Katedrála Notre-Dame, známa aj ako Chrám Matky Božej, je jedným zo symbolov Paríža. Umiestnená na ostrove Île de la Cité na rieke Seine, je chránená organizáciou UNESCO a preslávil ju okrem iného román Victora Huga Chrám Matky Božej v Paríži. Viac ako päť rokov bola najnavštevovanejšia pamiatka Paríža zapísaná vo svetovom dedičstve UNESCO zatvorená po rozsiahlom požiari, ktorý v nej vypukol 15. apríla 2019.
Plamene ju zničili za menej ako 24 hodín a jej obnova trvala niekoľko rokov. Na náročnej rekonštrukcii gotickej katedrály sa podieľalo 250 firiem a 2000 pracovníkov z celého sveta. Podľa Elyzejského paláca stála jej obnova približne 700 miliónov eur, pričom celú čiastku poskytli darcovia z celého sveta. Celkovo ich bolo 340-tisíc a na obnovu poslali viac ako 846 miliónov eur.
Slávnostné znovuotvorenie katedrály Notre-Dame v Paríži sa konalo 7. decembra 2024. Na slávnostnom znovuotvorení katedrály Notre-Dame, známej aj ako Chrám Matky Božej, očakávali v Paríži po jej rekonštrukcii tento víkend (7. a 8. decembra). Oslavy, na ktorých sa zúčastnil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, budú pokračovať až do 15. decembra.
Pred katedrálou prehovoril francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý vyjadril vďaku francúzskeho národa tým, ktorí gotický skvost zachránili a rekonštruovali. V piatok na námestí pred katedrálou improvizovane vystúpil americký spevák Pharell Williams so svojím hitom Happy. Na slávnostné otvorenie dorazila aj napríklad prvá dáma Spojených štátov Jill Bidenová. Nechýbali ani bývalí francúzski prezidenti François Hollande a Nicolas Sarkozy či britský princ William.
V zrekonštruovanej katedrále Notre-Dame v Paríži sa v nedeľu - v deň, keď katolícka cirkev slávi Nepoškvrnené počatie Panny Márie - konala prvá omša. Za účasti 150 biskupov a viac ako 100 kňazov z francúzskeho hlavného mesta ju celebroval parížsky arcibiskup Laurent Ulrich.
Ulrich na úvod bohoslužby posvätil nový obetný stôl navrhnutý dizajnérom Guillaumom Bardetom. Nahradil tak pôvodný, ktorý bol pred piatimi rokmi - 15. apríla 2019 - pri požiari chrámu zničený.
Nové rúcha, ktoré mali biskupi, kňazi a diakoni z Notre-Dame oblečené v sobotu na znovuotvorení katedrály i na prvej omši, vytvoril módny návrhár Jean-Charles de Castelbajac. Farby na bielych ornátoch evokujú vitráže Notre-Dame. Vstup na omšu bol len pre pozvaných, skupiny veriacich či turistov ju však mohli sledovať na veľkoplošných obrazovkách pred katedrálou.
Druhá omša bola naplánovaná na 18:30 h SEČ a bola už otvorená pre verejnosť. Očakávalo sa, že sa na nej zúčastní približne 2500 ľudí, ktorí si cez internetový rezervačný systém zabezpečili voľné vstupenky. Záver omše sprevádzal hlahol zvonov.
Na doterajšie rekonštrukčné práce bolo vynaložených približne 700 miliónov eur pochádzajúcich z darov od mecenášov a finančných zbierok. Päťročný termín opätovného otvorenia Chrámu Matky Božej bol dodržaný napriek predpovediam, že to môže trvať desaťročia.
Po nedávnom demontovaní lešenia je veža gotickej katedrály, ktorá sa pred piatimi rokmi zrútila, opäť viditeľná na parížskej panoráme. Sanktusník je identický s predchodcom z 19. storočí podľa návrhu architekta Eugena Viollet-Le-Duca.
Rekonštrukčné práce by mali pokračovať ešte dva až tri roky. Záverečné fázy renovácie zahŕňajú aj vyčistenie interiéru - ide o plochy s rozlohou približne 42-tisíc štvorcových metrov.
Jost ocenil prácu firiem a reštaurátorov, ktoré sa na renovácii Chrámu matky Božej v Paríži podieľajú. Očakáva, že rozpočet rekonštrukcie bude nižší ako plánovaných 550 miliónov eur. Ďalších 150 miliónov zostane nevyužitých z obrovskej zbierky peňažných darov po požiari.
Za úspechom rekonštrukcie stojí aj práca jedného nadšenca, ktorý katedrále zasvätil svoj život. Belgický historik umenia Andrew Tallon (12. marec 1969 - 16. november 2018) vytvoril rozsiahlu databázu pozostávajúcu z obrázkov, textov a máp dokumentujúcich architektúru a život vo Francúzsku v 12. a 13. storočí. Databáza obsahuje približne 30 000 obrázkov vo vysokom rozlíšení a stovky 360-stupňových pohľadov na viac ako 200 katedrál.
Na zmapovanie interiéru a exteriéru použil Tallon laserové skenery. So snímaním Notre-Dame začal v roku 2010 spolu s Paulom Blaerom. Polohu skenera pritom odborníci zmenili celkovo päťdesiatkrát s cieľom zachytiť všetky detaily. Andrew Tallon zhromaždil vyše miliardy dát.
Lindsey Cooková, bývalá kolegyňa Andrewa Tallona, uviedla: „Andrew bol katedrálou fascinovaný už v mladom veku. Jeho prácu odlišovala snaha o rozsiahlu laserovú štúdiu. Ešte stále zbierame plody jeho práce z rokov 2010 - 2012.“ Súbor zozbieraných dát bol podľa nej pre rekonštrukciu mimoriadne cenný.
História katedrály
Katedrála Notre-Dame (Cathédrale Notre-Dame de Paris) stojí na východnej polovici ostrova Île de la Cité na rieke Seina uprostred Paríža. Jej základný kameň položili v roku 1163. Zodpovedný za výstavbu katedrály bol parížsky biskup Maurice de Sully. Stavba sa začala budovaním chóru, neskôr pribudli chrámové lode a priečelie, ktoré dokončili v roku 1200. V roku 1245 dobudovali dve veže a po nich stavba pokračovala konštrukciou kaplniek v chrámových lodiach a v chóre. Celú katedrálu sa podarilo dostavať v roku 1345, teda po 182 rokoch, čím sa stala jednou z najdlhšie stavaných katedrál.
Notre-Dame patrí medzi skvosty európskej stredovekej architektúry. Jej mohutné, ale zároveň elegantné priečelie delia piliere na tri časti, vodorovne je rozdelené na dve galérie. V spodnej sa nachádzajú tri hlboké portály - portál Panny Márie, portál Posledného súdu a portál Svätej Anny, nad ktorými je tzv. Galéria kráľov s 28 sochami kráľov Izraela a Judey.
Stredná časť obsahuje dve veľkolepé okná, ktoré susedia s desaťmetrovým ružicovým oknom zhotoveným v rokoch 1220 - 1225.
Nezničitelná katedrála Notre-Dame (Dokument, Fr., 2020)
Dôležité udalosti v histórii katedrály
Katedrála Notre-Dame bola dejiskom mnohých dôležitých náboženských i politických udalostí. Odohrávali sa v nej korunovácie kráľov - napríklad v roku 1431 kráľa Henricha VI., v roku 1558 sa stala svedkom veľkolepej svadby škótskej kráľovnej Márie Stuartovej s budúcim francúzskym kráľom Františkom II. a v roku 1455 sa v katedrále Notre-Dame začal rehabilitačný proces s Janou z Arku.
Počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1793 bola katedrála zničená a vyrabovaná. O jej záchranu sa pričinil aj Napoleon Bonaparte, ktorý sa v nej 2. decembra 1804 sám korunoval za francúzskeho cisára.
Do osudu katedrály o tri desaťročia neskôr výrazne zasiahol spisovateľ Victor Hugo, ktorý práve do nej zasadil dej svojho svetoznámeho románu Chrám Matky Božej v Paríži (1831). Rekonštrukciou stavby bol poverený architekt Eugene Viollet-le-Duc, ktorý sa v polovici 19. storočia rozhodol zmeniť jej vzhľad. Práve on navrhol a na strechu katedrály postavil štíhlu vežu - takzvaný sanktusník - so zvonom, ktorý zaznieva pri speve Sanctus.
Katedrálu Notre-Dame zachvátili plamene večer 15. apríla 2019. Požiar pamiatky zo zoznamu UNESCO, ktorú preslávil aj román Victora Huga Zvonár u Matky Božej, podľa BBC hasilo okolo 600 ľudí asi 15 hodín. Požiar vyvolal po celom svete vlnu solidarity. Príčina požiaru doteraz nebola úplne objasnená, oheň mohla spôsobiť závada v elektroinštalácii či ohorok cigarety. Na centrálnej vežičke sa vtedy dlhodobo vykonávali reštaurátorské práce.
Katedrála Notre-Dame privítalo pred požiarom ročne asi 12 miliónov návštevníkov. Pred vyše piatimi rokmi sa podarilo z horiacej katedrály zachrániť aj jednu z najvzácnejších relikvií - Kristovu tŕňovú korunu. Očakáva sa, že po opätovnom otvorení by mal záujem verejnosti o návštevu chrámu vzrásť ročne o dva až tri milióny návštevníkov.
Katedrála Notre-Dame, známa aj ako Chrám Matky Božej, patrí k symbolom Paríža a pred požiarom ju navštevovalo 13 miliónov ľudí ročne. Teraz sa očakáva, že by pamiatku mohlo ročne navštíviť aj 15 miliónov ľudí.
Čo sa zmenilo po rekonštrukcii?
Čo sa zmenilo, je aj systém vstupu. Davy ľudí sú organizované. Na všetko dohliadajú zamestnanci katedrály a ľudia navyše prechádzajú aj cez kontrolné detektory.
„Čakali sme v rade asi 30 až 40 minút. Samotná kontrola však bola rýchla. Skontrolovali, či nemáme niečo nebezpečné. Spomaľujú to skôr davy. Notre-Dame pohltili plamene 15. apríla 2019.
V polovici apríla 2019 však katedrálu spustošil rozsiahly požiar. Pri neskoršej rekonštrukcii jej strechy použili aj stredoveké techniky, na počesť pôvodných staviteľov katedrál. Prezident Emmanuel Macron ihneď po požiari sľúbil obnovenie katedrály do piatich rokov, nakoniec sa opravy trochu natiahli.
Teraz sa v nedeľu 8. decembra toto úchvatné dielo znovu otvára verejnosti. Pred požiarom ho navštevovalo okolo 13 miliónov ľudí ročne.
Príčina katastrofy ostala nejasná
Chrám pohltili plamene 15. apríla 2019 večer. Kým sa hasičom podarilo požiar nasledujúceho dňa nad ránom uhasiť, oheň zničil strechu, krov a špicatú vežu z 19. storočia, takzvaný sanktusník.
Plamene poškodili aj časť klenby a strešnej krytiny. Vnútro katedrály zostalo uchránené od vážnejšieho poškodenia vďaka kamennej klenbe, ktorá z väčšej časti udržala horiacu strechu po jej zrútení.
Katastrofu mohol spôsobiť skrat, zváračský horák alebo neuhasená cigareta, presná príčina však zostala neobjasnená.
Podľa vyšetrovateľov chrám nikto nezapálil úmyselne. Jeho poškodenie si vyžiadalo roky renovačných prác, na ktorých sa podieľalo viac ako 500 robotníkov.
Náklady na obnovu vo výške 550 miliónov eur boli hradené čiastočne z darov, ktorými prispeli napríklad miliardár Francois Henri Pinault alebo rodina Arnaultovcov. Nejaké peniaze dokonca zostali na ďalšie investície do budovy.
Opravy spomalili komplikácie počas covidovej pandémie, ale tiež nutnosť vyčistiť okolie od toxického oloveného prachu, ktorý sa uvoľnil z konštrukcie gotickej budovy pri požiari, celkovo to bolo niekoľko desiatok ton olova.
Použili aj storočné techniky
Samotná obnova chrámu sa začala v roku 2021. Výroby súčiastok do hodinového stroja v katedrále, ktorý zničil požiar, sa ujal petrohradský závod na výrobu hodiniek, známych za sovietskych čias aj Čechom a Slovákom pod značkou Raketa.
Ten opravil hodinový stroj Collin z roku 1867, ktorý v parížskej katedrále až do požiaru riadil pohyb ručičiek na štyroch ciferníkoch.
Na konci leta 2022 sa začala oprava strešnej konštrukcie a klenieb. Chceli tak vzdať hold ohromujúcemu remeselnému umu pôvodných staviteľov katedrály a zabezpečiť, aby súčasné umenie ručného opracovania dreva žilo ďalej.
Vlani v máji boli v dielni v údolí Loiry na západe Francúzska zmontované a postavené veľké časti novej drevenej strešnej konštrukcie. Na to bolo starostlivo vybraných 1 200 dubov, ktoré tesári vypílili ručne.
Niekoľkotonovú konštrukciu do centra francúzskej metropoly dopravili po rieke Seine na lodi takej veľkej, že kvôli tomu museli na niekoľko hodín prerušiť lodnú dopravu.
Z dubových trámov pozostáva aj nový krov katedrály, zložený z troch trojuholníkových častí s rozmermi 15 krát 12 metrov a hmotnosťou sedem ton. Z lode na chrám krov vyzdvihol žeriav.
Zničenú chrámovú vežu z 19. storočia nahradili reštaurátori a robotníci jej vernou replikou vytvorenou podľa nákresov autora originálu, ktorým je francúzsky architekt Eugéne Viollet-Le-Duc. A vlani v decembri dostala katedrála na túto novú vežu aj kríž.
Macronov návrh odmietli V tom istom čase navštívil katedrálu aj prezident Macron a uviedol, že v jej oknách by sa mali objaviť moderné vitráže. Jeho vyhlásenie však vyvolalo vlnu pobúrenia u verejnosti, pamiatkari tento koncept zamietli v lete tohto roku.
Novými vitrážami chcel Macron stavbe vtlačiť "znak 21. storočia". Podľa kritikov však majú sklenené dekorácie zmysel len na pôvodnom mieste a nie niekde v múzeu, pretože sú súčasťou architektonického zámeru.
Posledné práce na katedrále prebiehali v interiéri, kde bolo okrem iného potrebné vyladiť mohutné organy s 8000 píšťalami, ktoré sú najväčším hudobným nástrojom vo Francúzsku.
Prvá omša od požiaru sa v katedrále konala v júni 2019 v jednej z bočných kaplniek, zasvätenej Panne Márii, ktorú požiar ušetril. Komorná bohoslužba sa v katedrále uskutočnila aj na Veľkú noc.
Začiatkom novembra sa v katedrále znovu rozozneli zvony a v polovici novembra sa sem pri slávnostnej procesii za účasti stoviek ľudí vrátila slávna socha Panny Márie s jezuliatkom.
Táto obdivuhodná stavba má impozantnú históriu. Jej základný kameň položili na ostrove Île de la Cité na rieke Seine na jar roku 1163 počas návštevy pápeža Alexandra III. v meste.
Katedrála Notre-Dame, ležiaca prakticky uprostred Paríža, bola určená pre tie najväčšie slávnosti, bežné bohoslužby sa konali v menších kostoloch. Pre verejnosť sa otvárala len cez veľké sviatky.
Aj preto si Napoleon v roku 1804 pre cisársku korunováciu vybral práve Notre-Dame, čím sa symbolicky odstrihol od monarchie.
Len o pár rokov skôr počas Veľkej francúzskej revolúcie pritom hrozilo chrámu zničenie, nakoniec sa tomu ale podarilo zabrániť, rozvášnený dav však katedrálu a jej výzdobu vážne poškodil. Veľkej reštaurácie sa dočkala v 40. až 60. rokoch 19. storočia. Z tej doby pochádzajú napríklad sochy rôznych chimér a diablov, ktorí hľadeli z veží katedrály, často mylne považované za dôkaz stredovekého umenia. V skutočnosti ich ale vo svojej dielni vytvoril pamiatkar a architekt Eugene Viollet-le-Duc.
V roku 2013, keď sa slávilo 850 rokov od položenia základného kameňa, sa katedrála po dvoch storočiach dočkala nových zvonov, jej zvonica bola neúplná od čias Veľkej francúzskej revolúcie na konci 18.
Notre-Dame, ktorá zohrala veľkú úlohu aj v živote filmovej Amélie z Montmartru, patrí k najčastejším cieľom turistov v Paríži. Každý deň ju podľa dostupných údajov navštívilo vyše 35-tisíc ľudí. Aj pre to však katedrála podľa odborníkov rýchlo chátrala a pamiatkari v posledných rokoch volali po rozsiahlych opravách.
Požiaru Notre-Dame je venovaná aj snímka režiséra Jeana-Jacquesa Annauda pod názvom Notre-Dame v plameňoch z roku 2022. Stovky ľudí pred rokom 15. apríla na nábreží Seiny v šoku so slzami v očiach bezmocne sledovali ohnivú drámu. Stredná veža asi po polhodine padla. Plamene postupne zhltli veľkú časť strechy hlavnej lode chrámu, ktorej konštrukcia bola z dubového dreva. Zo stromov z čias križiackych výprav. Pätnásty apríl 2019 zostane smutným dátumom v histórii Francúzska. Veď Notre-Dame - Chrám Matky Božej v Paríži, ktorý preslávil román Viktora Huga - mal ešte vyššiu návštevnosť ako Eiffelova veža, každoročne ho navštívilo vyše 13 miliónov ľudí. Vo chvíli, keď približne 500 požiarnikov zvádzalo zúfalý zápas, niektorí na nábreží Seiny ticho vzlykali, iní spievali hymnu, ďalší sa modlili. Ale múry hlavnej lode vrátane hlavného vchodu s dvoma zvonicami vydržali. Apokalypsa, ktorú spôsobil zrejme elektrický skrat pri rekonštrukcii, krajinu na chvíľu zjednotila. Prezident Emmanuel Macron po príchode na miesto zápasu s ohňom s potláčanými slzami v očiach hovoril o „strašnej tragédii“.
Verejne tiež sľúbil, že katedrála bude do piatich rokov obnovená. Pre všetkých Francúzov, aj tých, ktorí v nej nikdy neboli. Lenže sľub o obnovení katedrály do piatich rokov sa mu zrejme nepodarí splniť. Vlani v októbri minister kultúry oznámil, že na obnovu sa vyzbierala takmer miliarda eur. Rok po požiari si však katedrála stále lieči svoje rany. Samotné reštaurátorské práce sa nezačnú skôr ako na budúci rok. Katedrála je aj po roku podľa portálu ekonomického denníka Les Echos vo fáze „diagnostiky a konsolidácie“. Čaká ju ešte zásadná skúška - demontáž lešenia, ktoré tam bolo pre rekonštrukciu inštalované rok pred požiarom. Demontáž bude trvať niekoľko mesiacov. Jej prípravu komplikovali v zime búrky. Problémom je aj vysoká koncentrácia škodlivín, ktoré v okolí katedrály po požiari namerali.
Generál Jean-Louis Georgelin, ktorého Macron vymenoval za šéfa tímu, ktorý má na starosti rekonštrukciu, je však presvedčený, že prezidentov sľub sa podarí splniť. Podľa pôvodných plánov mala byť koncom marca pred prvým výročím od požiaru znovu otvorená časť pred katedrálou a krypta. To predpokladalo aj vyčistenie okolia od škodlivín. A prišla pandémia koronavírusu. Od polovice marca platí vo Francúzsku zákaz vychádzania s výnimkou cesty do práce a iných nevyhnutných dôvodov. Práce na obnove katedrály sa zastavili. Stavbári, ktorí pracujú vonku, v princípe môžu zachovať patričný odstup od seba, aby znížili riziko šírenia koronavírusu. Zatiaľ nie je jasné, kedy sa práce obnovia. Závisí to od vývoja pandémie, a vo Francúzsku podľa počtu hlásených prípadov nákazy a jej obetí to ešte nevyzerá na to, že by už dosiahla vrchol. Chrám Matky Božej v Paríži tak má zvláštnu Veľkú noc. Aj keď omše s prítomnosťou veriacich nie sú povolené, parížsky arcibiskup Michel Aupetit ohlásil na Veľký piatok slávnosť z vnútra katedrály s malým počtom ľudí.
Výber Notre-Dame na slávnosť Veľkého piatka nebol náhodný. Nie je to po prvý raz, čo je v čase veľkých kresťanských sviatkov Notre-Dame takmer prázdna. Vlani na Vianoce tu po prvý raz po vyše 200 rokoch pre škody spôsobené požiarom nebola polnočná omša. Katedrála v strede Paríža nebola vždy považovaná za klenot. Stavať ju začali v roku 1163 za vlády Ľudovíta VII. Zažila aj pustošenie počas revolúcie. Začiatkom 19. storočia sa v nej dal korunovať Napoleon, ale o pár rokov neskôr, vo februári 1831 bola pri ľudovom povstaní veľká časť katedrály nenávratne zničená - arcibiskupský palác, jeho kaplnka, knižnica a veľká časť južného portálu. K záchrane devastovanej historickej pamiatky svojím spôsobom prispel Victor Hugo, ktorý románovým príbehom o zvonárovi z Chrámu Matky Božej a krásnej Esmeralde vyvolal záujem o rozpadávajúcu sa „sfingu usadenú v strede mesta“.
„Na tvári Notre-Dame, tejto starej kráľovnej katedrál, je popri vráske vždy jazva: tempus edax, homo edacior, čo by som rád preložil ako - čas je slepý, človek hlúpy,“ napísal Hugo. Mimochodom, dopyt po Hugovom románe po vlaňajšom požiari stúpol. A o katedrálu a jej bohatstvo je aj v čase koronavírusu veľký záujem. Polícia nedávno pri zákaze vychádzania prichytila dvoch mužov, ktorí ukradli kamene z poškodenej stavby. „Notre Dame stále fascinuje. Je tu čierny trh, na internete sú v ponuke na predaj kamene z katedrály. Obnovu historickej pamiatky nevyčísliteľnej hodnoty si želajú všetci. Lenže ako zrekonštruovať zničenú časť katedrály, keď sa ju podarí stabilizovať?
V centre sporu je zničená veža a strecha. Presnejšie, či sa majú rekonštruovať v pôvodnom štýle, alebo modernejším spôsobom, prípadne sa má katedrála konzervovať v takom stave, v akom je. Má sa postaviť veža, ktorú pri rekonštrukcii v 19. storočí navrhol Viollet-le-Duc? A z akého materiálu? „Viollet-le-Duc geniálne prepracoval katedrálu ako dokonale koherentný svet. Guillaume Poitrinal, prezident Nadácie kultúrneho dedičstva, zas bojuje za zachovanie drevenej konštrukcie strechy. „Základným princípom pri zásahu do kultúrneho dedičstva je rekonštruovať ho čo najviac identicky. Meredith Cohenová, profesorka histórie umenia na Kalifornskej univerzite v Los Angeles, pri pohľade na horiacu Notre-Dame mala pocit, akoby jej niekto vrazil dýku do tela. „Nemohla som tomu uveriť. Bolo to hrozné,“ povedala Cohenová, členka združenia, ktoré presadzuje zodpovednú rekonštrukciu Notre-Dame. Vedie tiež projekt „Paríž - minulosť a súčasnosť“, stránku, kde s pomocou študentov virtuálne rekonštruovala stredoveké pamiatky mesta. „Väčšina tých budov je stratená. Mnohé boli zničené počas francúzskej revolúcie. Ale máme o nich veľa informácií - fragmenty kresieb a rytín. Pri rekonštrukcii podľa Cohenovej treba rešpektovať minulosť aj súčasnosť.
Stavba Notre-Dame v Paríži (Chrámu Matky Božej) sa začala v roku 1163 za vlády Ľudovíta VII. Svojou architektúrou sa stala inšpiráciou pre ďalšie gotické sakrálne stavby. Tvorí ju päť lodí - hlavná a štyri bočné. Katedrálu, ktorá je dnes zaradená medzi svetové kultúrne dedičstvo UNESCO, preslávil román Viktora Huga. Pri zničujúcom požiari 15. apríla 2019 bolo do hasenia nasadených vyše 500 hasičov, ktorí s ohňom bojovali vyše šesť hodín.
Katedrála Notre-Dame v Paríži patrí medzi najznámejšie a najnavštevovanejšie pamiatky na svete. Tento gotický chrám, ktorý sa nachádza na ostrove Île de la Cité v centre francúzskej metropoly, je symbolom francúzskej histórie, architektúry a kultúry.
Výstavba katedrály Notre-Dame sa začala v roku 1163 počas vlády Ľudovíta VII. a trvala viac ako 180 rokov. Chrám sa stal vrcholným dielom gotickej architektúry so svojimi vysokými klenbami, farebnými vitrážami a charakteristickými vežami.
Katedrála Notre-Dame bola svedkom mnohých dôležitých udalostí francúzskych dejín. V roku 1431 tu bol korunovaný významný panovník Henrich VI. ako kráľ Francúzska počas storočnej vojny. O niekoľko storočí neskôr sa tu v roku 1804 konala korunovácia Napoleona Bonaparta za cisára.
Katedrála Notre-Dame získala celosvetovú popularitu aj vďaka románu Victora Huga „Chrám Matky Božej v Paríži“ (1831), známeho aj pod názvom „Zvonár u Matky Božej“. Literárne dielo upozornilo na zanedbaný stav stavby, čo viedlo k veľkej rekonštrukcii v 19. storočí pod vedením architekta Eugèna Viollet-le-Duca. Vďaka tejto obnovy získala katedrála dnešnú podobu vrátane slávnej vežičky, ktorá bola bohužiaľ zničená v požiari v roku 2019.
V apríli 2019 postihol katedrálu ničivý požiar, ktorý zničil strechu a spomínanú vežičku. Tragédia vyvolala celosvetovú vlnu solidarity a finančných príspevkov na obnovu.
Zaujímavosti o Katedrále Notre Dame
- Gargoyly ako odkvapy - Gargoyly (fr. gargouilles) boli pri gotických stavbách bežným riešením na odvod dažďovej vody. Na Notre-Dame sú desiatky takýchto sochárskych prvkov, ktoré naozaj fungovali ako odkvapy. Niektoré dekoratívne prvky, ktoré si ľudia mýlia s gargoylami, sú tzv.
- Najnavštevovanejšia pamiatka Paríža - Podľa oficiálnych štatistík mesta Paríž a francúzskeho turistického úradu (pred požiarom v roku 2019) navštívilo Notre-Dame ročne 12 až 14 miliónov ľudí, čo je viac než Eiffelovu vežu (cca 7 miliónov).