebo ženský rod.

So znakom svargy mi úzko súvisí aj môj takisto obľúbený znak kolovrat, ktorý údajne symbolizuje kolobeh života. Čiže nezastaviteľné a neľútostné koleso času. Striedanie dňa a noci, leta a zimy, života a smrti.

Kolovrat - symbol kolobehu života

Svarog je podľa wikipédie staroslovanský boh Slnka a ohňa. Meno Svaroga sa odvodzuje od staroindického slova svar (svetlo, žiara, slnko, nebo). Svarog mal syna Svarožiča. Ten mu potom, čo Svarog prišiel po celodennej práci unavený domov, ukladal nohy do postele. Svarog bol synom praboha Roda. Mal dvoch bratov, Velesa a Perúna. Jeho manželka bola bohyňa Lada.

Svarog bol všeslovanským bohom, najlepšie je jeho kult doložený u východných Slovanov. Postupne ho ale nahradili bohovia Dažbog na východe a Svarožič na západe. Na Slnko (Svaroga) sa v dnešnom Poľsku prisahalo dokonca ešte v 16. storočí.

Ó, pramatko Lada, Ty si Láska, ty si zjednotenie. V tebe sa Rod náš prejavil. Tebe sa všetci bohovia klaňajú. Naplň nás láskou svojou. Skôr ako praboh Rod stvoril čokoľvek iné, stvoril Ladu.

Len vďaka nej sa mu podarilo rozbiť zlaté vajce a vynoriť sa na vlnách studeného chaosu, aby ich mohol opäť skrotiť a stvoriť Všehomír.

Rod stvoril nový Všehomír a vládu nad ním zveril svojim trom synom. Najstarší z nich, Svarog, hádam najviac pomáhal otcovi, kedže ako kováč je z troch bratov najzručnejší.

Svarog napokon nechal otca oddychovať. Koval a tvoril Všehomír sám. Bohyňa Lada sa sprvoti na to len pozerala no videla, že Svarog potrebuje pomoc.

Funkcia Lady je taktiež úzko spätá s dušou. Matka Lada totiž zbiera vedomie mŕtvych a vracia ho Rodovi, od ktorého dostáva nové iskry vedomia a ide s nimi do ľudského sveta, kde ich vkladá do lona žien.

Lada je považovaná aj za bohyňu opojenia a veselosti, ale aj sexu a náruživosti. A tak pekné dni mája a začiatok júna sa pripisujú Lade a oslavujú sa všeobecnou veselosťou a hrami.

Každoročne, počas zimnej rovnodennosti bohyňa Lada rodí nové slnko - boha Koliadu. Najsilnejšia je v období jari a leta, jej obdobie pôsobnosti slabne od letného slnovratu. Lade je zasvätený deň splnu pred letným slnovratom.

Podobne ako Svarog, Perún a Veles sú bratmi a vteleniami Triglava - Beloboga, môžeme povedať, že Lada, jej dcéra Mokoša a jej dcéry Živa a Morena vytvárajú štvoricu bohýň Rožaníc či Roditeliek.

Lada je matkou našej matičky zeme Mokoše, a tiež slnečných božstiev Dažboga a Koliadu. Ďalším jej synom je boh lásky Kupalo.

Lada zo svojho voza vyháňa svojou silou lásky zlé a temné sily z nášho sveta.

Z dní je jej zasvätená sobota, a práve preto sa v tento deň konajú sobáše.

Sviatky Lady sa slávia spevom piesní počas celého mesiaca od 25.mája do 25.júna. V tomto období počas splnu vrcholí jej moc. Počas obradov sa tancujú tance svargi, ktoré usporiadajú Všehomír, obnovujú rovnováhu v prírode a ľudských dušiach.

Tým, ktorí sa jej obetujú, zjavuje budúcnosť. V tomto období ženy, ktoré nemôžu mať deti, by mali by Lade priniesť obety, aby im požehnala ich počatie.

Ďalším obdobím oslavy bohyne Lady je obdobie jarnej rovnodennosti (21.marec), vtedy sa oslavuje aj príchod bohyne Vesny a čas znovuprebudenia sa prírody.

Veľkou oslavou je aj obdobie zimného slnovratu (21.december), ktoré je obdobím zrodenia jej syna božiča Koliadu ako nového slnka.

Lada je privolávaná v magických rituáloch tvorby, ale aj ako ochrankyňa rodiny, rodu či národa.

Keď Otec Rod stvoril Všehomír, premenil sa na sokola a zletel na náš svet. Tam si Sokol sadol na dub, ktorý prepájal tri časti nášho stvoreného sveta.

Keď sa sokol rozhliadol po svete, zbadal, že tam niet života a z oka mu vytiekla slza. Tak sa zrodil trojhlavý vták Mater Sva, ktorý sa prejavil ako Belobog a Zemská kačka prejavujúca sa v osobe Černoboga.

A schytili sa títo rodní bratia za pasy, až zatriasol sa celý svet. Z ich spojenia a ich vzájomného pohybu sa začal rodiť život. Raz sa zdalo, že víťazí jeden, a potom zasa druhý.

Keď to zbadal preveľký Rod, rozhodol, že zverí vládu nad Svetom jednému z nich. A kedže nebolo víťaza v ich neustálom boji, boh Rod ustanovil za vládcu nášho sveta Trojhlavého boha Beloboga, volaného aj Triglav.

Ale aj Černobog sa prejavuje v troch temných bratoch - Kaščejovi, Dijovi a Nijovi, volaného aj Skyper Zver, teda čierny had.

Černobog nikdy nesúhlasil s rozhodnutím otca Roda a o to tuhšie začal bojovať proti Belobogu - Triglavovi.

Černobog počkal, kým sa unavený otec Rod uloží do slnečného zlatého vajca znovu na odpočinok a zaútočil na Triglavov zámok.

Po dlhom zápase sa trom bratom podarilo na chvíľku premôcť Skyper Zvera a vytrhnúť mu z jeho ohnivej papule jazyk. Tento jazyk čierneho hada potom vplietli na veľké radlo.

Tento prvý pluh ukul Svarog pre Velesa a Veles ním potom rozdelil Svet na kráľovstvo Jav - Dobra a kráľovstvo Nav - Zla. V kráľovstve Jav začal vládnuť Triglav a v kráľovstve Nav sa stal vládcom Černobog.

No ani potom boj medzi Belobogom a Černobogom neustal.

Trojhlavý vták Mater Sva a čierna Zemská kačka neustále bojujú o slnečné zlaté vajce, v ktorom spí ich otec Rod.

tags: #slovansky #slnecny #boh