Dejiny vysokého školstva na území dnešného Slovenska sa začali písať v roku 1465. Založením University Istropolitany Matejom Korvínom v roku 1465 sa začali písať dejiny vysokého školstva na území dnešného Slovenska.
Budova Academia Istropolitana v Bratislave
Založenie a vznik univerzity
V tomto roku na žiadosť Mateja Korvína pápež Pavol II. poveril Jána Vitéza zo Sredny, arcibiskupa ostrihomského, a Jána z Čazmy (Jána Pannónia), pécskeho biskupa, založením univerzity v Uhorsku (v tom čase jedinej, hoci nie prvej). Už o rok viedol Ján Vitéz delegáciu do Ríma so žiadosťou o povolenie zriadiť v Uhorsku „studium generale“, teda univerzitu. Pápež Pavol II. ju krátko po doručení v roku 1465 odsúhlasil. Následne kráľ Matej vymenoval Jána Vitéza za kancelára univerzity. Kráľ Matej Huňady (Korvín) je známy ako zakladateľ prvej univerzity v Uhorsku. Inšpiroval ho zrejme jeho vychovávateľ Ján Vitéz zo Sredny, ktorého neskôr poveril riadením univerzity.
O dva roky neskôr (1467) zomrel bohatý bratislavský mešťan Gmaitl a jeho domy aj s príslušenstvom pripadli kráľovi. Matej Korvín ich využil ako univerzitné budovy. O ďalšie dva roky začala univerzita svoju činnosť štyrmi fakultami: teologickou, právnickou, lekárskou a umeleckou (filozofickou). Škola bola zriadená podľa štatútov bolonskej univerzity a vládla na nej humanistická a protischolastická atmosféra. Dôraz sa kládol na prírodné vedy, matematiku, astronómiu a medicínu.
Ján Vitéz ako kancelár univerzity ju spolu s bratislavským prepoštom Jurajom von Schönbergom viedol do roku 1472. Juraj von Schönberg získal súhlas, aby mohli profesori používať knihy z bohatej a vzácnej knižnice bratislavskej kapituly. Spočiatku provizórne študentské lavice novej univerzity preto mohli naplniť len slávni učitelia. Charizmatický Ján Vitéz pri ich získavaní využil svoje schopnosti aj kontakty.
Významné osobnosti univerzity
Učitelia najprv prišli z Viedenskej univerzity, neskôr z Talianska a Poľska (z Krakova). Na univerzite pôsobilo hneď niekoľko známych svetových osobností. Boli to napríklad: nemecký matematik, astrológ a astronóm Johannes Müller von Königsberg Regiomontanus (1467 - 1471), nemci Mikuláš Schricker a Erazmus z Rezna, poliaci Martin z Olkusza a magister Peter. Z územia dnešného Slovenska pochádzali Vavrinec Koch z Krompách a Martin zo Štiavnice. Prednášal tu tiež vzdelaný kanonik Ján Han z Weytry. Najväčšiu prestíž poskytoval univerzite astronóm, matematik a geograf Johannes Müller z Königsbergu, v latinčine Regio Monte, podľa čoho si doplnil k priezvisku Regiomontanus. Rovnako tak Ján z Gmundenu, prvý odborný profesor astronómie a matematiky na Viedenskej univerzite. A tiež poľský astronóm a lekár Martin Bylica z Ołkusza.
Úpadok a zánik
Jána Vitéza v roku 1472 uväznili, pretože spolu s Jánom z Čazmy (1471 - 1472) zorganizovali sprisahanie, pri ktorom mal poľský kráľ Kazimír IV. získať uhorský trón. Viacerí učitelia následne univerzitu opustili. Po dobytí Viedne Matejom Korvínom (1485) a smrti Juraja von Schönberg (1486) nastal postupný úpadok univerzity. Pracovať prestala niekedy v období 1488 - 1490. Definitívne skončila po smrti Mateja Korvína, ktorý univerzitu financoval. Kráľ Matej, na rozdiel od iných panovníkov, nepodporoval finančne „svoju“ univerzitu dlhodobo. Navyše, nechránil ani východné územia Uhorska pred vojakmi Osmanskej ríše. Namiesto toho neustále útočil na Česko, v dôsledku čoho často zvyšoval dane. To sa nepáčilo domácim šľachticom ani Jánovi Vitézovi, ktorý v roku 1471 zosnoval proti kráľovi Matejovi sprisahanie. Neúspešne. Kráľ ho potrestal domácim väzením. Po týchto udalostiach viacerí učitelia opustili univerzitu v Prešporku, čo spôsobilo jej postupný rozpad ešte pred smrťou kráľa Mateja. Zakladatelia Univerzity Istropolitana tak zapríčinili o jej zánik.
Súčasnosť
Dnes je budova sídlom Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení a patrí medzi sedem Národných kultúrnych pamiatok (NKP) v Bratislave. Spoznať dejiny Univerzity Istropolitany je náročné aj pre samotných historikov. Viacerí sa zhodujú, že o nej máme len veľmi málo informácií. Z toho, čo sa zachovalo, vypracovala vedecká pracovníčka Historického ústavu SAV Miriam Hlavačková v roku 2008 rozsiahlu a zaujímavú monografiu.
Ak by sme sa vrátili do 15. storočia, zistili by sme, že na našom území poskytovali vzdelávanie často striedajúci sa absolventi zahraničných univerzít. V Bratislave prednášali aj na mestskej kapitulskej škole pri Kostole sv. Martina.
Academia Istropolitana Nova (AINova)
Academia Istropolitana Nova (AINova) je inštitúcia celoživotného vzdelávania, ktorá sa sústreďuje na rozvoj ľudských zdrojov, ako aj prípravu odborníkov a odborníčok s cieľom napomôcť zvýšeniu konkurencieschopnosti Slovenska a naplniť očakávania, ktoré sú spojené s členstvom Slovenska v Európskej únii. AINova poskytuje odborné vzdelávanie aj konzultačné služby a zúčastňuje sa na projektoch aplikovaného výskumu. Organizuje dlhodobé programy aj krátkodobé vzdelávacie kurzy pre účastníkov a účastníčky zo štátneho a verejného sektora, ako aj pre rôzne profesijné skupiny.
AINova je nezávislá mimovládna organizácia celoživotného vzdelávania. Sústreďuje sa na rozvoj ľudských zdrojov a prípravu odborníkov s cieľom napomôcť zvýšeniu konkurencieschopnosti Slovenska a naplniť očakávania, ktoré sú spojené s členstvom Slovenska v EÚ. AINova poskytuje odborné vzdelávanie aj konzultačné služby a zúčastňuje sa na projektoch aplikovaného výskumu. Organizuje dlhodobé vzdelávacie programy aj krátkodobé kurzy pre pracovníkov z ministerstiev, samospráv, školstva, z mimovládnych organizácií, z MSP a profesijných zoskupení.
‚Core‘ aktivitou v oblasti vzdelávania je u Academie Istropolitana Nova (AINova) primárne vzdelávanie dospelých formou neformálnych vzdelávacích kurzov pre dospelých (v online aj offline podobe) na tému prípravy a riadenia projektov, ale tiež ochrany kulúrneho dedičstva. Keď sa pýtame na podstatu a princípy globálneho vzdelávania (GV), od tímu AINova dostávame odpoveď, že ide o “pochopenie postavenia, rolí a spôsobov udržateľnej existencie človeka v dnešnom globalizovanom svete”. Čo sa týka potreby mať vytvorenú a schválenú národnú stratégiu globálneho vzdelávania (NS GV) v SR, tím AINova pripomína, že “bez stratégie je podpora a rozvoj globálneho vzdelávania na Slovensku odkázaná na ad hoc aktivity mimovládok viac krízového, ako preventívneho a cieleného charakteru”. Keď si chcete prečítať publikáciu z dielne AINova, odporúčame ‘Dejiny školstva v Bratislavskej župe’.
V rámci projektu ‚EduGlobe - cesta k implementácii národnej stratégie globálneho vzdelávania‘ spustila platforma Ambrela vo februári 2023 osvetovú kampaň ‚Všetci sa máme čo učiť‘ pre širokú verejnosť. Prečítajte si, prečo je podľa zástupcov a zástupkýň pätice našich členov a pozorovateľov (z Nadácie Milana Šimečku, Človek v ohrození, UNICEF Slovensko, CEEV Živica a Academia Istropolitana Nova) potrebná implementácia spomínanej Stratégie globálneho vzdelávania, a čo ako spoločnosť získame tým, že sa budeme venovať globálnemu vzdelávaniu na školách i mimo nich.
tags: #academia #istropolitana #nova #prostredna #svaty #jur