Pastorácia rozvedených a znovu zosobášených v Katolíckej cirkvi

Problematika rozvodu a nového manželstva je v Katolíckej cirkvi citlivou a komplexnou témou, ktorá si vyžaduje hlboké pochopenie a pastoračný prístup. Cirkev si uvedomuje, že manželstvo a rodina tvoria jedno z najcennejších bohatstiev ľudstva, a preto ponúka svoju pomoc a chce, aby jej hlas počuli tí, ktorí už poznajú hodnotu manželstva a rodiny a usilujú sa verne žiť v tomto duchu, ale aj tí, čo sú neistí a túžobne hľadajú pravdu, a napokon tí, ktorým sa nespravodlivo bráni, aby slobodne uskutočňovali svoje rodinné plány.

Dôkazom hlbokého záujmu Cirkvi o rodinu bola Biskupská synoda, ktorá sa konala v Ríme. Synodálni otcovia na záver svojho zasadania predložili rozsiahly zoznam návrhov, v ktorom zhrnuli výsledky svojich úvah, rozvíjaných v dňoch ich intenzívnej práce. Táto synoda ideálne nadväzuje na dve predchádzajúce synody, ktoré rokovali o služobnom kňazstve a o spravodlivosti v súčasnom svete.

Postavenie rodiny v súčasnosti

Postavenie, v akom sa dnes rodina nachádza, má kladné i záporné stránky. V skutku tu na jednej strane stojí živšie vedomie osobnej slobody a berie sa väčší ohľad na kvalitu medziosobných vzťahov v manželstve, na povznesenie dôstojnosti ženy, na zodpovedné plodenie detí a na ich výchovu. Okrem toho si človek tiež uvedomuje, aké je potrebné rozvíjať styky medzi jednotlivými rodinami pre vzájomnú hmotnú i duchovnú pomoc. A znova objavuje cirkevné poslanie, ktoré je rodine vlastné, a svoju zodpovednosť za budovanie spravodlivejšej spoločnosti.

No na druhej strane nechýbajú ani príznaky vážneho úpadku niektorých základných hodnôt. Našu pozornosť zasluhuje aj fakt, že v krajinách takzvaného Tretieho sveta často chýbajú rodinám také základné prostriedky pre život, ako je jedlo, práca, príbytok a lieky, ako aj tie najzákladnejšie slobody. Naproti tomu v bohatých krajinách prílišný blahobyt a spotrebná mentalita, spojená napodiv s určitou neistotou a úzkosťou z budúcnosti, zbavuje manželov veľkodušnosti a odvahy plodiť ľudské životy. A tak sa potom život často chápe nie ako požehnanie, ale ako nebezpečenstvo, ktorému sa treba brániť.

Jeden z najpovážlivejších znakov tohto javu synodálni otcovia zdôraznili najmä rast počtu rozvodov a nadväzovania nového spolužitia zo strany samých veriacich a tiež uzatváranie iba občianskeho manželstva, čo je v rozpore s povolaním pokrstených veriacich, ktorí sa majú "sobášiť v Pánovi".

Možnosti rozvedených v Katolíckej cirkvi

Aké sú možnosti rozvedených v katolíckej cirkvi? Čo sa mení, ak je niekto rozvedený nedobrovoľne?

Rozvedený bez vlastného pričinenia, pokiaľ žije v celibáte a je vlastne verný manželskému partnerovi, s ktorým uzavrel sviatostné manželstvo, môže prijímať všetky sviatosti. Na Slovensku sa ešte vyžaduje súhlas biskupa. Rozvedený, aj keď žije v celibáte, nemôže byť krstný alebo birmovný rodič, lebo má garantovať aj životom náuku o nerozlučiteľnosti manželstva. Ako som už uviedol, na Slovensku v prípade rozvedeného platí, že pre pristupovanie k sviatostiam je potrebný súhlas biskupa. Súhlas sa dáva tým, ktorí chcú žiť v celibáte, rešpektujú svoje sviatostné manželstvo, nesúhlasili s rozvodom a chcú pristupovať k sviatostiam. Do rozhodnutia civilného súdu a správoplatnenia verdiktu o rozvode môže, samozrejme, pristupovať k sviatostiam.

V žiadnom prípade nijaká skutočnosť, ktorá vznikla v manželstve, teda ani opakovaná nevera, nemôže byť dôvodom anulovania existujúceho sviatostného manželstva. Teda to nie je akýsi cirkevný rozvod, ako to niektorí chápu. Nulita manželstva nie je anulovanie sviatostného manželstva, pretože to je nerozlučiteľné, ale vzniká vtedy, keď sa súdnou cestou či administratívnou cestou dokáže, že to manželstvo bolo neplatné od začiatku. A hoci sa navonok uzavrelo, v skutočnosti neexistovalo. Samozrejme, verdikt anulácie garantuje, že stránky sú slobodné, a teda je možné legitimizovať druhý sobáš, ktorý bol až do verdiktu anulácie cudzoložstvom, a teda sa môže uzavrieť sviatostné manželstvo. Áno, dá sa dokázať neplatnosť sviatostného manželstva aj bez aktívnej spolupráce jedného z partnerov.

Dnes sa už nepristupuje vyslovene k inému obradu cirkevného pohrebu ani z dôvodov suicídia, teda samovraždy, ako to bývalo. Je jasné, že sa použije jednoduchší obrad a nehovorí sa detailne o osobe alebo kresťanovi, ktorý sa pochováva. Nie je vhodné, aby sa príliš vyťahovali jeho pozitíva, keď všetci vedia, že žil v nelegitímnom manželstve a nepristupoval k sviatostiam (týka sa to civilne znovuzosobášených). Cirkevné právo pozná aj termín rozluka manželstva. Rozluka manželov (od stola a postele) je dovolená iba z veľmi vážnych dôvodov so súhlasom cirkvi.

Pastorácia rozvedených

V prípade veriacich veľmi často chýba chápanie pravej podstaty sviatosti a tiež pravej podstaty lásky, ktorá musí byť spojená s obetou a askézou. Ešte stále chýba adekvátna pastorácia zo strany duchovných, ktorá by reprezentovala milosrdného Krista, ale aj zo strany cirkevného spoločenstva, ktoré by bez odsúdenia ponúkalo atmosféru prijatia a záchrany. Samozrejme, pastorácia rozvedených a civilne znovu zosobášených nie je ľahká a bude sa musieť zaviesť adekvátna príprava kňazov a budúcich kňazov.

Je mi veľmi ľúto najmä tých, ktorí nevinne trpia, hoci veľmi často je chyba na obidvoch stranách, aj keď nie rovnako veľká. Rozvedení musia často v prvom rade odpustiť najmä sami sebe, aby mohli pokračovať ďalej. Až keď nastúpia na cestu odpustenia, začnú sa so svojou novou situáciou pomaly vyrovnávať. Potom si môžu začať klásť otázky, ako pokračovať ďalej. Hovoríme spolu o tom, čo rozvedení od cirkvi najviac potrebujú a s čím najčastejšie bojujú. Myslím, že prvou lastovičkou bolo Centrum pre rodinu Sigord. Oni už v roku 2010 organizovali duchovné obnovy pre rozvedených. Na jednu z nich som sa prihlásila a veľa z nej načerpala. Spoznala som sa tam s Petrom Michančom, dnes koordinátorom nášho spoločenstva, ktorému som sa zverila s nápadom rozšíriť túto službu rozvedeným v cirkvi.

V prvom rade týchto ľudí vypočuť a sprevádzať ich na ceste. Dať im priestor na zdieľanie a možnosť zažiť prijatie. Rozvedení potrebujú osobitnú starostlivosť. Mnohí kňazi sa snažia citlivo im povedať pravdu, a teda že ich život nie je v zhode s cirkevnou náukou. Oni to aj sami dobre vedia. Je to však ich rozhodnutie, ktoré nám neprislúcha posudzovať. Boh nám necháva slobodnú vôľu a rozhodnutie je potom už na nás. Každé farské spoločenstvo je iné a v každom je ten prístup k rozvedeným iný. Na dedinách je to iné ako v meste. Mnohí hovoria, že to nie je cirkev či farské spoločenstvo, ktoré rozvedeného neprijíma, ale jeho blízki a rodina. Tí naňho ukazujú prstom, ohovárajú ho a posudzujú. Inokedy mi rozvedení povedia, že nemajú problém vo všeobecnosti ísť do kostola. Skôr majú problém ísť do konkrétneho chrámu, kam chodia ľudia, ktorí ich poznajú a potom ich ohovárajú. Preto sa ľudia po rozvode často sťahujú.

Veriaci človek prežíva výčitky svedomia a ľútosť nad tým, že žije v hriechu. Často však nevie nájsť iný spôsob, akým by vyriešil svoju situáciu. Napríklad ak žena zostane sama s dvomi-tromi deťmi a vie, že bez partnera by ekonomicky neprežila. Takáto žena môže v modlitbe hovoriť Bohu, že napriek tomu, že z pohľadu cirkvi žije v hriechu, nie je to preto, že by to robila z nejakej žiadostivosti. Jej záujmom je najlepšie dobro detí.

Pápež František v tomto dokumente v podstate nepovedal nič prevratné. Zdôraznil smerom k rozvedeným len tie tri slová, a to pochopenie, utíšenie a začlenenie. Pápež František má slabosť pre ľudí na periférii. A to sa netýka len Rómov, utečencov, bezdomovcov či ľudí závislých od návykových látok, ale aj rozvedených alebo žien po potrate. Svätý Otec má pochopenie pre všetkých, ktorí sa ocitli v zlej životnej situácii.

Synoda o rodine a jej závery

Synoda o rodine, ktorá prebiehala vo Vatikáne, sa zaoberala rodinou z pohľadu evanjelizácie, pričom skúmala viacero aspektov. Jeden z nich spomenul v úvodnom prejave synody generálny relátor kardinál Péter Erdő. Ide o potrebu zážitku, zapojenia očí aj uší, potrebu vnímania symbolov, emocionálneho zakusovania viery uprostred reality života. Sem patria aj praktické prejavy prežívania viery v podobe pútí, ktoré nestrácajú na svojej obľúbenosti, naopak na mnohých miestach stále rastú.

Synodálni otcovia sa najprv vrátili k otázke o prístupe rozvedených a znovu zosobášených k sviatosti Eucharistie. Bola pri tom potvrdená nerozlučiteľnosť manželstva, ktorá je bez kompromisov, a to na základe skutočnosti, že sviatostné puto je objektívna skutočnosť, dielo Krista v Cirkvi. Táto hodnota musí byť obhajovaná a chránená dostatočnou katechézou pred sobášom, aby si pár bol plne vedomý sviatostného charakteru zväzku a povahy svojho povolania. Navyše bola pripomenutá dôležitosť pastoračného sprevádzania manželov po svadbe. Súčasne sa musia brať do úvahy osobitosti jednotlivých prípadov, konkrétnych situácií veľkého utrpenia a rozlišovať napríklad medzi tými, ktorí opustili svojich manželov, manželky a tými, ktorí boli opustení. Pastorácia nemá byť exkluzívna, „všetko alebo nič“, ale milosrdná, pretože mystériom Cirkvi je mystérium útechy.

Ohľadom konkubinátov bolo v niektorých regiónoch zistené, že ich dôvody sú často ekonomické a sociálne, a nie odmietnutie samotného učenia Cirkvi. Často tieto páry majú túžbu po kresťanskom živote, a preto si vyžadujú primeranú pastoračnú starostlivosť. Podobne, napriek potvrdeniu nemožnosti uznať za manželstvo vzťah medzi osobami rovnakého pohlavia, bolo zdôraznené zachovanie úcty v postoji k homosexuálom.

Jeden z návrhov odporúčal používať v pastorácii, keď je reč o rodine, „gramatiku jednoduchosti“, ktorá sa dotýka sŕdc ľudí. Druhá časť kongregácie sa zaoberala otázkou zodpovedného rodičovstva a pripomenula, že dar života (rovnako ako cnosť čistoty) sú hodnotami, v ktorých spočíva základ kresťanského manželstva, s poukázaním na veľkú závažnosť zločinu, akým je potrat. Súčasne boli spomenuté tragédie vrážd detí, násilia na ženách a obchodovania s ľuďmi, ktoré prežívajú mnohé rodiny napríklad v niektorých oblastiach Ázie. Preto bol zdôraznené, že súčasťou základu rodiny je aj cnosť spravodlivosti.

Pripomínaná bola tiež zodpovednosť rodičov za výchovu ich detí vo viere a boli spomenuté prípady, keď pastorácia detí umožnila kontakt s rodinami v kríze. Hovorilo sa aj o negatívnom vplyve antikoncepcie na spoločnosť, ktorý sa prejavil v znížení pôrodnosti. Ako bolo povedané, tvárou v tvár tejto situácii katolíci nesmú mlčať, ale musia priniesť posolstvo nádeje, že deti sú dôležité, dávajú život a radosť svojim rodičom a posilňujú ich vieru. Nakoniec sa hovorilo o nezastupiteľnej úlohe, ktorú v apoštoláte rodín a ich evanjelizácii zohrávajú laici a boli naznačené perspektívy pomoci laických hnutí rodinám v ťažkých situáciách.

Prehľad hlavných bodov pastorácie rozvedených a znovu zosobášených

V závere možno konštatovať, že Katolícka cirkev sa snaží pristupovať k rozvedeným a znovu zosobášeným s pochopením a milosrdenstvom, pričom zdôrazňuje potrebu sprevádzania, prijatia a hľadania možností prežívania viery v ich konkrétnej situácii. Cirkev si uvedomuje komplexnosť a citlivosť tejto témy, a preto sa usiluje o adekvátnu pastoráciu a prípravu duchovných na túto službu.

tags: #pastoracia #rozvedenych #a #znovu #zosobasenych