Panenská ulica v Bratislave: História a Architektúra

Panenská ulica v Bratislave je miestom s bohatou a fascinujúcou históriou. Táto ulica, pôvodne známa ako centrum remeselníkov a vinohradníkov, prešla mnohými premenami a udalosťami, ktoré ju formovali do dnešnej podoby.

Panenská ulica bola situovaná na okraji stredovekého predmestia tesne pri jeho valovom opevnení, ktoré bývalo spevnené palisádami. Ulica sledovala priebeh opevnenia. Zo začiatku sa tam nachádzali záhrady mešťanov a hospodárske stavby kláštorov a iných cirkevných inštitúcií. Slovenský názov ulice vznikol nepresným prekladom z nemeckého výrazu „Nonnenbahn“. Správnejší, ale ťažko vysloviteľný názov by bol „Ulica mníšok“. Krátky čas na prelome 19. a 20. storočia niesla ulica meno Mateja Bela. K stálym obyvateľom ulice patrili ešte v 20. storočí aj príslušníci najdôležitejšej uhorskej magnátskej rodiny grófov a kniežat Pálffyovcov.

Poďme sa spoločne pozrieť na jej zaujímavú minulosť a súčasnosť.

Stredoveké Korene a Rozvoj Ulice

Panenská ulica vznikla v stredoveku na majetku ženskej rehole klarisiek, pričom priestor bol vtedy známy ako Nunnenpeunt. Už v 16. storočí na nej stálo 44 domov. Pôvodne bola ulicou bratislavských remeselníkov a vinohradníkov. Vinohradnícke domy pri Panenskej ulici mali široké dvory a hlboké pivnice.

Význam ulice rapídne stúpol v sedemdesiatych rokoch 17. storočia, keď sem premiestnili z vnútorného mesta cirkevné centrum evanjelikov. V roku 1879 premenovali ulicu na Mateja Bela, ktorý bol riaditeľom neďalekého evanjelického lýcea.

K mimoriadne potrebným remeslám patrilo v minulosti pekárstvo. Skoro v každej ulici žil pekár, ktorý svojím čerstvým tovarom denno-denne zásoboval obyvateľov blízkych domov a ulíc. Aj na terajšej Panenskej ulici bol pekár potrebný. V druhej polovici 19. storočia sa sem prisťahoval pekár a cukrár Philipp Mayer, ktorý pochádzal z nemeckého Gunzenhausenu. Pekári a cukrári sa v tom čase priam pretekali s umelcami: ich výrobky museli byť čo najozdobnejšie (okrem toho, že museli výborne chutiť!). Philipp Mayer bol zrejme úspešným podnikateľom. Okolo roku 1880 si mohol dovoliť svoj malý starý dom na Panenskej zbúrať a nahradiť ho novostavbou podľa vtedajšieho vkusu. Ako vyzeral jeho pôvodný dom, nevieme, bol však pravdepodobne prízemný, situovaný medzi rozľahlým meštianskym domom z polovice 18. storočia (vpravo) a klasicistickým obytným palácom z konca 18. storočia (vľavo). Oproti domu vyúsťovala ulička vedúca k starému evanjelickému cintorínu a lýceu, na nároží ktorej stál od sedemdesiatych rokov 18. storočia „malý“ evanjelický kostol, slúžiaci veriacim maďarskej a slovenskej národnosti. Dom pekára Mayera dostal na fasádu ozdoby pripomínajúce stavby francúzskeho baroka. V štukových kartušiach nad oknami prvého poschodia možno dodnes čítať písmená P a M - monogram majiteľa. Autor projektu nie je známy. Vnútro domu s podkovovitým schodiskom naľavo od vstupnej chodby pri jej vyústení na nádvorie opakuje obvyklú pôdorysnú situáciu vo vtedajších remeselníckych domoch. Dielňa a pec stáli pravdepodobne na nádvorí, za ktorým bola ešte pomerne dlhá úzka záhrada. V dome svojich starých rodičov sa 13.

Evanjelické Kostoly na Panenskej Ulici

Významné kultúrne centrum evanjelikov ešte stále pripomínajú dva evanjelické kostoly, ktoré postavili v druhej polovici 18. storočia. Bol to čas vlády Márie Terézie, krátko pred tolerančným patentom Jozefa II., a v krajine panovala uvoľnená atmosféra. Evanjelici si tak mohli po dlhšom čase stavať aj kamenné kostoly.

Evanjelický cirkevný zbor v Bratislave (oficiálne vznikol v r. 1606) prešiel v priebehu histórie veľkými skúškami. Najťažšou bolo odobratie (r. 1672) prvých dvoch chrámov. Chrám z r. 1638, ktorý slúžil nemeckým evanjelikom (stojí hneď pri radnici), po násilnom odobratí podnes používa rád jezuitov. Chrám z r. 1658, v ktorom sa stretávali na službách Božích slovenskí a maďarskí evanjelici, bol taktiež odobraný a používa ho rád uršulínok. Evanjelický zbor bol od počiatku trojjazyčný (nemecko-slovensko-maďarský).Narýchlo a dočasne postavené artikulárne kostoly už za hradbami mesta, kam sa z mesta vysťahovali evanjelici po Šopronskom sneme (1681), nahradili v rokoch 1776 a 1777 - tesne pred Tolerančným patentom - novými kostolmi (Veľký a Malý kostol), ktoré dodnes tvoria centrum evanjelického zboru. Dnešné dva kostoly v starom meste Bratislavy na Panenskej ul. sú už treťou dvojicou kostolov.

Malý evanjelický kostol postavili na rohu Panenskej a Lýcejnej ulice v roku 1778 pre slovenských a maďarských veriacich. Hlavný vchod do chrámu je v strede dlhšej uličnej strany smerujúcej do Panenskej ulice. Na jeho portáli je umiestnená tabuľa s latinským textom. Bočný vchod v užšej časti kostola je z Lýcejnej ulice, za vysokým múrom je skrytá aj átriová záhrada.

Veľký evanjelický kostol bez veže postavili v roku 1776 pre nemeckých evanjelikov. Vchádzalo sa do neho úzkym priechodom od lýcea, lebo nádvorie bolo v tom čase zastavané. Dnešný otvorený pohľad na kostol vznikol až zrútením domov pred ním. Na južnom a severnom portáli je tabuľa s latinským nápisom, strechu kostola dobre vidieť z niektorých vyvýšených miest.

Veľký Evanjelický Kostol

Veľký, pôvodne Nemecký evanjelický kostol, postavil staviteľ Matej Walch v r. 1774-76 v strohom slohu barokového klasicizmu. Podľa cisárskeho dovolenia nemá vežu a nesmel byť ani výstavný. Pod valbovou strechou dômyselnej konštrukcie sa skrýva monumentálny centrálny priestor s dvoma chórmi okolo prekrytý piatimi poľami klenieb, ktoré vytvárajú kvalitný akustický priestor. Po prvý raz sa u nás objavil kazateľnicový oltár, do ktorého obraz namaľoval a daroval rodák Adam Friedrich Oeser. Dnešný organ je tretím nástrojom v histórii kostola. Bol postavený r. 1923 firmou Gebrüder Rieger - Jägerndorf na návrh vtedajšieho organistu G. Rhodesa. Autorom architektonicko-výtvarného riešenia je bratislavský architekt Christian Ludwig.

Malý Evanjelický Kostol

Dnešný Malý kostol pre slovensko-maďarskú časť zboru postavili na mieste zbúraného nemeckého artikulárneho dreveného kostola. Panovníčka Mária Terézia dovolila po Veľkom kostole postaviť aj druhý (Malý) kostol, ktorý podľa projektov M. Walcha zrealizoval František Römisch. Jednoduchý priestor s chórmi z troch strán má dnes dominantné priečelie s barokovým oltárom a kazateľnicou a obrazom o histórii kresťanstva a evanjelikov u nás. Organ bol postavený r. 1878 a je dielom jedného z najvýznamnejších slovenských organárov Martina Šašku z Brezovej pod Bradlom. R. 1980 pod vedením prof. Kramára bol kostol obnovený.

Nový Kostol

Po vzniku Československej republiky rastúcemu počtu Slovákov nestačil Malý kostol a aj politická situácia spôsobila, že si slovenská časť zboru r. 1933 postavila Nový kostol na Legionárskej ul. podľa projektov Michala Milana Harminca. Architektúra kostola s tehlovým kabrincovým povrchom, s asymetricky umiestnenou vežou, plochou strechou a prísnym interiérom je kvalitným funkcionalistickým dielom, zapísaným do zoznamu DOCOMOMO.

Zborový Dom v Dúbravke

Najmladším chrámom je Zborový dom v Dúbravke, postavený ako sobášna sieň v 80. rokoch počas výstavby moderného sídliska. Priestor z betónu a skla v interiéri dopĺňa textilný obraz Credo. Architektúra, zodpovedajúca architektonickým názorom z konca 20. st. sa stala novým domovom rastúcemu spoločenstvu.

Evanjelický Dom Starostlivosti - Kaplnka

V druhej polovici 19. stor. si začali bratislavskí evanjelici uvedomovať potrebu sociálnej práce. Cirkevný zbor začal budovať na Palisádach budovy, v ktorých boli postupne umiestené siroty a starí ľudia. Starali sa o nich evanjelické diakonisy, ktoré si tu zriadili materský domov. Súčasťou tohto komplexu bola aj kaplnka, v ktorej sa konali služby Božie a krstili deti, narodené v nemocnici. Tento komplex budov sa stal verejnosti známy ako „Evanjelická nemocnica.“ Cirkevný zbor tieto budovy nazval „Evanjelickým domom starostlivosti“ (EDS). Autorom Evanjelickej nemocnice i kaplnky je Július Schmidt, architekt z Viedne. Areál EDS bol daný do užívania v roku 1912. Do roku 1951 slúžil svojmu účelu. Vtedy komunistický režim budovy skonfiškoval. V súčasnosti EDS opäť vlastní cirkevný zbor. Jeho priestory postupne obnovuje. Zriadil v nich ubytovňu pre evanjelických vysokoškolákov. Sídli tu aj Komunitná nadácia a ambulancia lekára. Veríme, že v dohľadnom čase tu bude aj domov dôchodcov. Dúfame, že vytvoríme pre mladých aj starých v EDS také podmienky, aby v ňom našli dôstojný domov. Týmto hodláme naplniť odkaz našich predkov, ktorí pochopili nevyhnutnosť sociálnej práce. Chceme v ich diele naďalej pokračovať.

Poznámka: Okrem uvedených kostolov sa v Bratislave nachádzajú aj ďalšie evanjelické kostoly - v Petržalke, Prievoze a v Rači.

Významné Budovy a Osobnosti

Ulica má bohatú históriu, sústreďoval sa tu čulý spoločensko-kultúrny život, mnohé domy na nej majú charakter šľachtických palácov. Väčšina domov, ktoré sa zo starej zástavby zachovali, sú budovy barokové alebo klasicistické. Fasády starobilých domov sa môžu popýšiť prepracovanými detailami.

Budova číslo 9 je niekdajšia továreň na šampanské víno, v druhom nádvorí domu sa nachádzala kvetinová záhrada s cudzokrajnými kvetmi. V dome číslo 10 bola zasa prvá bratislavská aukčná sieň starožitností. Na Panenskej od roku 1988 nepretržite fungujú starožitnosti. Zameriavajú sa na nábytok, väčšinou z obdobia prvej republiky. Ľudia sem chodia kupovať aj doplnky a rôzne drobnosti.

V tomto dome býval po návrate zo štúdií v Halle Ľudovít Štúr. Bola tu aj redakcia Slovenských národných novín, kde sa schádzali Štúrovi stúpenci a spolupracovníci. Ako hlása pamätná tabuľa, nachádzala sa tam redakcia Slovenských národných novín. Tam sa u Štúra schádzali jeho prívrženci, tajne „ako stíny večerné, aby ani len „hausmeister“ o nich nezvedel.“

Goetheho inštitút bol pôvodne na Kozej ulici, na Panenskej je od roku 2000. Táto celosvetovo pôsobiaca nemecká kultúrna organizácia sa stará o šírenie nemeckej a európskej kultúry v zahraničí. Inštitút ponúka jazykové kurzy, filmové predstavenia, koncerty, výstavy a podobne. Do knižnice sem chodia najmä študenti, ale aj starí "Prešpuráci" pre zábavu čítať nemecké časopisy.

Neobarokový palác Georga Georgievitsa de Apadia je z konca 19. storočia. Nad portálom je šľachtický erb, za domom bola pôvodne terasová záhrada. Dnes je v budove Bulharská základná škola Christa Boteva, ako aj Základná umelecká škola Miloša Ruppeldta. Na fasáde je reliéfny portrét bulharského národného hrdinu, básnika Christa Boteva, ktorý sa stal zakladateľom bulharskej revolučnej a sociálnej poézie.

Susedný renesančný dom (č. 28) je evanjelická fara. Aj dnes sa na jeho fasáde v kamennom ráme nachádza nápis, že patrí evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Oproti (č. 25) sa nachádzal evanjel...

Organ RIEGER vo Veľkom Evanjelickom Kostole

Súčasťou Veľkého evanjelického kostola je vzácny organ RIEGER. Dnešný organ je tretím nástrojom v histórii kostola. Bol postavený r. 1923 firmou Gebrüder Rieger - Jägerndorf na návrh vtedajšieho organistu G. Rhodesa. Autorom architektonicko-výtvarného riešenia je bratislavský architekt Christian Ludwig.

20. januára 2024 uplynulo 100 rokov od posvätenia organu RIEGER vo Veľkom evanjelickom kostole na Panenskej v Bratislave. Oslávia ho diskusiou i koncertom. A pri príležitosti "narodeninovej" oslavy sa koncertne rozozvučí opäť. Jedným z podujatí, ktoré si nemôžu nechať ujsť nielen profesionálni organisti, organológovia či organári, ale aj milovníci organov je podujatie pri príležitosti storočnice posvätenia organa RIEGER op. 2150 vo Veľkom kostole v Bratislave. Projekt je venovaný pamiatke PhDr. Mariana Alojza Mayera, vedúcej osobnosti slovenskej organológie 20. storočia.

Začiatkom 20. rokov minulého storočia začal Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a.v. pod vedením seniora Dr. Schmidta venovať hudobnému životu mimoriadnu pozornosť. Vo Veľkom kostole jestvoval už starší nástroj, no bol v žalostnom, chátrajúcom stave. Úplne prvý kráľovský nástroj tohto chrámu postavil bratislavský organár Karol Janischek v roku 1776, ktorý svojmu účelu slúžil iba do roku 1839, kedy ho nahradil druhý. Bol to organ z dielne viedenského organára G. Deutschmanna, ktorý si však svoje pretrpel počas prvej svetovej vojny. Koncom vojny zrekvirovali prospektové píšťaly nástroja a ani po vojne sa do obnovy organa peniaze neinvestovali. Namiesto toho sa rozhodli zainvestovať do nového nástroja.

Jedným z impulzov bolo aj obsadenie miesta chrámového organistu zahraničným hudobníkom Gustavom Rhodesom, ktorý bol žiakom svetoznámeho organistu prof. Sittarda z Hamburgu. Gustav Rhodes vypracoval návrh nového organa, ktorý postavila firma Rieger z Krnova v roku 1923. Organ stál na tú dobu obrovskú sumu 400 000 korún, pričom na jeho výstavbu prispeli polovicou súrodenci Schwanzerovci. Slávnostné posvätenie nového nástroja sa uskutočnilo 20. januára 1924. V ten istý deň bol aj prvý organový koncert, na ktorom hral prof. Sittard.

Organ vo Veľkom evanjelickom chráme na Panenskej je štvormanuálový, číta 62 registrov a 4 787 píšťal. Je umiestnený v jedinej skrini s rozmermi 935 cm x 480 cm. V rámci jednotlivých manuálov a pedálu sú registre rozdelené na 10 pneumatických kuželkových vzdušníc. Traktúry (hracia aj registrová) sú pneumatické - tlakové. Nástroj sa ovláda z hracieho stola, zabudovaného do čelnej steny sokla organa. Prekvapuje veľkým rozsahom manuálových a pedálovej klaviatúry. Rozsahy manuálových klaviatúr sú C-C4 (a teda 61 klávesov), rozsah pedálu je C-g´ (celkom 32 klávesov a tónov). Na Slovensku bol prvým organom s tak veľkými rozsahmi. Nástroj je vybavený veľkým množstvom spojok a pomocných zariadení, ktoré mali dokumentovať technickú vyspelosť organárstva. Býval vyhľadavaným koncertným nástrojom. Do konca druhej svetovej vojny plnil tento organ úlohu dôležitého koncertného nástroja v Bratislave. Pamätné sú organové koncerty Kurta Freitaga, kantora Veľkého kostola.

V ďalšom období, najmä od konca 60. rokov bol kvôli chýbajúcej odbornej starostlivosti stále v horšom stave. Štyri najväčšie prospektové píšťaly sa pod vlastnou váhou zborili a museli sa z bezpečnostných dôvodov vybrať. Organ bol enormne znečistený a rozladený. Časť píšťal nehrala, ba aj IV. manuál bol nefunkčný.

V roku 1992 došlo k náročnej generálnej oprave, v rámci ktorej nástroj dôsledne obnovila bratislavská firma Mayer do pôvodnej podoby. Radosť netrvala dlho, pretože už v roku 2010 spozorovali nebezpečné deformácie prospektových píšťal. Pri nalomení hociktorej z veľkých píšťal hrozilo jej zrútenie do píšťalového fondu, čo by malo za následok obrovské škody.

Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku, Bratislava-Staré Mesto pristúpil k rekonštrukcii a oprave, ktorou poveril rakúsku firmu Rieger Orgelbau. V roku 2012 tiež spustili zbierku na generálne čistenie nástroja, ktoré zrealizovali počas druhého polroka 2014. Po obnove sa používa nielen na liturgické účely, ale aj na koncerty či nahrávky.

Štvrtková diskusia v nedávno obnovenom Starom lýceu - Kultúrno-komunitnom centre bude hovoriť o histórii, súčasnosti a budúcnosti jedného z najvýznamnejších organov na Slovensku. Program oslavného podujatia pokračuje v nedeľu o 17:00 hod. organovým koncertom vo Veľkom kostole v Bratislave. Organisti Martin Bako a Marek Štrbák prednesú program zostavený z diel, ktoré zazneli na kolaudačnom koncerte 20.1.1924. Okrem diela J. S. Bacha, C. Francka a F. Liszta bude prítomných slovo o hudbe sprevádzať Ľudmila Michalková.

Evanjelická Bratislava a jej Kostoly

Evanjelický cirkevný zbor v Bratislave (oficiálne vznikol v r. 1606) prešiel v priebehu histórie veľkými skúškami. Najťažšou bolo odobratie (r. 1672) prvých dvoch chrámov. Chrám z r. 1638, ktorý slúžil nemeckým evanjelikom (stojí hneď pri radnici), po násilnom odobratí podnes používa rád jezuitov. Chrám z r. 1658, v ktorom sa stretávali na službách Božích slovenskí a maďarskí evanjelici, bol taktiež odobraný a používa ho rád uršulínok. Evanjelický zbor bol od počiatku trojjazyčný (nemecko-slovensko-maďarský).

Narýchlo a dočasne postavené artikulárne kostoly už za hradbami mesta, kam sa z mesta vysťahovali evanjelici po Šopronskom sneme (1681), nahradili v rokoch 1776 a 1777 - tesne pred Tolerančným patentom - novými kostolmi (Veľký a Malý kostol), ktoré dodnes tvoria centrum evanjelického zboru. Dnešné dva kostoly v starom meste Bratislavy na Panenskej ul. sú už treťou dvojicou kostolov.

Prehľad Evanjelických Kostolov v Bratislave:

Poznámka: Okrem uvedených kostolov sa v Bratislave nachádzajú aj ďalšie evanjelické kostoly - v Petržalke, Prievoze a v Rači.

tags: #panenska #maly #kostol