Ako správne striekať auto sprejom: Podrobný návod

Lakovanie auta je komplexný proces, ktorý zásadne ovplyvňuje vzhľad aj životnosť karosérie vozidla. Častým impulzom býva estetika - majiteľ auta chce jednoducho zmeniť farbu alebo obnoviť zašlý lak. V tomto článku sa pozrieme krok za krokom na všetko podstatné - ako prebieha celý postup lakovania od prípravy až po finálny náter.

Kedy je potrebné auto prelakovať?

Dôvodov na nové lakovanie vozidla môže byť hneď niekoľko:

• Estetika: Zmena farby alebo obnovenie zašlého laku.
• Poškodenia laku: Škrabance, preliačiny spôsobené kamienkami, nehodami alebo neopatrným parkovaním.
• Výmena dielov karosérie: Nové diely prichádzajú v základnej farbe a je potrebné ich nalakovať do farby zvyšku vozidla.
• Korózia: Hrdza na karosérii vyžaduje obrúsenie, ošetrenie a opätovné nalakovanie.

Napríklad tmavá (čierna) strecha automobilu môže v lete spôsobovať prehrievanie interiéru a motora, takže z praktických dôvodov sa niekedy prestrieka na bledší odtieň, aby teplota vo vnútri na slnku klesla o pár stupňov. Vo všeobecnosti lak časom starne, stráca lesk a môže vyblednúť vplyvom slnka či poveternostných vplyvov. Prelakovanie auta zvyšuje jeho hodnotu a predlžuje životnosť karosérie.

Príprava pred striekaním

Na prípravu pred striekaním vozidiel už dlhé roky používame výrobky značky MIPA. Ich pásky garantovane neprepustia farbu ani lak na miesta, ktoré nimi prelepíte. Proces lakovania moderného osobného auta pozostáva z viacerých fáz, ktoré na seba nadväzujú. Nejde len o samotné striekanie farby - kľúčová je dôkladná príprava povrchu, správny postup nanášania vrstiev a tiež následné sušenie a záverečné úpravy.

Prvým krokom je vždy dôkladná príprava povrchu.

1. Umyte vozidlo: Dôkladne umyte vozidlo a odstráňte všetky nečistoty a mastnotu, zvyšky náletového asfaltu a pod.
2. Opravy: Ak sú na aute miesta, ktoré je potrebné prebrúsiť alebo vytmeliť, tak to spravte pred striekaním. Ubezpečte sa, že všetky miesta sú po opravách dôkladne prebrúsené a zahladené. Následne aplikujte dvojzložkový plnič a opravené miesta finálne jemne prebrúste aby ste zahladili povrch.
3. Odmastenie: Následne celé auto odmastite pomocou Isopropil alcoholu, liehu alebo silikónového odstraňovača (odmasťovať budete celé auto viac krát).
4. Oblepenie: Olepte a pozakrývajte všetky miesta kam by nemala farba pri striekaní zájsť. Slobodne zvážte či napríklad nárazník nebude lepšie striekať demontovaný. Prípadne či niektoré mriežky ktoré sa ťažko oblepujú nebude lepšie demontovať. Napríklad spodné lišty pri oknách, miriežky nárazníka alebo iné doplnky zvykneme demontovať aj my.
5. Zakrytie: Súčasťou prípravy je tiež demontáž alebo zakrytie všetkých častí, ktoré sa nemajú farbiť. Chrómové lišty, svetlá, sklá, kolesá a pod. sa zamaskujú fóliou a maskovacou páskou, aby na ne pri striekaní nezasiahol žiaden postrek farby. Ešte pred aplikáciou farby sa na pripravený povrch nanáša základný náter - tzv. plnič alebo základová farba. Ide o špeciálny podkladový náter (často sivý alebo červenohnedý), ktorý má viacero funkcií: izoluje spodné vrstvy (tmel, kov) od vrchného laku, vytvorí jednotný podklad a vyplní mikro-nerovnosti či póry v povrchu. Plnič zlepšuje priľnavosť vrchnej farby a zaručí, že konečný lak bude hladký a jednotný. Po zaschnutí základovej vrstvy sa povrch ešte raz jemne prebrúsi veľmi jemným papierom (tzv. mokré brúsenie) pre dokonalé vyhladenie.

Striekať auto sprejom

Keď máte vozidlo oblepené a odmastené a ste pripravený na striekanie tak smelo začnite striekať. Keď je povrch karosérie vybrúsený, čistý a suchý, môže sa pristúpiť k striekaniu farby. Dôležitá je správna technika - lakýrnik pohybuje pištoľou plynulo vo vzdialenosti ~20-30 cm od povrchu a nanáša farbu tak, aby sa vytvorila súvislá vrstva.

Farba sa spravidla strieka v niekoľkých vrstvách:

1. Nultý nástrek: Je potrebné celý povrch doslova len poprášiť farbou aby ste vytvorili kontaktný bod pre ďalšie vrstvy. Striekať začnete prvú polovicu strechy z boku smerom ku sebe. Následne prejdite na druhú stranu a dostriekajte zvyšok strechy. Súvislo prejdite na striekanie horného oblúku okolo okien a stĺpikov. Ďalej prejdete ku kapote a tú rovnako ako strechu, striekajte zboku od polovice smerom ku sebe. Dokončíte druhú polovicu kapoty a môžete prejsť na nárazník a pokračujete prácu na celej jednej strane vozidla. Od predného blatníka, cez dvere až po zadný blatník a nárazník. Od zadného nárazníku sa vrátite cez celý bok ku prednej časti vozidla.
2. Ďalšie vrstvy: Akonáhle zbadáte že povrch je matný môžete striekať rovnakým spôsobom ďalšie vrstvy, len s tým rozdielom že na povrch už môžete súvislo nanášať hrubšie vrstvy.

Jednotlivé ťahy pištoľou musia byť čo najrovnejšie, pištoľ vám má smerovať kolko na povrch dielu a jednotlivé ťahy prekrývajte v polovici. Prvá vrstva je len ľahká “hmla” na zľahka zafarbenie povrchu, po jej zaschnutí nasledujú ďalšie plné vrstvy pre dosiahnutie požadovaného odtieňa a sýtosti. Každá vrstva musí pred nanesením ďalšej chvíľu zaschnúť (čas sušenia určuje výrobca farby - zvyčajne niekoľko minút).

Podľa množstva použitej farby a zvoleného modelu striekacej pištole by ste takto mali nastriekať minimálne štyri plnohodnotné vrstvy. Zvláštnu pozornosť venujte záhybom, oblúkom nad kolesami, miestam kde sú mriežky, prahom a spodným častiam vozidla. Nemá tam byť viac farby ako na zvyšku vozidla ale skôr je potrebné uistiť sa že v tých miestach vôbec nejaká farba je pretože sú to ťažko dostupné miesta.

Moderné autolaky sú dnes väčšinou dvojvrstvové: pozostávajú z farebnej základnej vrstvy (tzv. base coat) a vrchnej čírej lakovej vrstvy (clear coat). Farebná vrstva dodá odtieň a efekt (metalíza, perleť atď.), avšak sama o sebe býva matná alebo polomatná. Až priehľadný číry lak dodá povrchu lesk a zároveň ho chráni pred UV žiarením, poveternostnými vplyvmi či mechanickým poškrabaním. Po nanesení farebných vrstiev sa teda nechá farba zavadnúť a následne sa aplikuje bezfarebný lak - tiež v dvoch až troch tenkých vrstvách.

Po vysušení zlúpateľnej farby Racer Dip ktoré by malo nastať cca po dvoch hodinách podľa podmienok v ktorých striekate sa môžete začať pripravovať na lakovanie. Miesta z ktorých ste zlepili pásky oblepte na novo aby ste ich nezastriekali lakom. Celé auto odporúčame poprášiť pomocou priľnavostného základu, tým vytvoríte kontaktnú plochu pre lak ktorý sa lepšie naviaže na podklad. Lak si v nádobke zmiešajte s tužidlom a s aditívom v správnom pomere.

Na lakovanie používajte štandardné lakovacie pištole s tryskou okolo 1,3 mm. Ak máte všetko pripravené tak môžete lakovať rovnakým spôsobom ako ste striekali Racer Dip. Tzn. od strechy, cez kapotu prejdete jeden bok vozidla ku zadnej časti a od nej sa vrátite k prednej časti. Podľa zvoleného množstva laku a pištole by ste mali nastriekať minimálne dve vrstvy laku.

Po poslednej vrstve, ešte za mokra, začnite jemne zlúpavať pásky na miestach kde sú v priamom kontakte s nastriekanom vrstvou. Lak necháme schnúť ideálne cez noc resp. Na druhý deň alebo po cca ôsmich hodinách môžete pomaly a opatrne zlúpavať všetky krycie materiály. Pásky odstraňujte pomaly akoby ste chceli vytvoriť písmeno V. Akonáhle sa vám niekde stane že páska je zaliata farbou a lakom neťahajte ju pretože odlepíte s ňou aj vrstvu farby. V tomto momente je potrebné použiť buď rezacie koliesko alebo veľmi ostrý orezávací nožík ktorého čepeľ na povrch položíte len vlastnou váhou a jemným ťahom narežete vrstvu farby. Následne budete takto vedieť bezpečne odeliť pásku od povrchu.

Bežné chyby pri striekaní a ako sa im vyhnúť

• Krupica na povrchu: Príliš hustá farba. Farbu viac zriedime alebo upravíme tlak vzduchu.
• Kaluže na povrchu: Príliš zriedená farba, príliš veľa farby na jednom mieste.
• Kany: Pištoľ pľuje. Striekanie spúšťať a zastavovať mimo striekanej plochy.
• Šmuhy na okrajoch plochy: Spôsobené pohybom zápästia pri striekaní.
• Rozmazané kance po okrajoch plochy: Príliš veľa farby striekané z príliš malej vzdialenosti.
• Cákance: Príliš rýchle pustenie (uvoľnenie) spúšte.
• Krivé ťahy: Ruka je príliš blízko k striekanej ploche.
• Nie je možné zastaviť farbu pri otvorenom vzduchu: Upchatý hrot trysky. Vyčistíme trysku.
• Pištoľ práši: Hustá farba a veľký tlak vzduchu. Upravíme tlak vzduchu a riedenie farby.

Spotreba farby

Jednou z častých otázok motoristov pri úvahách o lakovaní je, aké množstvo farby sa asi spotrebuje na celý automobil. Presné číslo závisí od veľkosti vozidla, členitosti karosérie a od toho, či sa lakujú aj vnútorné časti (dvere z vnútra, prahy, motorový priestor) alebo len vonkajší viditeľný povrch.

Menšie vozidlá (napr. dvojdverové kupé) môžu zhltnúť o čosi menej, naopak veľké SUV či dodávky budú potrebovať farby viac. Uvedené množstvo platí pre dve až tri vrstvy nástreku štandardnej krycej (nepriehľadnej) farby. Ak ide o špeciálny efekt (metalíza, perleť), môže byť potrebné naniesť o jednu vrstvu navyše. Číry lak sa taktiež aplikuje vo viacerých vrstvách a jeho spotreba býva podobná ako pri farbe, často okolo 2 litrov na osobné auto.

Pri lokálnych opravách je samozrejme spotreba menšia - na nastriekanie jedného blatníka či nárazníka zväčša stačí pár decilitrov farby a podobné množstvo číreho laku. Profesionálna lakovňa vie pomerne presne odhadnúť potrebné množstvo podľa typu auta. Pri svojpomocnom lakovaní je lepšie farby radšej kúpiť o trochu viac, aby jej nebolo málo - domiešať dodatočne ten istý odtieň môže byť komplikované.

Ak sa chystáte lakovať auto sprejmi z aerosolových dóz, pripravte sa na veľmi vysokú spotrebu. Podľa odhadov by na jeden náter celej karosérie osobného auta bolo potrebných niekoľko desiatok 400 ml sprejov, čo vôbec nie je ekonomické. Aj preto sa sprejové laky odporúčajú skôr len na malé opravy.

Mokré lakovanie vs. práškové lakovanie

V súvislosti s lakovaním áut sa možno stretávate s pojmom mokré lakovanie a práškové lakovanie. Ide o dve odlišné technológie nanášania náterov. Pri lakovaní automobilov (či už ide o výrobu nových áut, alebo opravy a renovácie) sa takmer vždy používa mokré lakovanie, čiže striekanie tekutej farby. Práškové lakovanie je zas populárne v priemysle pre rôzne kovové predmety.

Práškové lakovanie (známe aj pod pojmom komaxitovanie) spočíva v nanesení jemného farebného prášku na nabitý povrch a následnom vypálení v peci. Prášková farba sa v peci pri vysokej teplote roztaví a vytvorí súvislú odolnú vrstvu. Výhodou je vynikajúca priľnavosť a mimoriadna odolnosť povlaku - práškové nátery odolávajú škrabancom, korózii aj UV žiareniu lepšie než tradičné “mokré” farby. Tiež netreba používať toxické rozpúšťadlá, práškové farby sú teda ekologickejšie.

Nevýhodou práškového lakovania je však potreba vypaľovať predmet v peci - bežne pri teplotách okolo 160-200 °C. To je praktické pri samostatných kovových objektoch, ale problematické pri celom automobile. Karoséria auta je veľká a má na sebe aj plasty, gumu či interiérové časti, ktoré by vysokú teplotu nezniesli. V praxi by bolo nutné vozidlo kompletne rozobrať na jednotlivé diely, každý kovový diel zvlášť vypáliť v peci a potom auto znova poskladať. Taký proces je extrémne náročný a drahý, preto sa celé karosérie áut práškovo nelakujú.

Mokré lakovanie je klasické striekanie tekutej farby (ako sme popísali vyššie v postupe). Farba v kvapalnej forme sa nanáša striekacou pištoľou a schne na vzduchu alebo v sušiarni. Ide o univerzálny postup, vhodný pre kovové aj plastové diely a objekty rôznych veľkostí. Moderné mokré autolaky sú dostatočne odolné a trvácne, najmä ak sa aplikujú v požadovanej hrúbke viac vrstiev vrátane ochranného číreho laku. Navyše, mokré lakovanie umožňuje presné namiešanie ľubovoľného odtieňa podľa želania alebo podľa pôvodnej farby vozidla. Na výber sú aj špeciálne efekty a vysokolesklé či matné prevedenia, čo pri práškových farbách môže byť limitované.

Zhrnuté, mokré lakovanie je pre lakovanie áut vhodnejšie hlavne z praktických dôvodov - netreba demontovať a piecť celú karosériu, proces lakovania je flexibilnejší a výsledný vzhľad laku (hladkosť a lesk) spĺňa prísne estetické nároky kladené na automobily. Práškové lakovanie sa naďalej využíva skôr doplnkovo, napríklad na obnovu a lakovanie diskov kolies alebo drobných kovových dielov, kde oceníme jeho extrémnu odolnosť.

Domáce lakovanie vs. profesionálna autolakovňa

Mnohých majiteľov áut láka predstava ušetriť peniaze a nalakovať si auto svojpomocne doma. Treba však hneď dodať, že dosiahnuť výsledok na úrovni profesionálnej lakovne je pre laika veľmi náročné. Lakovanie nie je len o farbe, ale aj o podmienkach, výbave a skúsenostiach.

1. Prostredie: Ak nemáte špeciálny priestor, akým je lakovacia kabína, zrejme budete auto striekať v garáži alebo dielni - a aj to iba v prípade, ak nejakú máte alebo si prenajmete. Tam však býva prach, ktorý môže sadnúť na čerstvý lak, a chýba riadne odvetrávanie.
2. Náradie: Kvalitný výsledok si žiada profesionálne náradie. Na celolak auta sprejové farby v spreji nestačia - tie sa hodia len na veľmi malé plochy, inak s nimi nikdy nedosiahnete rovnomerný nástrek väčších plôch. Potrebujete kompresor, striekaciu pištoľ s vhodnou tryskou, hadice, odlučovač vlhkosti, sušiace lampy… Nehovoriac o ochranných pomôckach, ako sú respirátor, ochranný overal, rukavice a okuliare - autolaky totiž obsahujú toxické látky (izokyanáty v tužidle laku), ktoré môžu poškodiť zdravie.
3. Skúsenosti: Aj keď máte priestor a nástroje, bez praxe je lakovanie auta veľká výzva. Treba vedieť správne miešať farby a tužidlá, dodržať časové intervaly medzi vrstvami a mať “grif” na vedenie pištole, aby nevznikli stekance. Taktiež zlaďovanie nového laku so zvyškom karosérie (pri čiastkovej oprave) je umelecká disciplína - ak sa postup neurobí správne, prelakované miesto bude viditeľné.
4. Záruka: V špecializovanej lakovni máte záruku kvality a trvácnosti. Odborníci pripravia karosériu precízne (vyrovnajú, vytmelia a vybrúsia všetky chyby), použijú kvalitné plniče a farby namiešané presne podľa originálneho odtieňa vášho auta, a nanesú ich v ideálnych podmienkach.

Leštenie laku

Keď je lakovanie hotové a lak dostatočne vytvrdnutý, prichádza na rad finálna čerešnička - leštenie laku. Ide o proces, ktorým sa povrch karosérie mechanicky rozleští pomocou jemných brúsnych pást a leštiaceho kotúča (ručne alebo strojovo). Cieľom je odstrániť najjemnejšie povrchové nedokonalosti a maximalizovať lesk nového náteru. Aj pri sebadokonalejšom lakovaní sa môžu v laku objaviť drobné chybičky - mikroskopická “pomarančová kôra”, zatuhnuté prachové zrnká či drobné kruhové šmuhy.

Leštením sa tieto nedokonalosti eliminujú a obnoví sa plný lesk povrchu vozidla. Prakticky to znamená, že sa z úplne vrchnej vrstvičky číreho laku jemne uberie (obrúsi) tak, aby bol povrch zrkadlovo hladký. Profesionálni detaileri používajú leštičku s vhodným kotúčom a niekoľkými druhmi leštiacich pást - od abrazívnejšej (na “vyťahanie” defektov) až po veľmi jemnú finálnu pastu na rozleštenie do vysokého lesku.

Leštenie nie je dôležité len po novom lakovaní, ale aj ako súčasť starostlivosti o lak v nasledujúcich rokoch. Postupom času totiž povrch laku opäť utrpí drobné škrabančeky (napríklad od umývania auta) a môže stratiť pôvodný lesk vplyvom oxidácie či UV žiarenia. Pravidelným strojovým leštením (napríklad raz za pár rokov) je možné odstrániť oxidáciu, jemné škrabance či hologramy a vrátiť aj staršiemu laku jeho pôvodnú hĺbku a žiarivosť.

Po vyleštení sa odporúča lak zakonzervovať - naniesť vrstvu kvalitného vosku alebo modernú keramickú ochranu, ktorá uzavrie povrch a zníži riziko poškodenia laku v budúcnosti.

Tabuľka spotreby farby na auto:

tags: #pasy #striekane #sprejom #na #auto