Finančné poradenstvo nie je pre každého. Tak ako aj v iných oblastiach života, aj vo finančnom poradenstve prevládajú dva názory. Pre a proti. My vám dnes prinášame príbeh jedného z bývalých poradcov, ktorý svoje pôsobenie v danej brandži vzdal.
„Nejde mi o to, ohovárať spoločnosť, v ktorej som pôsobil. Pracoval som predtým roky v príbuznom odbore. Bol som zamestnaný vo firme s tradíciou a na veľmi dobrej úrovni, žiaľ o túto prácu som v rámci reštrukturalizácie firmy prišiel. Absolvoval som potom veľa pohovorov v danom odbore, napriek tomu som zostal bez práce. Neskôr som narazil na sériu inzerátov, v ktorých hľadali finančných poradcov, respektíve manažérov. Mal som pocit, že základ takejto profesie mám. Najprv som prešiel trojstupňovým výberovým konaním. Bolo mi to určitou satisfakciou, že som uspel. Až neskôr som zistil, že firma berie v podstate všetky, ktorí sú gramotní. A potom začali školenia. Tam prišlo moje prvé sklamanie. Lektori na školeniach boli mladí úspešní chlapci, čo by samo o sebe nemuselo byť problém, ale podstatou školenia nebola ani tak dostatočná informácia o produktoch a ich správnom nastavení.
Na školeniach sme sa pomerne rýchlo dozvedeli, že "tu nie sme od toho, aby sme niekomu pomáhali, ale od toho, aby sme zarábali". To bola prvá studená sprcha, ktorá naznačovala, že to nebude jednoduché. Školenia boli skôr taký dvojmesačný brainstorming. Nie že by sme sa neučili aj o finančných produktoch, ale hlavné bolo nadšenie pre firmu, provízny systém, okolo čoho sa väčšina točila. Po dvoch mesiacoch sme robili testy a dostali certifikát ČNB ako naviazaní poisťovací agenti. Do tej doby sme hlavne zadávali do firemného systému všetky svoje kontakty na ľudí, ktoré by sme mohli s ponukou osloviť. Príbuzní, kamaráti, známi. Až neskôr mi došlo, že všetky kontakty firme zostanú k dispozícii. Princíp je v tom, že poradca začiatočník najprv spravidla uzatvára zmluvy s ľuďmi zo svojho okruhu. Keď ich vyčerpá, väčšinou časom odpadne. Trochu mi to spätne pripomína ten film od Sylvie Dymákové - Šmejdi. Len v trošku vznešenejších kulisách. Všetci na pohľad noblesný, obleky, kostýmy, falošné úsmevy, ale v skutočnosti pozérstvo a nadradenosť.
Konkurencia, nepríjemné porady, na ktorých sa zodpovedáte, koľkým cudzím ľuďom ste telefonovali, prečo ste tento týždeň neurobili toľko a toľko schôdzok… Pritom pred klientmi sa treba tváriť, že je všetko pre ich dobro. Najprv sme boli poradcovia juniori, už po šiestich mesiacoch z nás boli seniori po splnení zisku zadaných bodov podľa zmluvy. Komu sa to nepodarilo, buď odišiel sám alebo vzhľadom k nižším výsledkom mohol spadnúť bodovo opäť do úlohy nováčika a za firme dohodené obchody tak získať ešte menej peňazí. Po roku vydržalo asi päť ľudí zo šesťdesiatich replikátorov. Bol som medzi tými, ktorí nevydržali. Najskôr som mal výčitky, že som zlyhal, pretože atmosféra tam k takému pocitu viedla.
Nepáčil sa mi tlak vyvíjaný na klientov, aby si kúpili mnou navrhované produkty, aby poskytovali firme vo veľkom osobné údaje. Tlak na to, aby dali 10 až 15 kontaktov na svojich známych, ktorým potom budem volať a tiež im budem ponúkať službu. Možno lepší výraz ako tlak je slovo manipulácia. Vadilo mi tiež, že klientom ani poradcom sa občas nehovorila pravda. Spočiatku som sa domnieval, že naozaj existujú analytici, ktorí skúmajú finančný trh a vyberajú pre nás tie najlepšie produkty. Kto má všetkých päť pohromade, tomu onedlho dôjde, že v skutočnosti ide skôr o vyjednávanie najlepších obchodných podmienok medzi šéfmi a bankami, či poisťovňami.
Nepáčilo sa mi ani to, že vo firme sa platí za všetko. To že sa dávajú nejaké drobné na spoločnú kávu, to je celkom normálne, ale platiť napríklad mesačne za kľúčik od zásuvky, aby si mohol človek v práci nechávať minimum svojich vecí? Platili sme aj za dosky s papiermi pre klientov, firemné bloky s logom, tlač ponúk,… Boli sme SZČO a všetko čo sme potrebovali, alebo museli u klientov používať, sme si museli kúpiť. Takto nám to bolo vždy vysvetľované, že sme podnikatelia a táto réžia je komplet naša. Pracuje sa za províziu. Kto viac upíše, viac si zarobí. V prvom polroku sme mali takzvanú garantovanú odmenu, v tomto prípade to bola d e facto úročená pôžička.
Keď sme splnili kritériá, dostali sme mesačne od 20 do 30 tisíc korún (730 - 1093 eur). To mal každý nastavené individuálne. Kritériá znejú pomerne zložito, je to bodovanie výkonov, čo je priamo úmerné vyplatenej pôžičke, ktorú skôr či neskôr ak tak musia všetci vrátiť, ak sa im nepodarí urobiť patričný počet obchodov. Nepochybne sú aj takí, ktorí výsledky majú, ale je to hlavne v dôsledku toho, že si vybudujú svoj tím, ktorý im tiež svojimi obchodmi zhodnocuje príjem. Len pre ilustráciu, za posledných šesť mesiacov u firmy som zarobil zhruba 100 tisíc korún (3640 eur). Lenže, keď som skončil, musel som z toho veľa vrátiť.
Poradca za zmluvou ručí zvyčajne dva roky. Keď ju klient počas tejto doby z rôznych príčin vypovie, poradca vracia celú províziu firme, a ak sa tak neurobí, firma, ktorá má všetko dokonale právnicky ošetrené, hrozí exekúciou. Keď som skončil, popadali asi dve tretiny zmlúv. Myslel som si, že myšlienka finančného poradenstva sama o sebe nie je márna. Problém je však vo firmách a potom v konkrétnych ľuďoch, ktorých ženie vidina ziskov.
Skúsil som to vtedy ešte u inej spoločnosti. Atmosféra bola ústretovejšia, aspoň mi to spočiatku tak prišlo. Ale tlak na predaj bol nakoniec rovnaký. Žiadna zásadná pomoc klientovi, len ďalšie a ďalšie zmluvy, kým mal klient aspoň pár voľných korún, ktoré mohol za poistky, sporenie či investície pustiť… To, že hociktorý klient tak mohol skôr či neskôr upadnúť do dlhov, firmy, v ktorých som pracoval, vôbec neriešia.
Svetová a obzvlášť aj slovenská ekonomika čoraz citeľnejšie narážajú na devastačné ekonomické následky druhej vlny koronavírusu. Hrozí Slovensku skutočne obrovská nezamestnanosť a chudoba? A čo čaká Slovákov v najbližších rokoch? Začnime nie ekonomickou témou. V rozhovoroch často spomínate, že všetci budeme žiť „novú realitu“. Čo tým myslíte?
Súvisí so zvýšenou mierou zodpovednosti, pretože najvyšší podiel na šírení koronavírusu majú tzv. superšíritelia. Podľa Paretovho princípu povedané - 20 % šíriteľov spôsobuje 80 % infikovaných. Je vysoko nezodpovedné, keď sa jedinec s jasnými príznakmi vírusu vedome pohybuje na frekventovaných miestach (podniky, oslavy, diskotéky a pod.) a ohrozuje tak svoje okolie nákazou. Ďalej nás čaká transformácia ekonomiky, predovšetkým digitalizácia, robotizácia, ekologizácia...
Nám sa už život zmenil. Všetko je súčasťou novej reality, ako nosenie rúšok, sociálny dištanc, bezkontaktné procesy. Rád by som v tejto súvislosti upozornil, že konšpirácie v súvislosti s negatívnym vplyvom rúšok sú mimoriadne nebezpečné. Dnes je odborníkmi dokázané, že rúško až 19-násobne znižuje riziko prenosu vírusu. Je známy prípad dvoch barberov z USA, ktorí poskytli službu 138 zákazníkom, pričom boli nevedome infikovaní, no ani jeden zákazník sa od nich nenakazil, pretože barberi mali rúško. Rúška nám zachraňujú ekonomiku.
Poďme k peniazom. Po bruselskom samite premiér Matovič uviedol, že Slovensko dostane v nasledujúcich rokoch z Európskej únie 34,1 miliardy eur. Je teda pre nás ekonomická kríza zažehnaná?
Podpory nebudú mať žiadny okamžitý dopad. Zo strednodobého hľadiska pomôžu a z dlhodobého ublížia. Prostriedky by mali pomôcť navýšiť budúce štátne príjmy. Možnosti, ako navýšiť štátne príjmy, sú predovšetkým reformy a správne investované prostriedky, napríklad do infraštruktúr.
V rokoch 1998 až 2005 na Slovensku sa realizovali významné reformy, nemali sme ani kapitál, dokonca sme do mája 2004, ani neboli členmi Európskej únie. Keďže sme boli najreformnejšou krajinou celej Európy a vďaka tomu sme dosahovali dvojciferné nárasty HDP. Tomuto najviac pomáha podpora podnikateľského prostredia, vymožiteľnosť práva a reformy. Príkladom sú tzv. „kilečká“ z ministerstva hospodárstva. Nevyžadujú okamžité investície, ale odstraňujú byrokratický balast, zlepšujú podnikateľské prostredie a zjednodušujú život obyvateľom, čo je hlavnou úlohou štátu.
Žiadna vláda nemôže dať ľuďom peniaze, ktoré im najskôr nevezme. Všetky dotácie sa budú musieť vrátiť v podobe daní. Čím viac si budú ekonomiky zvykať na dotácie, tým menej budú efektívne, politici budú viac populistickí, reformy a dôležité rozhodnutia sa budú odkladať, pričom sú v celej Európe nevyhnutné.
Výrazná podpora z EÚ minimálne súvisí s nezamestnanosťou v blízkej budúcnosti. Máme neflexibilný Zákonník práce, nezamestnanosť sa môže začať prejavovať na jeseň, alebo začiatkom budúceho roka. Zamestnanosť bude závisieť na dopyte po pracovnej sile a bude vyplývať z tržieb firiem. Ak sa budú pozerať optimisticky do budúcnosti a počítať s nárastom tržieb, nemajú dôvod prepúšťať, pri negatívnej vízii však nebudú prijímať nové pracovné sily, prípadne budú znižovať náklady.
Najviac trpí oblasť služieb, napríklad cestovný ruch, gastrobiznis, trpia umelci, športovci, ďalšie naviazané profesie a profesie, ktorých sa najviac dotýkajú hygienické obmedzenia.
Slovensko aj celá eurozóna čelí rekordným poklesom ekonomík pre ich uzavretie počas krízy. Narušili sa obchodné väzby a postupne ich musíme obnovovať, prípadne vytvárať nové. Stále však máme hygienické obmedzenia a opatrenia, ktoré nám síce ekonomiku nezatvárajú, ale spomaľujú návrat k jej pôvodným úrovniam. Ako som spomenul už predtým, najviac trpí sektor služieb. Slovensko má výrobnú a exportnú ekonomiku. Preto je pre nás absolútne kľúčové, aby mali krajiny Európskej únie pod kontrolou šírenie vírusu. Naša produkcia z 80 % smeruje do krajín EÚ.
Predovšetkým je potrebné prijať preventívne opatrenia. Pri nedodržiavaní pokynov Úradu verejného zdravotníctva by sa mali následne sprísniť represívne opatrenia.
Funguje na rovnakom princípe ako zvyšovanie dlhu domácnosti. Čím väčší dlh, tým väčšie riziko. V časoch, keď Slovensko zažilo najvyšší prepad HDP v histórii samostatnosti, nemôže si dovoliť niektoré štátne výdavky, napríklad 13. dôchodok. A ak si to dovolíme, pocítia to budúce generácie. Príklad: Ak babička kúpi vnúčikovi z 13. dôchodku dvadsaťeurové lego, vnúčik ho 6-násobne preplatí na budúcich daniach.
Ochorenie už nemá tak ťažký priebeh. Vírus sa šíri medzi mladšími a až 60 % infikovaných má asymptomatický priebeh. Stále sa šíri, ale dôsledky sú dramaticky nižšie. Žiadna svetová ekonomika si už nechce dovoliť lockdown. Vtedy to bol dôležitý krok, nakoľko sme nepoznali parametre vírusu. Teraz, keď vírus a spôsoby na zabránenie jeho šírenia poznáme lepšie, nemá zmysel. Platí premisa, že ak bude zdravotníctvo vypínať ekonomiku, následne ekonomika vypne zdravotníctvo.
Vysoké čísla infikovaných ľudí pochádzajú predovšetkým z ekonomicky nízko rozvinutých krajín s vysokou populáciou. Tieto čísla významným spôsobom ovplyvňujú celkový počet infikovaných osôb vo svete, ale ich dopad na svetovú ekonomiku je minimálny. Práve naopak, všetky významné svetové ekonomické indikátory rastú a rozvinuté krajiny majú pozitívny pohľad na budúci vývoj ekonomík. Dokonca Čína (druhá najväčšia ekonomika sveta) dosiahla za druhý kvartál medziročný rast + 3,2 %.
V USA sa vírus šíri najrýchlejšie hlavne medzi najchudobnejšími vrstvami. Až 30 miliónov Američanov nemá ani základné zdravotné poistenie. USA však majú mimoriadne flexibilný zákonník práce, čo znamená, že sa síce rýchlo prepúšťa, ale pri obnovovaní ekonomiky bude ich zamestnanosť znovu rýchlo rásť. Dvadsať najvýznamnejších technologických firiem sveta sídli v Spojených štátoch a tieto firmy najviac ovplyvňujú rasty svetových akciových indexov, keďže majú rekordné tržby.
Ak hovoríme o fyzických osobách a investovaní, ako o nákupe investičných aktív, v takomto prípade jednoznačne odporúčam nakupovanie akcií, ideálne prostredníctvom správne zvolených ETF fondov a riadených portfólií. Prípadne špeciálnych fondov zameraných na zmysluplné komerčné nehnuteľnosti. V USA tomu hovoria „TINA“ (There Is No Alternative), teda neexistuje iná alternatíva.
Pri stanovení ceny je dôležitý pomer medzi dopytom a ponukou. Konkrétne, keď sa pýtate na Bratislavu, mojou teóriou je, že potenciál rastu nášho hlavného mesta je významne nevyčerpaný. Vôbec nie je pravda, že ceny nehnuteľností v Bratislave sú vysoké a táto bublina praskne. Stalo by sa to iba vtedy, ak by sa v Bratislave dramaticky navýšila nezamestnanosť, navýšila by sa ponuka nehnuteľností, zvýšili by sa úrokové sadzby, alebo by významne klesli príjmy.
Finančná gramotnosť je proces získavania nevyhnutných schopností, vedomostí (čiže teória), zručností (čiže prax), ktoré umožňujú ľuďom samostatné ekonomické fungovanie v rodine a spoločnosti. Finančná gramotnosť je v dnešnej dobe téma, o ktorej sa veľmi veľa diskutuje. Pre deviatakov sa dátum 6.6.2016 stal dňom finančnej gramotnosti. Tento deň začínal prednáškou Bohatí alebo chudobní - úvod do finančnej gramotnosti finančnej skupiny Partners group s lektorom Adamom Burdom (bývalý absolvent), ktorý žiakom objasnil slovník FG a teóriu. Ďalej žiaci pokračovali prácou v skupinách, kde si vyskúšali svoje vedomosti a zahrali situačné príbehy. Cieľom tohto dňa bolo zaujímavou cestou dostať návod, ako robiť správne finančné rozhodnutia ešte skôr, ako žiak dostane do rúk svoju prvú výplatu.
Herečka a speváčka Katarína Andrejcová začala svoju spevácku kariéru pod pseudonymom KATA presne pred rokom. Po niekoľkých úspešných popových singloch teraz prichádza s novinkou z trochu iného súdka.
Elektrické gitary, modulácie hlasu či speváčkine vzdychy. Novinka sa podľa talentovanej umelkyne pýtala na svet sama a tvorivý proces ju veľmi napĺňal. „Vznikla veľmi spontánne a veľmi ma bavilo ju písať. Celý čas mi však išlo hlavou, či to nie je príliš, či to nie je cez. Uvedomovala som si, akej nezmyselnej vlne kritiky vždy čelí žena, ktorá sa rozhodne o svojom intímnom živote otvorene hovoriť. Je smutné, aké tabu ešte aj v 21. storočí okolo tejto témy panuje. Chcela by som, aby bola SPOVEĎ hlasom všetkých žien, ktoré sa nechcú za svoju túžbu a intímny život hanbiť,“ hovorí KATA.
Rodina, priatelia aj blízke okolie. Novinka prekvapila mnohých. "Nečakali, že sa vydám týmto smerom a budem až tak úprimná," pokračuje KATA. O hudobnú produkciu sa postaral producent Toello, s ktorým sa speváčka stretla len trikrát. „Bolo to vtipné. Reálne sme sa videli druhýkrát v živote, a už sme u Tomáša v obývačke nahrávali vzdychy, z ktorých sa potom robila rytmika. Smiali sme sa, že toto je naozaj možné len v tvorivom procese a že susedia musia mať zážitok,“ spomína speváčka.
Ku skladbe vznikol aj zmyselný videoklip, na ktorom so speváčkou spolupracoval osvedčený tím kamarátov a kolegov z filmovej brandže - režisér Roman Chrappa a video editor Martin Remeň. Dôležitú úlohu v ňom zohrali aj tanečníci z NOIR Dance Company, ktorí dokonca pomohli speváčke prekonať jej osobnú traumu. „Mám panický strach z toho, keď ma niekto dvíha do vzduchu, môže za to nešťastný pád počas divadelnej skúšky. Chalani ma však prehovorili a všetko dobre dopadlo. Dokonca sa s nimi chystám aj ďalej trénovať,“ pokračuje s úsmevom.
Hlavné posolstvo novej piesne je jasné. Nebáť sa rozprávať o svojom intímnom živote bez akéhokoľvek pocitu hanby. "Myslím si, že len máločo v živote je tak krásne, ako zdieľanie blízkosti s iným človekom. A ženy si zaslúžia cítiť sa v tomto ohľade rovnako. Bez predsudkov a hanby,“ dodáva KATA, ktorá trávila celé leto v štúdiu a do konca roka od nej môžeme očakávať ešte niekoľko noviniek.