História a význam zapaľovania sviečok v kostole

Zapaľovanie sviečok má hlboké korene v histórii a dodnes je súčasťou mnohých náboženských obradov a rituálov. Sviečky boli a sú súčasťou mnohých výnimočných chvíľ v živote človeka, a teda aj náboženských obradov a rituálov, nakoľko oheň kedysi sprevádzal človeka od narodenia až po smrť. Poďme sa pozrieť na históriu a význam tohto zvyku v kontexte kresťanstva a slovenských tradícií.

Pôvod zapaľovania sviečok

Deň 2. februára sa spája s kresťanským sviatkom Obetovania Pána. V Rímskej ríši v tomto období roku vybraní kňazi - luperci - obetovali božstvám capy a psy. Súčasťou týchto obradov, známych ako luperkálie, boli sprievody, počas ktorých nosili ľudia zapálené sviece a šibali sa koženými remeňmi z obetovaných zvierat. V roku 494 zaviedol pápež Gelasius sviatok, ktorý mal nahradiť ten rímsky. V tento deň kresťania so zapálenými sviecami obchádzali okolo kostola.

Cirkev tak zriadila namiesto očistných obradov sviatok očistenia Panny Márie. Rímska tradícia zapaľovania sviec bola veľmi živá a zrejme aj z tohto dôvodu sa cirkev v 10. Ďalšie vplyvy na formovanie Hromníc je možné nájsť v tradíciách Slovanov. Východní Slovania v tomto čase slávili tzv. stretenie, čiže stretnutie zimy s letom. Súvisí to s tým, že pôvodne ľudia delili rok len na dve ročné obdobia - zimu a leto.

V minulosti sa v dome na Štedrý večer nesmelo svietiť, dokým nevyšla prvá hviezda. Až keď vyšla, gazda zapálil sviečku a držiac ju v pravej ruke vošiel do domu. Zapálená sviečka nesmie chýbať ani na štedrovečernom stole. V kresťanských rodinách je sviečka zapálená ,,betlehemským svetlom.“ Sviečka na stole zároveň môže slúžiť aj ako predzvesť blížiacich sa udalostí. Ak sviečka počas večere zhasne, znamená to, že v rodine niekto do roka umrie. Na severe Slovenska sa zvykne do sviečky fúkať. Ak z nej stúpa dym rovno dohora, daný človek bude zdravý celý rok. Ak stúpa dym krivo alebo do boku, znamená to zhoršenie zdravia.

Ľudia verili, že hromnička dokáže vyliečiť aj rôzne choroby či neduhy, napríklad bolesti hrdla. Na západnom Slovensku ľudia verili, že toho, kto bude v tento deň pracovať, zasiahnu počas roku blesk a hrom. Na Myjave sa z rovnakých príčin nesmelo v tento deň šiť, na Ponitrí zase pracovať v lese. Podobné predstavy boli rozšírené na celom Slovensku.

Takúto sviecu, nazývanú ako hromnička, mávali ľudia takmer v každej domácnosti. Za účelom ochrany pred bleskami a hromami ju ľudia zapaľovali počas búrok. Hromnička sa zapaľovala pri zomierajúcom, aby mu uľahčila skon, a nechávala sa horieť aj pri mŕtvom za účelom ochrany pred zlými silami.

Sviečky a Dušičky

Dušičky sú obdobím na prelome októbra a novembra. Sú typické sychravým počasím, keď vietor strháva zo stromov posledné lístie, a tiež uctievaním pamiatky zosnulých. Príbuzní zvykli v predvečer Všechsvätých navštevovať cintoríny, známe aj pod názvami cintery, cintory alebo cmitery, a vydávali sa k hrobom zosnulých. Dialo sa tak v meste, ale i na chudobnejšom vidieku, kde boli práve cintoríny považované za akési pietne miesta, a ľudia, i menej majetní, hroby blízkych aspoň v tomto období vyzdobili a prikryli čečinou.

K zvykom patrilo aj zapálenie sviečky na hrobe, pri ktorej sa príbuzní modlili. Symbolizovala a dodnes predstavuje výnimočný okamih či plameň, ktorý pretrvá. Jej svetlo malo chrániť mŕtveho, ale aj jeho živých príbuzných pred zlými silami. Tradícia pálenia sviečok na hroboch v jednotlivých obciach Slovenska sa však odlišovala.

V skutočnosti, tradícia zdobenia hrobov tak, ako ju poznáme dnes, sa rozšírila až približne v polovici 20. storočia. Ľudia začali zhotovovať rôzne výzdoby, napríklad z krepového papiera, ktorý sa namočil do vosku z roztopenej sviečky. Neskôr sa zvyklosti zmodernizovali a okrem vencov sa na hroby dnes kladú aj rôzne aranžmány, stuhy či dokonca fotografie, a v neposlednom rade rozmanité kahance, v ktorých sa pália sviečky.

Vzhľadom na chladnejšie počasie sa po spoločnej modlitbe presunuli do svojich útulných príbytkov, v ktorých nasledovalo pohostenie. Nechýbala pálenka, ktorá v úvode všetkých zahriala, potom sa podávali tradičné pokrmy typické pre jesenné obdobie. Ak rodiny cestovali zďaleka a prišli rovno k obedu, domáca pani im ponúkla polievku, najčastejšie slepačiu, varené mäsko a chlebík.

Ďalším zvykom na dušičky bolo naplniť do lampášov doma či na hroboch maslo miesto oleja. Roztopené maslo bolo určené pre zosnulých prichádzajúcich z očistca, aby si ním potreli utŕžené rany. V niektorých dedinách z toho istého dôvodu fŕkali hroby mliekom.

Advent a adventné vence

Advent má pre kresťanov veľký význam a znamená očakávanie narodenia Ježiša. Pripravujeme sa na Vianoce, a to aj štyrmi sviečkami, ktoré každú nedeľu zapaľujeme. Aj keď nám vyhrávajú koledy, priestor by mali dostať aj adventné piesne, takzvané roráty.Adventný veniec je symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti, ale tiež Božej večnosti.

V zime totiž ľudia zažínali sviečky, ktoré predstavovali „oheň boha slnka“ s nádejou, že sa svetlo a teplo vráti. Prví misionári využili túto tradíciu na evanjelizáciu ľudí, pretože advent označuje čas, keď sa kresťania pripravujú na príchod Ježiša Krista ako Svetla a Života.

Advent je časom pokoja a očakávania. Predstavuje obdobie štyroch týždňov, ktoré ostávajú do Vianoc a jeho duchovný význam pripomína adventný veniec so štyrmi sviečkami. Každá z nich má svoj význam. K adventu neodmysliteľne patrí aj adventný veniec, ktorý nám pomáha odrátavať „dni do Vianoc“.

Sviečky sú umiestnené v okrúhlom venci, pretože predstavuje lásku k Bohu, ktorá je nekonečná, rovnako ako v kruhu nenájdete jej začiatok a koniec a tiež našej lásky k Bohu a blížnym, ktorá sa nikdy nesmie skončiť. Zelená farba konárov v adventnom venci je farbou nádeje a života, ktorá sa obnovuje s príchodom Kniežaťa mieru a Pána nádeje, ktorý má prísť. V strede kruhu sú umiestnené štyri sviečky, ktoré sa postupne každou adventnou nedeľou zapaľujú. Pripomínajú štyri svetové strany, Kristov kríž, slnko spásy, ktoré osvetľuje svet zahalený temnotou. Svetlo sviečok symbolizuje našu vieru a vedie nás k modlitbe.

Symbolika adventných sviečok

Symbolika adventných sviečok vychádza prevažne z kresťanskej tradície. 4 hlavné sviečky, ktoré symbolizujú 4 nedele do Vianoc. Svetlo sviečok predstavuje večný život. Sviečky na adventnom venci sa zapaľujú postupne. Každú nedeľu sa zapáli ďalšia. Okrem samotného svetla majú svoj význam aj farby sviečok.

Adventné sviečky sa zapaľujú postupne počas štyroch adventných nedieľ. Na prvej nedeľu sa zapáli iba jedna sviečka, na druhej dve, na tretej tri a na štvrtej svietia všetky štyri. Pri zapaľovaní sviece si môžete vytvoriť vlastný rituál - krátku modlitbu, spoločné želanie alebo chvíľku ticha.

Vianoce sú sviatkom svetla, ktorým je Kristus: „Ja som Svetlo sveta“ (Jn 12, 8). Zapálením každej sviečky tohto adventného venca chceme zapáliť nádej, lásku, bratstvo a spásu, ktorá je veľkým darom, ktorý chceme dať všetkým, ktorých milujeme, prostredníctvom Ježiška, ktorý sa narodí v našej rodine.

Tradične by sa všetky štyri adventné sviečky mali zapaľovať v podvečer na danú adventnú nedeľu. Na železnú nedeľu zapálite prvú sviečku a necháte ju chvíľu horieť. Cez bronzovú nedeľu túto sviečku zapálite znova a pridáte k nej druhú adventnú sviečku, podobne budete postupovať aj na striebornú nedeľu. Na zlatú nedeľu sa potom budete môcť tešiť so zapálením všetkých štyroch sviečok. Pokiaľ adventný veniec obsahuje aj piatu sviečku uprostred venca, tá by sa mala zapáliť na Štedrý deň po západe slnka.

Pálenie adventných sviečok je síce krásna tradícia, ale bohužiaľ je s ňou každý rok spojené aj pomerne veľké množstvo požiarov, ktoré od adventného venca vzplanú. Dôvodom nemusia byť len samotné adventné sviečky, ale aj ostatný materiál venca, ktorý je obvykle veľmi horľavý. Nebezpečenstvo vzniku požiaru od adventného venca sa našťastie dá pomerne ľahko predísť dodržaním niekoľkých jednoduchých pravidiel.

Vianočné sviatky boli tiež časom, keď sa vykonávali rôzne zvyky a rituály na privítanie nového roka. Napríklad sa verilo, že prvý človek, ktorý príde do domu na Nový rok, ovplyvní osud domácnosti v nasledujúcom roku.

Plameň horiacej sviečky predstavuje obrovskú energou, ktorá dokáže očistiť domácnosť, ale aj náš vnútorný svet. Aj toto vnímanie svetla sviečky má korene v starých kultúrach. Skrotenie ohňa totiž znamenalo obrovský skok vo vývoji ľudstva.

Pri zapaľovaní sviečky so želaným účinkom je podstatný zámer, s ktorým ju zapálime. Po jej dohorení ho dym odnesie a želanie sa vyplní. Plameň sviečky sa nesfukuje, ideálne je ju nechať dohorieť až do konca. Pri tradícii sfukovania narodeninových sviečok na torte je dôležité, aby zhasli všetky naraz, pretože podľa legendy dym odnesie všetky želania až do nebies.

Koncové zvyšky vypálených sviečok však nemusíte vyhadzovať. Môžete si z nich vyrobiť vlastnú a celkom originálnu sviečku, ktorá môže predstavovať aj pekný vianočný darček. Stačí ak vosk zo starých sviečok dáme do nádoby, ktorú zohrejeme (napríklad v trúbe). Vosk sa následne začne topiť a spájať. Pekné rozdelenie farieb v sviečke alebo rôzne vzory dosiahneme tak, že budeme jednotlivé farby vosku roztápať a nalievať do pohárika postupne.

Zimný slnovrat a sviečky

Na Slovensku má zimný slnovrat hlboké historické a kultúrne korene, aj keď dnes si ho mnohí pripomínajú skôr symbolicky. Viete prečo sa v tento deň zapaľuje sviečka či páli poleno v krbe?

V predkresťanských časoch mali Slovania hlboký vzťah k prírode a jej cyklom. Zimný slnovrat bol pre nich dôležitým sviatkom, keďže symbolizoval znovuzrodenie slnka. V tomto období sa uctievali prírodné božstvá a vykonávali sa rituály na ochranu pred temnotou, podporu plodnosti a zabezpečenie hojnosti v novom roku. Tradične sa zapaľovali ohniská, ktoré symbolizovali slnko a ľudia si spievali piesne, aby privolali svetlo.

S príchodom kresťanstva sa pôvodné oslavy slnovratu prepojili s oslavou narodenia Krista. Mnohé tradície sa však zachovali v ľudových zvykoch, ktoré dodnes sprevádzajú obdobie Vianoc.

Jeden z najzaujímavejších rituálov spojených so zimným slnovratom pochádza zo starých keltských a germánskych tradícií a nazýva sa pálenie Yule polena. Sviatok bol spojený s úctou k prírodným cyklom, najmä k návratu slnka a dlhším dňom, ktoré znamenali prežitie zimy a nádej na nový rok.

Yule poleno, často dubové alebo brezové, sa slávnostne zapálilo v ohni a nechávalo sa horieť celú noc. Oheň predstavoval slnko a jeho návrat po dlhom období temnoty. Popol z Yule polena bol považovaný za ochranný talizman - ľudia ho uchovávali, aby chránil ich domov pred zlými silami. V moderných domácnostiach, kde krby už nie sú bežné, môže túto tradíciu symbolicky zastúpiť zapálenie sviečky.

Táto tradícia má silný odkaz aj pre dnešok. Yule poleno alebo sviečka môžu byť symbolom toho, že necháme staré problémy a negatívne myšlienky za sebou a privítame nové svetlo, ktoré prichádza s predlžujúcimi sa dňami. Môžete si pritom predstaviť, čo chcete do svojho života pozvať - pokoj, nádej alebo energiu na nové začiatky.

Zimný slnovrat je tiež príležitosťou urobiť si poriadok v priestore, kde trávite najviac času. Upracte, zapáľte sviečku a pridajte drobnosti, ktoré váš domov zútulnia. Staré tradície zahŕňali zdobenie priestoru evergreenami, ako sú cezmína a imelo, ktoré symbolizovali večný život. Tie vám pomôžu vytvoriť prostredie, ktoré podporí váš pocit pohody počas zimných mesiacov.

Tradícia na zimný slnovrat nie je len historickou udalosťou, ale aj pripomienkou toho, že po každej temnote prichádza svetlo. Zapáľte si vlastné symbolické poleno - sviečku, ktorá vás sprevádza pri premýšľaní o tom, čo chcete v ďalšom cykle svojho života dosiahnuť.

Tabuľka adventných nedieľ v nasledujúcich rokoch

Dátum všetkých adventných nedieľ môžete zistiť prostredníctvom našej tabuľky.

tags: #palenie #sviecok #v #kostole