Sola gratie - spasení, ospravedlnení pred Bohom sme jedine z milosti Božej, ktorú prijímame vierou - to je jeden z pilierov Lutherovej reformácie, ku ktorej sa hrdo hlásime a priznávame. Pred Bohom neplatia nijaké naše zásluhy. Všetko čo sme, čo máme a čo je pre nás vo večnosti pripravené, nie je nič iné ako prejav nezaslúženej Božej milosti.
Aj preto Martin Luther hovorí, sčasti po nemecky, sčasti po latinsky : Wir sind Bettler. Hoc est verum. - (Pred Bohom) Sme žobráci. To však, aby všetko bolo pre nás, hriešnych ľudí z milosti, o to sa niekto musel pričiniť. Niekto pre to musel vytvoriť podmienky a splniť Božie požiadavky a kritéria, a to celkom dokonale.
My ľudia sme pritom neboli v stave, aby sme si takéto podmienky pred Bohom vydobyli, či získali. Naša hriešnosť nám v tom zabraňuje. Toto všetko pre nás mohol vytvoriť len jeden, ten, ktorý sám bol a je dokonalý, ktorý „hriechu neučinil a ľsti nebolo v Jeho ústach“ : Boží Syn, náš Pán a Spasiteľ - Ježiš Kristus.
Nuž a to, čo pre nás vykonať mohol, to On aj vykonal. Vykonal to pre nás z lásky, z milosti, ktorú sme si ničím nezaslúžili. Naopak! Pozrime sa teda lepšie na to, v čom všetkom sa Božia nezaslúžená milosť pre nás hriešnikov prejavila a dokázala.
Pekne na túto skutočnosť poukazuje apoštol Pavol vo svojom liste rímskym kresťanom : Kristus, ktorý umrel, ba i z mŕtvych vstal, je po pravici Božej a prihovára sa za nás. Kristus umrel. Ku Kristovej smrti sa tak v minulosti ako aj dnes ľudia stavajú rôzne.
V dobách staroveku sa nad ňou Židia pohoršovali. Ten, ktorý bol zavesený (popravený) na drevo, bol totiž podľa zákona Mojžišovho prekliaty Bohom. Nuž a pravda je taká, že Ježiš toto prekliatie vskutku vzal na seba namiesto nás.
Pre vzdelaných Grékov to zas neznamenalo nič. Oni mali svojich bohov, a tí boli nesmrteľní. Nejaký potulný učiteľ z Galilei, či Júdska im nič nehovoril a nebol pre nich nijakou duchovnou ani náboženskou autoritou. Iba málo bolo na začiatku tých, ktorí pochopili, že v Ježišovej smrti sa udialo niečo výnimočné vo vzťahu medzi Bohom a ľuďmi.
Podobne je tomu dnes. Pre jedných je Kristova smrť odpudivá. Pre iných je to zas dôkaz Jeho porážky. Pre ďalších neznamená vôbec nič. Iba pre niektorých je smrť Pána Ježiša Krista základom ich spasenia. Ako veriaci vieme, že Kristus umrel pre naše hriechy (1K 15, 3). Takto nás zmieril s Bohom a získal nám večné vykúpenie.
Za hriech totiž musela byť prinesená obeť a vyliata krv dokonalého, bezchybného obetného baránka. Nuž a keďže malo dôjsť k univerzálnemu, všeobecnému zmiereniu medzi hriešnikmi a Bohom, smrť obyčajného zvieratka tu nestačila. Bola potrebná oveľa vyššia cena na splatenie dlhu hriechu ako len nejaké zvieratko.
My ľudia sme neboli v stave tento dlh hriechu Bohu zaplatiť. A tak sa Boh rozhodol, že ten dlh zaplatí za nás On sám, a to v smrti svojho vlastného Syna. Drahý brat, milá sestra : Ako ty vnímaš smrť Božieho Syna? Čo pre teba znamená Kristova smrť?
Tak ako k smrti Pána Ježiša sa ľudia v počas dejín staval rôzne, tak je tomu aj s Jeho zmŕtvychvstaním. Pre židovských vodcov to bolo nepríjemné zistenie, že im pri Ježišovi asi niečo podstatné ušlo. Že nepochopili, kým naozaj bol. No namiesto toho, aby si priznali svoje zlyhanie, uznali hlboký omyl a skorigovali svoje predstavy o Mesiášovi, radšej začali vyhlasovať, že mŕtve telo Ježiša ukradli Jeho učeníci a teraz tvrdia, že hrob je prázdny a On vstal z mŕtvych.
Pre Grékov, ktorí neverili v zmŕtvychvstanie bolo Pavlovo kázanie o týchto veciach na smiech. Bolo to pre nich číre bláznovstvo. Iba pre niektorých to bola udalosť, ktorú vo viere prijímali ako ďalší krok potrebný pre naše spasenie a večnú záchranu.
Podobne je tomu s postojmi voči Ježišovmu vzkrieseniu aj dnes. Pre jedných je to rozprávka, pre iných bláznovstvo a číry nezmysel a len pre niektorých je to prejav veľkej moci Božej, ktorá je silnejšia ako deštrukčná moc smrti.
Úžasné je, bratia a sestry, že Boh nášho Pána po vykonaní dokonalého diela vykúpenia prebudil zo smrti. Tým dokázal, že obetnú smrť Vykupiteľa uznal ako dostatočnú. Tak to čítame aj na inom mieste v liste Rímskym (4, 25) : Boh vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána, vydaného pre naše hriechy a vzkrieseného na naše ospravedlnenie.
To znamená, Boh Otec prijal obeť svojho Syna ako dostatočnú a postačujúcu, platnú naveky. Niet o tom pochybnosti! Človek k nej už nič nemusí a ani nesmie pridávať. Vždy totiž, keď sa snažíme ako ľudia obstáť pred Bohom na základe svojich skutkov, dehonestujeme a degradujeme tým dokonalú obeť Pána Ježiša.
Nie je to nič iné ako prejav našej nedôvery, že samotná Kristova smrť nepostačuje. A preto sa ju snažíme ešte trocha vylepšiť svojimi zásahmi. No len spravodlivý z viery bude žiť pred Bohom. Nie spravodlivý zo zákona. Tak to čítame na stránkach Písma Svätého. Pretože spravodlivý zo zákona pred Bohom nie je nik.
Na tom dnes smieme stavať a to nám dáva istotu. Drahý brat, milá setra, ako ty dnes vnímaš úžasnú udalosť Ježišovho zmŕtvychvstania? Čo pre teba znamená Ježišovo vzkriesenie?
V liste Židom čítame, že Pán Ježiš teraz sedí po pravici Boha. Je to v podstate označenie pre čestné postavenie, výsada, ktorú Ježiš obdŕžal od Boha ako odmenu za dielo, ktoré vykonal na zemi. Takto vo viere vidíme nášho Spasiteľa ako osláveného Bohom a oplývajúceho veľkou mocou.
Kristov odchod naspäť k svojmu Otcovi nebol zbabelý útek. Tak by sme to snáď mohli klasifikovať, keby si bol Ježiš zavolal na pomoc 12 plukov anjelov pri svojom zatýkaní v Getsemanskej záhrade, a nuž a tí by ho z toho boli hravo vysekali. No kvôli nám to nespravil a vzdal tohto privilégia, ktorým disponoval.
Ježiš tým, že vstúpil na nebo nám všetkým dokazuje, že On neprehral. Naopak! Vo všetkom vyplnil zákon. Spravil všetko nevyhnutné. Vykonal všetko, čo sa od Neho zo strany Jeho Otca očakávalo. Splnil očakávania, ktoré do Neho vložil Jeho Otec.
To všetko nám dáva silu pre našu cestu na zemi. To všetko nám dáva silu najmä vtedy, keď vidíme, ako si i dnes viacerí zo svätých vecí, z Boha samotného i z Jeho Syna robia posmech. To všetko nám dáva silu, keď vidíme, ako je neraz Božie meno znevažované a zásluhy Božieho Syna nedocenené a potupované.
To, že Kristus už teraz sedí po pravici Božej, nie je nič iné ako predobraz Jeho konečného univerzálneho oslávenia a vyvýšenia, kedy každý bude musieť pred Ním pokľaknúť a vyznať, že On je Pán pánov a Kráľ kráľov.
To, že Kristus je po pravici Božej pre nás znamená i to, že naše modlitby majú mocného adresáta. Sme v rukách mocného Pána. Nuž a z týchto rúk a od lásky nášho Pána nás nemôže vytrhnúť nijaký nepriateľ - ani satan, ani choroba, ani neúspech, dokonca ani smrť.
To, že Kristus je po pravici Božej pre nás znamená i to, že máme priateľa na tých najvyšších miestach. Dokonca nielen priateľa, ale nášho brata, ktorý nám zasľúbil, že si nás poberie tam, kde je teraz už On. Drahý brat, milá setra, ako ty dnes vnímaš úžasnú udalosť Ježišovho vstúpenia? Čo pre teba znamená Ježišovo vstúpenie na nebo, aby prevzal moc od svojho Otca?
Ani v nebi, v kráľovstve svojho Otca, nie je Ježiš pasívny. Naopak! Je aktívny a táto Jeho aktivita sa opäť týka nás, ľudí. Ježiš je aktívny predovšetkým ako ten, ktorý sa prihovára za nás a prosí za nás u svojho Otca.
Naplnený láskou k nám za nás oroduje - prihovára sa a prosí, aby nám takto pomáhal v našich ťažkostiach ako jedincom i ako spoločenstvu Božieho ľudu vo všeobecnosti. Kristus sa za nás prihovára, keď už ani my sami nevládzeme prosiť za seba, či za iných.
Prihovára sa za nás, keď to vzdávame, keď rezignujeme, keď nevidíme východisko, keď strácame nádej. Prihovára sa i za takých, čo prosiť nevedia a srdce sa im zmieta v ťažkostiach života, za postihnutých, ale i za voči Bohu zatvrdilých ľudí. Prosí i za tých, ktorí o to zrejme ani nestoja.
A tak i nám dáva príklad a vzor, aby sme na seba navzájom vo svojich modlitbách pamätali a nepokladali sa za hodnejších oproti ostatným. Milí priatelia, dnešná nedeľa s názvom „Deviatnik“ nás tak chce viesť k tomu, aby sme boli Pánu Bohu skrze Jeho Syna Ježiša Krista predovšetkým vďační.
Vďační za milosť, ktorú sme si ničím nezaslúžili a predsa sa nám jej dostáva. Vedie nás k tomu, aby naše životy ako jedincov i ako spoločenstva veriaceho ľudu - cirkvi, boli Bohu na oslavu za milosť, ktorej sa nám nezaslúžene dostalo v Ježišovej smrti, vzkriesení, vstúpení i v Jeho prihováraní sa za nás.
Vedie nás k tomu, aby sme boli milostiví k druhým tak, ako i k nám je milostivý Kristus. Aby sme si dokázali odpúšťať tak, ako nám i On odpustil. A aby sme za seba dokázali prosiť tak, ako za nás neprestajne prosí i On.
Kresťanstvo by nikdy neexistovalo, keby nebolo židovského národa. Toto tvrdenie je „sťaby päsť na oko“ voči antisemitským jedom, ktoré po stáročia vychádzali z úst mnohých cirkevných lídrov. Ale je to pravda: nám drahé kresťanské hodnoty majú svoje korene v teológii praktizovanej Izraelitmi tisícky rokov predtým, než kresťanstvo nastúpilo na scénu.
Pre antisemitov je prvoradým cieľom oddeliť Pána Ježiša Krista od jeho židovských koreňov. Keď niekto takto zmýšľa, potom sa nenávisť stane zvyklosťou a antisemitizmus obsiahne »jeho kresťanstvo«.
Šialený Adolf Hitler tak urobil z 2 dôvodov: najskôr potreboval zbaviť Mesiáša Ježiša jeho židovstva zdôraznením, že sa narodil výlučne z Panny Márie. Inak by jeho nacistickí nasledovníci nikdy nepovraždili šesť miliónov pokrvných príbuzných nášho Pána.
Existuje možnosť, že Hitlerov starý otec bol bohatý Žid menom Frankerberger alebo Frankenreiher. Hitlerov otec Alois bol totiž nemanželským dieťaťom Márie Schicklgruberovej, ktorá vtedy slúžila v bohatej židovskej rodine. Špekuluje sa, že jej syna Aloisa Schicklgrubera splodil mladý 19ročný Žid Frankenberger a po jeho narodení Frankenbergerovci platili Márii rodičovský príspevok.
Na základe týchto závažných podozrení zločinec Adolf Hitler prikázal svojmu osobnému tajomníkovi Hansovi Frankovi, aby citlivú záležitosť dôkladne vyšetril. Nasledujúca Frankova správa (1930), pozbieraná zo „všetkých možných zdrojov“, Adolfa Hitlera veľmi rozrušila (rozzúrila? nahnevala?). Jej záverom bolo, že nie je možné zakryť polovičné židovstvo Hitlerovho otca.
„Führer“ Adolf by teda bol neárijský miešanec, nemecky „mischlinge“. Nacistické rasové nariadenia taktiež separovali pôvod Ježiša od židovstva ostatných Židov Nemecka a celej nacistami ovládanej Európy.
Mnoho kresťanov uvažuje o Ježišovi a Jeho učeníkoch ako o akýchsi protokresťanoch t.j. prvo-kresťanoch. Tak to nie je! Ježiš nebol kresťanom podľa súčasného konfesijného chápania. Narodil sa židovským rodičom. Bol uvedený do židovskej náboženskej obce podľa patričnej tradície. Študoval slová Mojžiša a prorokov Izraela. Bol židovským rabínom a zomrel na kríži s nápisom nad svojou hlavou „Toto je kráľ Židov“.
Ale zavraždili ho Rimania a pri vražde je dôležitý ten, ktorý vykonal vraždu - a nie ako sa v súčasnosti zdôrazňuje - kto si vraždu objednal. Pán Ježiš Kristus nikdy nepočul slovo kresťan. Biblia prvýkrát zaznamenáva použitie tohto slova v Antiochii, asi 40 rokov po ukrižovaní (Skutky 11,26), aby ním označila Ježišových nasledovníkov.
Toto slovo používali aj pohania, keď hovorili o láskyplnom správaní tých, ktorí nasledovali učenie svojho rabína. Ktovie, aké slová by v súčasnosti použili neveriaci na opísanie správania kresťanov jedného voči druhému?
Skoro dvetisíc rokov cirkevnej tradície s antisemitskou prímesou zanechalo svoje stopy. Možno už len s ťažkosťami si dokážeme predstaviť židovstvo (z prvého storočia) nášho Pána: neostrihané vlasy, padajúce bokombrady predpísané Tórou, či cez plecia prehodený modlitebný plášť (hebrejsky „talit“, viď Deut. 22,12; Num.
Ježiš z Nazareta je z kmeňa Júdovho, z línie, z ktorej pochádza aj kráľ Dávid, a tiahne sa k Mojžišovi a k Abrahámovi (Mt 1,1-2). Jeho meno Márii oznámil anjel Gabriel od samotného Boha. Ježiš (hebr. Ješua) znamená „Jahve zachraňuje“. Kristus je grécky termín označujúci ho za „Pomazaného“ (hebr.
Mária (hebrejsky: Miriam) a Jozef vychovávali svojho syna Ježiša podľa kultúrnych a duchovných tradícií vtedajšej židovskej spoločnosti, ale ako inak by aj mohli? Oni sa nemohli umelo vymaniť z objektívnej reality tej doby aj prostredia, to nie je nič extrémne.
Vzali ho do Chrámu v Jeruzaleme, kde ho obrezali ôsmeho dňa (Lk 2,21), čo je veľmi typický židovský úkon (obriezka - hebr. Brit Mila). Na konci svojho dvanásteho roka, čo by boli jeho trináste narodeniny, bol Ježiš vzatý do Chrámu (Lk 2,42) na svoju »Bar micva« - prechodový rituál prijatia do náboženskej komunity, čo je dodnes náboženská obyčaj Židov/židov.
Oslava Bar micva pri Západnom múre v Jeruzaleme
V tomto kontexte nie je ťažké porozumieť konverzácii medzi malým Ježišom a Jeho matkou pri príležitosti, kedy ho po slávnostiach v Jeruzaleme hľadali. Keď Mária a Jozef opustili Chrám a po celodennom putovaní zistili, že ich syn Ježiš nie je s nimi, vrátili sa späť do Chrámu, kde našli svojho syna v dialógu s učencami.
Keďže Biblia mlčí o Ježišovom živote od tohto okamihu až po začiatok jeho služby, mnoho kresťanských učiteľov tvrdí, že nevieme nič o živote Ježiša od jeho dvanásteho roku až pokiaľ nedosiahol tridsať rokov. Absencia biblického záznamu dokonca vedie k niektorým bizarným ezoterickým učeniam typu: Ježiš cestoval do Egypta, či počas tohto obdobia študoval východné náboženstvá.
Ježiš teda - v zmysle talmudického záznamu - začal študovať Písma v piatich rokoch, od desiatich pribral židovskú tradíciu, v trinástich absolvoval „Bar micva“ v Chráme. Ďalej v pätnástich prišli komentáre Zákona, aby tak získal vzdelanie, potrebné k ustanoveniu za rabína.
Vediac, aký »kríž« je pred ním, Ježiš sa neoženil v obvyklých osemnástich rokoch. Tí, ktorí hovoria, že Ježiš nepraktizoval tradičný judaizmus, nepoznajú ani históriu, ani Bibliu. Fakticky judaizmus bol jedinou vierou na Zemi počas Ježišovho života, ktorá verila v 1 pravého Boha.
Bol to práve osamelý hlas judaizmu ohlasujúci polyteistickému pohanskému svetu: „Počúvaj, ó Izrael,…“ (Deut. Bol to judaizmus, čo veril a stále verí, že ľudia sú stvorení na Boží obraz. Tradičný judaizmus dal kresťanstvu koncepty pekla, neba, anjelov, diabla, prvých ľudí Adama a Evu, ako aj stvorenie sveta za 7 dní.
Judaizmus naučil radostne spievať, kým pohanské náboženstvá »kvílili« v religióznom zármutku. Bol to judaizmus, ktorý nám dal lásku aj rešpekt k životu. Kým falošné náboženstvá obetovali deti démonom, judaizmus ukázal milujúceho Boha (Otca, Stvoriteľa), vážiaceho si život každého dieťaťa. Bol to judaizmus, ktorý nám dal patriarchov, prorokov a nášho Spasiteľa.
Takisto nám dal „Večeru Pánovu“ ako odvodeninu z oslavy Pesachu, židovskej Veľkej noci, pripomína sa tradičným lámaním nekvaseného chleba. Na krídlach judaizmu k nám prišli Písma. Biblia je svetlom pravdy a poznania, na ktorých je vystavaná naša spoločnosť.
George Washington povedal, že pre spravodlivú vládu je nemožné vládnuť svetu bez Boha a bez Biblie. Iný americký prezident Abraham Lincoln povedal: „Verím, že Biblia je najväčší dar, aký Boh dal človeku. Biblia je knihou poézie, histórie, lásky, intimity, romantiky, vojny, dobrodružstva a najmä predstavenie živého Boha nebies človeku.
Bez židovského vkladu by nebolo kresťanstva. Hoci Židia tvoria menej ako percento ľudskej populácie, ich príspevok na poli vedy, technológie, medicíny a kultúry je obrovský. Tvoria až 22 % všetkých nositeľov Nobelovej ceny. Aj keď Židia boli počas pozemskej histórie prenasledovaní, dali svetu najlepšie mysle v mnohých oblastiach, a v tomto trende aj naďalej pokračujú.
Napríklad operačný systém Windows bol takmer celý naprogramovaný v Izraeli, kde bol vyvinutý aj prvý antivírusový program.
Ježiš v rôznych náboženstvách a svetonázoroch
Ježiš bol pôvodom Žid. Napriek tomu ho kresťania vnímajú ako kľúčovú osobnosť, na ktorej stavajú svoju vieru. Je pre nich záchrancom celého sveta. Výnimočný život Ježiša však neprehliadajú ani iné náboženstvá či svetonázory. Moslimovia považujú Ježiša za proroka, v hinduizme je jedným z mnohých bohov. Pre iných je inšpiratívnym učiteľom. Zisti, aké postavenie má Ježiš v rôznych náboženstvách.
Ježiš v islame: Prorok
Egypťan Ahmed el-Tayeb je považovaný za jedného z najvplyvnejších moslimov súčasnosti. V jednom zo svojich prejavov povedal: „Veríme v Ježiša, rovnako ako veríme v Mohameda. Tóru a biblické evanjeliá považujeme za Božie zjavenie, ktoré obsahuje vedenie a osvietenie pre ľudstvo.“ Podľa moslimov je Ježiš dôležitý Boží posol, druhý hneď po Mohamedovi.
Niekoľkí príbuzní Mohameda, ktorý v 7. storočí po Kristovi založil islam, boli kresťania, takže o ňom vedel veľa. Mohamed spomína Ježišovo meno v Koráne celkovo 25-krát.
Rozdiel medzi vierou moslimov a kresťanov je ten, že moslimovia neveria, že Ježiš bol ukrižovaný. Niečo také potupné by sa podľa nich nemohlo stať skutočnému prorokovi. Veria však, že sa na konci čias vráti, aby bojoval v poslednej, apokalyptickej bitke.
Ježiš v budhizme: Nový majster
Siddhártha Gautama Budha žil niekoľko storočí pred Kristom vo vzdialenom regióne dnešného Nepálu, takže sa s Ježišom nemohol stretnúť. Keby však mali príležitosť spolu hovoriť, asi by zistili, že majú dosť odlišné názory. Budha napríklad veril v mnoho bohov. Ježiš veril v jedného. Budha bol presvedčený, že sa história opakuje, podľa Ježiša všetko smeruje k nejakému vyvrcholeniu.
Dalajláma, najznámejší predstaviteľ budhizmu v súčasnosti, napísal o Ježišovi celú knihu s názvom: „Dobré srdce“. V nej píše: „Aj Ježiš Kristus žil minulé životy. A tiež dosiahol duchovné osvietenie, rovnako ako Budha. Potom prišiel ako nový majster a vzhľadom na okolnosti učil niektoré veci inak než budhizmus, zároveň však odovzdával rovnaké náboženské hodnoty: trpezlivosť, toleranciu a súcit.
Ježiš v ateizme: Dobrý človek
Ateisti sú voči existencii Boha skeptickí. Čo sa však týka Ježiša, ich názory sa rozchádzajú. Niektorí jeho existenciu popierajú, väčšina z nich však prijíma súčasný pohľad historikov, podľa ktorého bol Ježiš reálna historická osobnosť.
Jeden z najznámejších ateistov súčasnosti, Richard Dawkins, Ježiša vníma veľmi pozitívne: „Ježiš verejne obhajoval láskavosť voči iným a bol jedným z prvých, ktorí sa tak správali.“
Je to zvláštne, lebo sme vraj vznikli vďaka náhodnému procesu evolúcie, ktorý v skutočnosti posilňuje „sebeckosť, násilie a ľahostajnosť.“ Podľa evolúcie je „prílišná láskavosť jednoducho hlúpa“. Dawkins sa však vyjadril, že láskavosť Ježiša bola úžasná a prial by si, aby viac ľudí bolo ako on.
Dokonca vraj navrhol vyrobiť propagačné tričko so sloganom: „Ateisti za Ježiša“. Zároveň ale píše, že: „keby sa dnes Ježiš vrátil, zhrozil by sa nad tým, čo všetko ľudia robia v jeho mene…, takže by otočil nápis na svojom tričku na: Ježiš za ateistov.“
Hinduizmus: Jeden z milióna bohov
Hinduizmus, rovnako ako budhizmus, sa vyvíjal bez akejkoľvek spojitosti s Ježišom a v úplne inej kultúre. Ale aj tak sú tu prekvapivo podobné prvky s dôležitým hinduistickým božstvom nazývaným Krišna. Ten je, podobne ako Ježiš, uctievaný ako boh, ktorý zostúpil na Zem v ľudskej podobe, aby oslobodil svojich nasledovníkov.
Mahátma Gándhí, známy predstaviteľ hinduizmu, vníma Ježiša ako úžasný príklad a dokonca považuje jeho Kázeň na hore za jeden z najkrajších textov všetkých čias. Povedal: „Verím, že ľudia môžu svoju povahu približovať k dokonalosti. Ježiš sa k tejto dokonalosti priblížil najbližšie, ako to bolo možné. Jedine boh je absolútne dokonalý.” Kresťania však už tak vysoké hodnotenie od Gándhího nedostali: „Mám rád vášho Krista. Nemám ale rád vašich kresťanov.
Judaizmus: Falošný mesiáš
Mnoho židov má ohľadom Ježiša zmiešané pocity. Na jednej strane je to najznámejší žid, aký kedy žil. Vyznával ich vieru. Na druhej strane však jeho nasledovníci po celé storočia prenasledovali židov strašným spôsobom. Ježiš o sebe navyše tvrdil, že je Mesiáš.
To však podľa nich nie je možné, pretože Mesiáš mal podľa ich Biblie priniesť mier - a to sa nestalo. Naopak. Ježiš skončil mŕtvy na kríži a to sa predsa Mesiášovi nemôže stať.
Jeden z významných súčasných židovských rabínov, Raphael Evers, hovorí o Ježišovi takto: „Ježiš bol sociálno-náboženský reformátor. Kresťania však zinkasovali šek, ktorý sme dostali pred 2000 rokmi od našich prorokov. Podľa nich bolo všetko naplnené v Ježišovi. Tomu my neveríme. Náš šek si stále uchovávame.” Inými slovami, židia stále očakávajú príchod svojho Mesiáša.
Ježiš v kresťanstve: Spasiteľ sveta
Keď sa súčasného pápeža Františka spýtali čomu verí, povedal: „Ježiš Kristus vás miluje a obetoval sa, aby vás zachránil. Teraz žije a je po vašom boku každý deň, aby vás posilňoval, oslobodzoval a osvetľoval vašu cestu.“ Na tomto sa zhodnú všetci kresťania nezávisle od toho, či uznávajú autoritu pápeža, alebo nie.
Kto je Ježiš? Ježiš je pre kresťanov božská a zároveň ľudská bytosť. Veria v jeho jednotu s Bohom, vďaka ktorej je stelesneným dokonalej lásky. Považujú ho za Božieho Syna. Žiadny človek pred ním nebol taký ako on. Stal sa rozhodujúcim míľnikom v ľudskej histórii - priniesol záchranu (spasenie), o ktorom hovorí aj pápež František.
Už dvetisíc rokov má každý človek prístup k Ježišovi vďaka Duchu Svätému. Práve cez neho môže každý kresťan zažiť Ježišovu dokonalú lásku a odovzdávať ju iným.
| Náboženstvo | Ježiš Kristus |
|---|---|
| Kresťanstvo | Božská a ľudská bytosť, Spasiteľ sveta |
| Islam | Dôležitý Boží posol, prorok |
| Budhizmus | Nový majster, duchovne osvietený |
| Hinduizmus | Jeden z mnohých bohov, príklad |