Životopis otca Teodora Kostu Kňaza

Otec Teodor Kost Kňaz je významnou osobnosťou slovenskej cirkvi. Nasledujúci text sa zameriava na jeho životopis, detstvo, štúdium a pôsobenie v cirkvi.

Detstvo a rodina

Narodil som sa 4. marca 1824 v Banskej Bystrici o siedmej hodine ráno. Pri mojom krste otec bol v rozpakoch. Dali ma na baraní kožuch, aby mi narástli kučeravé vlasy. Niesla ma na rukách a ja som naľakaný trúbami a bubnami začal škrečať. Bolo to v kapitulskom kostole na Vzkriesenie. Prvý účinok teda boli muzika a strach, ktoré moju myseľ prebudili.

Taká návšteva bola pre mňa epochou. Na všedný deň, pravda, bolo iné. Také maličkosti nás nemýlili. Hlavu a nohy som mal zriedka pokryté. Lebo maminka ostala doma. Ujček ma kojil, a netrvalo dlho a zase som zatvoril urosené obločnice. boli slabí Slováci, a ja som bol slabý Nemec.

Podujali cestu na Ponickú Hutu. rodičia so mnou, a tak konal som prvú cestu svojho života na voze. komorou a kuchyňou. Dvor so stajňami, drevárňami a chlievmi bol dosť priestranný. Spávali sme v komore. Novota, hoc i nie príjemná, ma tešila. Ale dlho sme v tomto červami zhlodanom stavisku nebývali. Droždiakovho domu jeho gazdiná vypratala, prešli sme my ta bývať. objemnejší a pohodlnejšie stavaný. salónom, druhá, proti dvoru a menšia, bola spálňou. Otec v tejto čeľadnej izbe večeriaval. V tomto detskom raji zadriemal som potom i ja.

Na jar a v lete stal sa svet pre mňa na všetky strany širším. troskových hálňach, mne už v každom kúte známych, kopal som dolne, jamy a staval pece, maše, ako to len od takého malého baníka mohlo vystať. mal viac seberovných vrstovníkov, haviarskych, mašiarskych synov, ale najúprimnejšou mojou dôverou honosil sa môj sused Štefan Halbedinský. kamarátom zahrúženého našla. Ale tu ma zašla pokuta. pác na preddom, a mriežky na mňa. Zvreštím a div od strachu dušu nevypustím. Matkina ruka s pár pravidelne načítanými buchnátmi Gustíka skoro zas ukojila. viac sa už potom Gustík na mriežkach nerozvážal.

Semenné chlpy repíkové majú tú vlastnosť, že dotknúc sa šiat, hneď sa prichytia. ležal som v žľabe blízo otvoru, ktorým spadá voda na kolesá. Ale zjavil sa anjel strážca. ako halušku medzi bodľač na pažiť. Matke na oči som sa nesmel ukázať. vsýpali železnú rudu s dreveným uhlím. pekávali chýrne dobré zemiaky. Tu ma môj anjel prisadil, aby som sa usušil. A išlo to dobre; lenže som sa musel krútiť, aby som zo všetkých strán čím skorej obschol. že som ako čerstvá haluška, padnuvšia do pahreby. prevýšil. nazad, zalomí rukami a vykríkne; „Chlapče! uvidiac, že som biedne prezradený, zohol som pokorne hlavu a vyspovedal som sa. usporenie času nekázala sa mi vyzliecť, ale prášila a klopala zašpinené háby na mne. keď sa už viac neprášilo, marš! - poslala ma do kútika kľačať.

za zvonicu. A to mi veľkú radosť robilo, keď som mohol zvoniť. No, ale potom bolo - zle! upečené jedli. Hrochoti, pri príhodnom počasí brával i mňa so sebou a s ním stúpal som i do jamy. pimprlíkový komediant. Obecenstva sa nahrnulo dosť, izba bola nabitá. i priemysel predstavovali hrable, korýtka, ohreblá, lopáre atď. Čo sa týka samého predstavenia, boli sme i ja i obecenstvo úplne spokojní. pimprlíkových výjavoch plakal od smiechu, pri komediantových produkciách a všakových košútoch[25] a pri prekrúcaní sa jeho detí mi para zastala a vlasy dupkom vstávali. toho za šajnový groš dosť a k tomu rozčúlený nespal som celú noc.

Otec dostal povolanie opäť nazad do Banskej Bystrice, do železného hámru za šafára. tak sme sa zase presťahovali ta. hámru. Ak sa nemýlim, stalo sa to na jar 1832. Železný hámor stál na huštáku,[29] pri ňom bývanie a veľká otcova záhrada. hati boli mastné čierne ostredky.[31] Pre moje chlapčenské zábavy bolo i tu poľa a priestoru dosť. Na mieste, kde som ja tak veselo žil, stali sa premeny. som ich pred pár rokmi v sprievode svojho úprimného, už tiež umretého priateľa Lajka Turzu[32] po prvý raz zočil, až mi srdce stislo. monotónne: uma, uma, uma! Ticho tu ako v hrobe. niet - preobliekol sa na rečenú stoličkovú fabriku. dekumba, dekumba! búchal. Mne sa ten nový svet ľúbil a žil som si ako dotiaľ, neviazaným spôsobom.

Školské roky

Ale konečne i moja neviazaná sloboda mala prestať. učiteľovým. Učiteľ sa volal Kačička a bol na jedno oko slepý. Báli sme sa ho, to je pravda, ale radi sme ho my fagani nemali. tej, ktorá zhrešila - pán učiteľ vzal feruľu a fuk s chuťou po nechtoch. už písanie šlo ako po masle. Možno, že už mnohý nevie, aká to bola feruľa. širším koncom ferule. Zdalo by sa toto preháňaním, a predsa je to skutočná pravda. sa pod znakom ferule a dozerajúcim monoklom pána Kačičkovým učil poznávať písmená. prišli i sestry, veľmi dojaté, lebo v Bystrici cholera už mnohých zaškrtila. borievkami. sestry, brat Ignác na všetky chodníky, kade mohli prísť, dal rozostaviť stráže. strážou doprevádzané došli, Nácko ich dokonale vykadil a len potom pustil do príbytku. sa, neborky, pri tej komédii pustili do plaču, a mňa to všetko zaujímalo. detskou mysľou prežil som to vážne položenie. pánboh zachránil úplne. A mne zas ďalej v úplnej detskej slobode plynuli časy ani v raji.

ma s obídením prvej triedy za súceho do druhej triedy. Bože môj drahý! Ponickej Hute takou feruľou častovali, akouže nás už tu, v takom meste budú častovať? tu veru feruľa nevládla. čiastkach roku kurátor, a neraz i na jeho zadku drumbľovali. Okrem toho bol trest zatvorenia a hladovania cez obed, kľačania na ostrom polene atď. neroztopila a voda z nej netiekla nám rukávom, vlastne kožou, dolu až pod pazuchu. Tento pán Kuťadvorský mal veľkú hlavu, riedke vlasy, červenú špinavú tvár. podobnou kolomaži. strčené vo vyleštených sárach. podľa toho skúšal a udeľoval známky. čokoľvek pánboh požehnal. na učiteľa,“ pripomínal láskavo, keď mu dar doniesli. Mimo školy plynul mi život príjemne, ale najmä v lete. zákonmi, kĺzavali sme sa v odľahlých, menej prístupných medzizáhradných uličkách. rodičovské pohoršenie, ale na čižmársku radosť - na čižmách. chlapcov. Ale raz sa nám zle povodilo a nasledoval trest. neznámym. Kuťadvorský. Jeden z kĺzajúcej sa kompánie stal sa Judášom a udal nás pánom učiteľom. Odsúdení sme boli rad-radom, ako na kĺzačke, kľačať na ostrom polene. afére koniec.

Na vŕšku sme raz našli osamote pasúceho sa somára. probovať, ako sa to jazdí! miesto dať sa prenášať! Pri pomoci súdruhov vyteperil som sa mu na chrbát. nechcel poslúchnuť; ani sa nehol. vedomia, a strčí mu pod chvost, pod samý trtáč, chlp ostrého tŕňa. útek a ja, hrdý síce, ale predsa preľaknutý, držím sa jeho šije. úhorenú zem - len sa tak skúrilo. skúšky domov. para vybúši a rozhodí tekutinu. sa, horel. Zalievali mu ho vodou zo šechtárov. na šťastie mi oči zachovalo, ale tvár popálilo. vítala: odpredku ma pálila pohorenina, odzadku švihlá liesková palička. všakového druhu. bol jazykom vyučovacím. Ani maďarčina sa nezanedbala. Oheň, Feuer, ignis, tűz atď.V latinských šiestich triedach čím vyšších, tým viac postupovala latinská reč. Po skončenej normálke prestúpil som do gymnázia a tu som vychodil všetkých šesť rokov. dobrý matematik. postupoval i v dobrých známkach. svedectvo opakoval šiestu triedu.

Gymnaziálna budova stála vtedy v objeme starého zámku, oproti fare. čas bola umiestená v privátnom dome. zamknutými dvermi schádzali a tam v tom našom kasíne rákošili, na marmany a gombíky sa hrávali,[40] bol pevne do zeme zadláždený tvrdý červený kameň. nie nábožnými bozkami, lež podkovičkami našej obuvi - bol našou Mekkou. sypali. V zimný čas som niekedy prichodil na roráty miništrovať. dobrú štvrťhodinku, opatril som si papierový, mnou zhotovený skladací lampášik. spôsob svietenia mi robil veľkú radosť a už kvôli tomu samému som včas vstal. radvanský jarmok. Miništrovával som tiež, ale zriedka, na pohreboch. A môj školský trest? ak bol zlej vôle, i pre pletku dať vytrepať svojich študentov. priestupok dal potrestať lieskovicou. pohlo. Ale jeho nepohlo, a šesť palíc mi luplo na zadok. bitý nebol a svedomite vyznám, u mňa i tento trest bol zbytočný. trestať boli mali, obišli sme sucho. skončilo akosi bez značnejšieho trestu, len s dokonalým karhaním a hrozbou. a tam práve bez dozoru boli odkázaní na samých seba. ani otec nedovolil.

Život "pod Skalou"

v stajni, v kuchyni atď. samého vyšného domu „pod Skalou“ s jaskyňou. Bol to šuhaj veselý, samý fígeľ. S ním zajedno slúžila Rózka zo Slovenskej Ľupče. privolenia kúpaval sa vo vode hriatej žeravým kovaným železom. priaznivá chvíľa, v záhrade, v slobodnom, pod stromom. chvíľu na jabloň nad stolom pána Čelku. Oberal krásne bosmanské jablká. misiek, bol omráčený a bez dychu. Ale skončilo sa to zahrešením a smiechom. opica. pokuse tamhore sa zošmykol a bez povrázka zletel dolu. pohnutia. do domu. Tam v náhlosti pochytila fľašu so slivovicou a tou mu natrela sluchy. sestrou na nohy a čerstvý kráčal ďalej. Nie tak ľahko obišiel so mnou v drevárni. obuchu zaťatej sekery. Mne prizerajúcemu tiež...

Bazila Veľkého

Pôsobenie v cirkvi

4. Fatimská sobota Krásny Brod. Bolo by nerozumné kráčať za Kristom a vynechať jeho mamu, preto sme putovali do Krásneho Brodu, aby sme sa modlili pred divotvornou ikonou Matky Božej za nás i naše rodiny. Program viedli otcovia Baziliáni, ktorí si tento rok pripomínajú 400 rokov obnovenia rádu a v ich chrámoch sa udeľujú plnomocné odpustky. Začínalo sa modlitbou ruženca, akatistom k presvätej Bohorodičke a pokračovalo svätou liturgiou sv. Jána Zlatoústeho. Hlavným slúžiteľom a kazateľom bol o. Vladislav Petrík a spoluslúžil o. Teodor Maroš Kosť, OSBM. Ostatní otcovia boli pripravení vyslúžiť sviatosť pokánia všetkým, ktorí o to požiadajú.

13. Svätý a veľký štvrtok. Kňazi sa stretávajú so svojim biskupom, aby prežívali udalosti veľkého štvrtka. Aj kňazi prešovskej Archieparchie sa stretli so svojim otcom arcibiskupom Jánom a pomocným biskupom Milanom, aby sa potešili a povzbudili v Božej prítomnosti na slávnostnej archijerejskej liturgii s posvätením myra a obradom umývania nôh. Po liturgii otec arcibiskup s radosťou prítomným ohlásil zriadenie humenského vikariátu a menovanie nového humenského vikára o. Martina Zlackého, protobrestytera humenského protobresbyterátu.

17. Svetlý pondelok. Prešovský arcibiskup a metropolita Ján v chráme Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Humennom slávnostne do úradu uviedol humenského archieparchiálneho vikára o. Martina Zlackého a odovzdal mu príslušné znaky hodnosti - nábederník, zlatý kríž s ozdobami a mitru.

25. Zasvätenie archieparchie najsvätejšiemu Ježišovmu srdcu a srdcu Preblahoslavenej Panny Márie. Dnes v Bazilike v Ľutine náš najosvietenejší otec arcibiskup a metropolita Ján Babjak zasvätil prešovskú archieparchiu Najsvätejšiemu Ježišovmu srdcu a srdcu Panny Márie. K tomuto zasväteniu vyzval aj svojich kňazov, aby ho každý vykonal vo svojej farnosti.

24. Posviacka obnoveného chrámu Svätého Bazila Veľkého v Medzilaborciach. Dnes na slávnostnej archijerejskej liturgii najosvietenejší vladyka Ján Babjak, SJ posvätil znovuobnovený interiér chrámu v Medzilaborciach. Posviacky sa zúčastnili aj kňazi pochádzajúci z medzilaborskej farnosti bývalý spravca farnosti o. František Krajňák, a kňazi pôsobiaci teraz vo farnosti.

Významné udalosti a aktivity farnosti

  • 2016: Ďakovanie za požehnanie a prosby za nasledujúci rok.
  • Kurz Rút: Posilnenie a uzdravenie vzťahov manželov.
  • Štyridsiatnica: Obrátenie života k Bohu.
  • Veľký kajúci kánon svätého Andreja Krétskeho: Uvedomenie si láskavosti Boha.
  • Kvetná nedeľa: Prijatie Ježiša za kráľa.
  • Veľký piatok: Krížová cesta po dedine.
  • Veľká noc: Oslava Kristovho vzkriesenia.
  • Archieparchiálny športovo-turistický deň: Stretnutie mládeže.
  • Kňazský deň: Pripomienka blahoslaveného Vasiľa Hopka.
  • Metropolitná púť: Putovanie do Krakova.
  • Slávnostná poklona: Eucharistický sprievod obcou.
  • Duchovná príprava pred odpustom: Prístup k svätej spovedi a Eucharistii.
  • Pomazanie chorých: Uzdravenie duše i tela.
  • Odpust na sviatok Svätého Archanjela Michala: Slávenie sviatku s homíliou.

V roku 2016 sme po piaty krát o polnoci ďakovali Pánovi za požehnanie. V predvečer sviatku sme sa modlili spoločne kráľovské hodinky, svätú liturgiu sv. Bazila Veľkého s večierňou a napokon veľké povečerie s lítiou. V samotný sviatok sme sa skoro ráno slávnostne modlili utiereň, po ktorej nasledovala svätá liturgia sv. Jána Zlatoústeho. Po liturgii nasledovalo veľké jordánske svätenie vody.

Ide o evanjelizačný kurz pre manželov, ktorého cieľom je posilniť, oživiť a uzdraviť vzťah manželov prostredníctvom poznania a obrátenia sa k plánu Boha pre kresťanské manželstvo. Dnes je deň, kedy Cirkev požehnáva sviece veriacim, aby boli svetlom sveta, ktoré svieti v tmách. Mnohí ľudia si na tento čas dávajú rozličné predsavzatia a vo väčšej alebo menšej miere sa ich snažia plniť.

V našej farnosti sme začali tento pôst dennou modlitbou veľkého povečeria s časťami kajúceho kanónu Andreja Krétskeho, aby sme tento čas naplnili svojou skrúšenosťou pred Bohom a uvedomili si lepšie veľkosť jeho diel v našich životoch. Modlitba je nesmierny dar. Obzvlášť modlitba veľkého kanóna je pre človeka nesmiernym obohatením. Tento rok už po štvrtý krát sme mali možnosť započúvať sa do tejto nádhernej modlitby a znovu padať do prachu zeme pred Pánom, aby nás on mohol dvíhať.

Ježiš slávnostne vstupuje do Jeruzalema, aby bol oslávený. Tak isto chce slávnostne vstúpiť i do našich životov, aby sme mu takto nádherne prevolávali na slávu za to, čo pre nás urobil a vytrpel a my už nemusíme. Svätá Cirkev požehnáva ratolesti tento deň ako symbol toho, že chceme prijať Ježiša za kráľa nad svojim životom.

Tak ako aj po minulé roky sme deň začali modlitbou kráľovských hodiniek. Touto krížovou cestou sme požehnávali celú našu farnosť a prosili o oslobodenie od všetkého zla a hriechov našich predkov a ich následkov pôsobiacich na nás. Večer o 17:30 sme sa spoločne modlili liturgiu sv. Bazila Veľkého s večierňou. Čítali sa čítania zo Starého zákona vzťahujúce sa ku Vskrieseniu nášho Pána a Stvoriteľa, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista.

Za mohutného spevu tejto nádhernej stichiry a hlaholu zvonov sme obišli náš chrám, aby sme celému svetu zvestovali, že Christos voskres! Boh znovu ukázal svoju moc, keď sa počas čítania Svätého Evanjelia ukázali teplé slnečné lúče a ozdobili svojim svitom náš chrám. Krásny slnečný deň bol ako stvorený na spoločne stretnutie mládeže na turistickom dni. Na turistickom dni sa už tradične zúčastnil aj náš otec arcibiskup a metropolita Ján Babjak, ktorý ochotne odpovedal na zvedavé otázky účastníkov turistického dňa.

Dnes sme sa v srdci archieparchie stretli, aby sme si pripomenuli nášho blahoslaveného Vasiľa Hopka. Úžasný zážitok zo spoločnej liturgie umocnila aj prítomnosť veriacich gréckokatolíkov z Ukrajiny a Poľska s ich biskupmi a kňazmi. Dnešný krásny sviatočný deň sme opäť využili na požehnanie celej našej obce v Eucharistickom sprievode.

Podobne ako po minulé roky sme sa viac venovali pamiatke našich drahých zosnulých. Duchovný svet existuje. Je dobro a zlo. Ale tieto dva svety nie sú vyrovnané. Dobro je sám Boh, ktorý už dávno zvíťazil nad zlom. Anjeli nie sú iba tí, ktorí nás chránia od zla, ale tí, ktorí nám pomáhajú na ceste k spáse.

tags: #otec #teodor #kost #knaz