Sviatky, ktoré so sebou nesú kúsok nostalgie a smútok za blízkymi a známymi, ktorých sme už stratili a pozerajú sa na nás odniekadiaľ zhora. Spomienky, ktoré nás k ním viažu, sú v tieto dni intenzívnejšie a my si tak pripomíname všetko to pekné, čo sme spolu prežili. Tieto zvyky prenášame i na naše deti, aby i ďalšie generácie mohli pestovať rovnaké tradície a uctievať si tak tých, ktorí pre náš život veľa znamenali.
Pôvod a história sviatkov
V tieto dni oslavujeme v podstate dva sviatky. V jeden spomíname na všetkých svätých a ten druhý venujeme všetkým zosnulým. Málokto však vie, že iba v prípade toho prvého ide o kresťanskú tradíciu, ktoré sa pôvodne oslavovala v máji a veriaci si v tento deň mali pripomenúť všetkých svätých, ktorým neboli venované počas roka samostatné dni. No spomínanie na všetkých zosnulých má už pramene v pohanských zvykoch.
Slovania totiž verili, že každý zosnulý sa síce najprv dostane do raja, no odtiaľ sa opäť vráti do pozemského sveta. Počas týchto dní sa sústredili na rôzne rituály, ktoré mu mali tieto prechody uľahčiť a taktiež na ochrannú mágiu tých ľudí, ktorí sa počas toho konkrétneho roka zúčastnili nejakého pohrebu alebo prišli do kontaktu s mŕtvym.
Zrejme z týchto čias sa tradujú aj pomery, podľa ktorých majú na dušičky o polnoci v kostole omšu duchovia a živé bytosti ich nesmú v túto chvíľu rušiť. Od týchto slovanských zvyklostí sa odvinuli aj naše aktuálne tradície, prostredníctvom ktorých spomíname na mŕtvych i my. Čiže odsudzovanie Halloweenu ako pohanského sviatku, čo používajú jeho odporcovia ako častú výhovorku, nie je úplne na mieste, keďže pôvod je veľmi podobný.
Cesta tajomnou minulosťou Slovenska: Odhaľovanie nevypovedaných príbehov
Tradície a zvyky na Slovensku
Dnes sa tieto sviatky oslavujú u nás a v okolitých krajinách identickým spôsobom. V tieto dni prichádzame na cintorín, navštívime hroby našich blízkych, zapaľujeme sviečky a prinášame vence alebo kvety. Keď nemôžeme ísť k hrobu nejakého blízkeho, tak zapaľujeme sviečky aspoň pri centrálnom kríži, prípadne aj doma vo večerných hodinách.
Pri tlejúcom plamienku potom spomíname na spoločné zážitky a rekapitulujeme niekedy i náš život. V minulosti sa však k týmto dňom viazalo viacero iných tradícií.
Gazdiná napríklad piekla koláče z bielej a tmavej múky. Tie prvé šli pre panstvo a druhé pre poddaných. V prvý deň sa robilo pečivo v tvare kríža, ktoré volali kosti svätých. Na pamiatku zosnulých robili zase koláč v tvare štvorca, ktorý sa plnil sladkými plnkami. Ten volali dušičky a rozdávali ho chudobným ľuďom po ceste do kostola a cintorína. A teraz prichádza ďalšie spojenie s Halloweenom.
Aj v našich končinách predkovia verili, že v túto noc vychádzajú zosnulí zo sveta mŕtvych. Vždy po večery sa preto do ohňa hádzali kúsky jedla, aby sa skôr vykúpila ich duša a do lampy sa dávalo maslo namiesto oleja, aby si mohli potrieť ubolené rany.
Na Slovensku sa začali dodržiavať aj určité rituály, napríklad na Orave a Liptove nechávali cez noc z 1. na 2. novembra na stole časť večere, pridali i chlieb a maslo, zámožnejší aj pálenku ako jedlo pre "dušičky". Niektorí položili na stôl i nôž, aby si duše mohli z pečiva odkrojiť. Tradovalo sa, že ak by v túto noc zomrelí na stole nič nenašli, celý rok by plakali od hladu. Ďalším zvykom bolo rozdávanie jedla chudobným s prosbou o ich modlitby za pokoj duše. Najčastejšie sa rozdával čerstvo upečený chlieb alebo menšie bochníčky tzv. duše alebo dušičky.
Pred ranným zvonením sa však mŕtvi museli vrátiť do sveta, z ktorého prišli. V Čechách sa zase chodilo kedysi v tento deň koledovať a koledníci za to dostávali kúsok koláča.
Halloween a iné zahraničné zvyklosti
Dušičky sa nám spájajú v ich ponímaní najmä s Halloweenom. Pôvodne nejde o americký, ale o keltský sviatok. Ľudia verili, že duchovia v poslednú októbrovú noc prichádzajú z podzemia a preto sa ich snažili vystrašiť rôznymi desivými kostýmami a zapálenými sviečkami v oknách. O rozšírenie tohto sviatku do Ameriky sa postarali Íri, ktorí tam v minulosti emigrovali.
Pôvodne taktiež pietna spomienka na zosnulých si možno práve kvôli ich komercializácii tohto sviatku sa najmä u starších generácií neteší takej obľube. Dnes chodia do ulíc deti prezlečené do kostýmov, ktoré potom zvonia susedom a strašia ich, aby od nich dostali nejaké sladkosti.
Podobne vyzerajú tieto sviatky i v Mexiku. Tam ich nazývajú Dni mŕtvych a ponímajú ich vo veselšom tóne, ako v našich končinách. Je to ich najväčší sviatok a trvá niekoľko dní. Ulice sa vyzdobia pestrými ozdobami a všade môžete pozorovať kostry oblečené do bláznivých kostýmov.
Ulice sa potom naplnia šťastnými oslavujúcimi ľuďmi, ktorí tam spievajú, tancujú a hodujú. Mexičania veria, že v tieto dni sa medzi nich vracajú duše detí a aj niektorých mŕtvych. Uctiť si ich preto chodia na cintorín, kde im nosia špeciálne oranžové kvety. V každom dome sa postaví jeden malý oltár, ku ktorému sa nosí jedlo, sladkosti v tvare lebiek a veci, ktoré mali ich mŕtvi radi počas života.
Sviatok Všetkých svätých
Sviatok Všetkých svätých je predovšetkým sviatkom katolíckej cirkvi. Sviatok Všetkých svätých je sviatkom, ktorý sa svätí v katolíckej cirkvi. Pre katolíkov je to sviatok, kedy spomíname na tých, ktorí ešte nedosiahli blaženosť alebo sú vo fáze očisťovania a prípravy prechodu z očistca do neba a spája sa s nádejou na vzkriesenie.
Tento deň sa u katolíkov považuje za deň spomienky na tých, ktorí ešte nedosiahli blaženosť alebo sú vo fáze očisťovania a prípravy prechodu z očistca do neba. Cirkev už po stáročia spája s touto slávnosťou nádej na vzkriesenie. Je to deň radosti a nie strachu. Po vzkriesení Krista sa nachádzame na ceste do večného mesta, kde nás očakáva blaženosť všetkých tých, ktorí boli Pánom oslávení. To má byť zmyslom Slávnosti všetkých svätých.
Sviatok sa slávil už dlhé storočia - väčšinou v jarnom období. Súviselo to s prebúdzaním prírody a príletom vtákov. V kresťanstve ho poznáme približne od 4. storočia. V tom čase bolo veľké množstvo svätých a nie na všetkých zostalo miesto v kalendári. Bol v tom veľký chaos a neporiadok a tak vznikol prvý spoločný Sviatok všetkých svätých mučeníkov.
Pápež Bonifác IV. ustanovil v 7. storočí, 13. máj, za Sviatok všetkých mučeníkov. Spájal sa s posviackou chrámu Panteón, z ktorého sa stal chrám, zasvätený Panne Márii a je tu uložených množstvo relikvií svätých mučeníkov. Pôvodne pohanský sviatok a pohanský chrám tak získal nový, kresťanský rozmer. V roku 844 určil pápež Gregor IV. nový termín sviatku na 1. november.
Sviatok má však tradíciu hlboko v minulosti. Viaže sa na sviatok Samhain, ktorým oslavovali Kelti Nový rok (1. novembra). Bol oslavou konca leta a znamenal ukladanie prírody na zimný spánok. Noc na prelome októbra a novembra je magickou - podľa mnohých tradícií sa vtedy prelínajú svety živých a mŕtvych.
Neodmysliteľnou súčasťou sviatku sa stalo „živé svetlo“ v podobe plameňa - aby mŕtve duše našli cestu do príbytkov živých, mohli sa zohriať a stráviť noc s pozostalými. Tak o tom hovorila keltská tradícia.
Pamiatka zosnulých (Dušičky)
Na Dušičky, čo je druhý deň, sa v katolíckych kostoloch konajú omše za mŕtvych. Pamiatka zosnulých alebo Dušičky poznáme až o čosi neskôr. Sviatok zaviedol v roku 998 svätý opát Odilon z Cluny. Kláštor v Cluny bol vtedy kultúrnym a duchovným centrom v západnej Európe a miestni mnísi sa tešili veľkej autorite.
V tomto období sa vykryštalizovala viera v očistec - prechodné miesto na ceste do Raja, či do Pekla. Práve očistec sa stal miestom pre dušičky, kde sa majú očistiť duše hriešnikov. A im bol venovaný sviatok Pamiatky zosnulých, kedy bolo dušiam, uviaznutým v očistci umožnené vrátiť sa na jednu noc do sveta živých a uľaviť si od nepohodlia kam sa ráno zas museli vrátiť. 2. Na Dušičky sa lampy plnili maslom alebo olejom, aby si mŕtvi, ktorí prišli navštíviť svojich živých blízkych, mohli pomazať rany z očistca a vyliečiť ich. Sypala sa tiež múka do ohňa, aby vyhladované duše nezostali hladné.
Na Dušičky rodiny navštevujú cintoríny, kde zdobia hroby svojich blízkych kvetmi, vencami a sviečkami. Sviečky, ktoré sa počas týchto dní zapalujú na hroboch, sú hlavným symbolom nádeje a svetla pre duše zosnulých. Ich plamene predstavujú večné svetlo a nádej na spásu.
Zdobenie hrobov kvetmi, či vencami, je novou tradíciou, ktorá sa ujala až na konci 19. S Dušičkami sa spájajú aj viaceré ľudové pranostiky.
Ako si uctiť pamiatku zosnulých
Pripraviť sa na Dušičky znamená nielen myslieť na návštevu cintorína, ale tiež sa dôkladne zamyslieť nad tým, ako si uctiť pamiatku zosnulých čo najosobnejším a dôstojným spôsobom.
- Naplánujte si návštevu cintorína: Pokiaľ máte hroby svojich blízkych na rôznych miestach, je dobré si včas naplánovať, kedy a kde sa vydáte.
- Pripravte si dekorácie: Okrem tradičných chryzantém môžete priniesť na hroby vence, sviečky, a dokonca aj osobné spomienkové predmety.
- Pripomeňte si zosnulých doma: Ak nemôžete navštíviť hroby svojich blízkych, vytvorte si doma malé spomienkové miesto.
- Zvoľte osobitý spomienkový predmet: Ak si chcete uctiť pamiatku na svojich blízkych originálnym spôsobom, môžete sa rozhodnúť pre miniurny, šperky s popolom alebo iné pamätné predmety.
- Zúčastnite sa spomienkových obradov: V mnohých kostoloch či komunitných centrách sa na Dušičky konajú špeciálne spomienkové omše a obrady.
Ak hľadáte dostupnejšiu alternatívu k luxusnému pamätnému sklu, naše pamätné sklenené srdcia z bárnatého skla sú ideálnym riešením. Každé srdiečko je vyrábané v tradičnej sklárni. Vďaka ručnej výrobe je každé srdiečko originál. Sklenené srdce obsahuje malú dutinku, do ktorej je možné z druhej strany vložiť malé množstvo kremačného popola.
Dušičky vo svete
U nás oslavujeme sviatok Všetkých svätých a Dušičky a zosnulých si pripomínajú aj inde vo svete. Vo Francúzsku trávia 1. november podobne ako my, väčšina ľudí prichádza na cintorín uctiť si pamiatku zosnulých.
Podľa tradície by sa mali počas Sviatku všetkých svätých v Nemecku schovávať nože, aby sa na nich duchovia neporanili. Väčšina mladých si však už tento zvyk ani nepamätá a aj v Nemecku čoraz viac dominuje americká verzia osláv. Podobne ako vo Francúzsku sa aj tu deti zvyknú poobliekať do kostýmov a po zotmení chodia od dverí k dverám a zbierajú sladkosti.
Belgičania veria, že ak vám v Sviatok všetkých svätých skríži cestu alebo vojde do vášho príbytku čierna mačka, prinesie vám to nešťastie. Okrem toho je samozrejme zvykom zapaľovať na počesť zosnulých sviečky.
Na Sicílii veria, že počas onej magickej noci prinášajú nebohí sladkosti deťom, ktoré počas roka poslúchali. Na severe krajiny zas nechávajú v dome horiacu sviečku, lavór s vodou a kus chleba pre prípad, že by sa mŕtvi vrátili z druhej strany. V Trentine zasa zvonia zvony, ktoré privolávajú mŕtvych a miestni pre nich nechávajú plné stoly jedla. V Írsku sa so Sviatkom všetkých svätých spája viacero tradícií.
Ekologický aspekt sviatkov
Okrem duchovného významu týchto dvoch dôležitých dní, je dôležité zvážiť aj ekologický aspekt, ktorý sa týka tradičných ozdôb na hroby. Mnohí ľudia často zdobia hroby svojich blízkych zosnulých plastovými, jednorazovými dekoráciami, ktoré sa následne stávajú ťažko recyklovateľným odpadom.
V tomto kontexte by sme mali uvažovať o udržateľnosti a rozvážnosti vo voľbe ozdôb. Namiesto plastových dekorácií použime ekologicky prijateľnejšie alternatívy. Napríklad, kvetinové aranžmány z čerstvých kvetov môžu byť skvelou voľbou. Po ich zvädnutí sa prirodzene rozkladajú a nezaťažujú životné prostredie.