Už ako dieťa prejavoval výnimočnú duchovnú vnímavosť a túžbu zasvätiť sa Bohu. Keď mal päť rokov, slávnostne sa zasvätil Ježišovi. Rád spieval hymny, hral sa na kostol a najradšej bol sám, kde si mohol čítať a modliť sa. Od detstva sa u Francesca prejavoval záujem o duchovný život. Zjavila sa mu Panna Mária a mal viaceré mystické zážitky. Pocítil v sebe tiež povolánie ku kňazstvu.
Jeho rodičia sa prvýkrát dozvedeli o jeho túžbe stať sa kňazom v roku 1897. Mladý kapucínsky mních robil prieskum na vidieku a hľadal dary v podobe povolania. Pátra Pia to priťahovalo k tomuto duchovnému mužovi a povedal svojim rodičom: „Chcem byť mníchom… s bradou.“ Aby mohli financovať súkromného učiteľa potrebného na vzdelávanie Pátra Pia, odišiel jeho otec do Ameriky nájsť si prácu. V tomto období bol birmovaný (27. 9. 1899), študoval u tútorov a splnil požiadavky na prijatie do kapucínskej rehole.
Vo veku 15 rokov prijal 22. januára 1903 habit Rádu menších bratov kapucínov. O rok neskôr, 22. januára 1904, si otec Pio kľakol pred oltár a zložil svoje prvé sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti. Potom cestoval na volskom záprahu do kláštora svätého Františka z Assisi zo 17. storočia a začal šesťročné štúdium kňazstva a pokračoval vo svojom rozvoji v komunitnom živote smerom k profesii svojich slávnostných sľubov. Potom 10. augusta 1910 konečne nadišiel dlho očakávaný deň. Dvadsaťtriročného Fra Pia vysvätil za kňaza arcibiskup Paolo Schinosi v katedrále Benevento. Počas kňazskej vysviacky v roku 1910 sa sám cítil nehodný, no súčasne hlboko vďačný za milosť, ktorá ho sprevádzala.
Asi mesiac nato, 7. septembra, sa Pio modlil v chatrči zhotovenej z trstiny, ktorú si postavil na rodičovskej roli. Tu sa mu zjavili Ježiš Kristus a Panna Mária a Piovo telo poznačili rany Pána Ježiša. Stigmy spôsobovali Piovi veľkú bolesť a vyvolávali v ňom zmätok. Modlil sa len za to, aby rany boli neviditeľné, a Pán ho na ten čas vyslyšal.
V roku 1916 ho predstavení poslali do kláštora v San Giovanni Rotondo (na juhu Talianska). V tých časoch to bol zapadákov ležiaci na takmer nedostupnom mieste. Počas spovedania chlapcov v kláštore Milostivej Panny Márie 5. augusta 1918 mal Pio videnie. Zdalo sa mu, že nejaká "nebeská bytosť" mu kopijou prenikla dušu. Keď precitol, Pio spozoroval, že bol skutočne poranený a že mu bok krváca. Išlo o takzvanú transverberáciu srdca.
O niekoľko týždňov neskôr, 20. septembra 1918, sa Páter Pio modlil na chóre v kostole Panny Márie Milosti, keď sa znova zjavila tá istá Bytosť, ktorá sa mu zjavila 5. augusta. Bol to zranený Kristus. A tu sa nebo k nemu opäť sklonilo. Od tejto chvíle takmer až do smrti, celých päťdesiat rokov, mal na svojich rukách, nohách a boku viditeľné krvácajúce rany Ježiša Krista. Tým sa stal prvým stigmatizovaným kňazom v histórii Cirkvi. Páter Pio nosil na rukách rukavice bez prstov, aby zakryl rany, a na boku mal obväz, do ktorého vsakovala krv. Bolesť sa stala jeho nerozlučnou spoločníčkou, ale on o tom nehovoril a iní to zbadali, len ak prešiel popri nich.
V poslušnosti voči svojim predstaveným sa musel podrobiť rôznym dôkladným lekárskym vyšetreniam, aby sa zistil pôvod rán. Lekár, ktorý skúmal tieto rany, mohol len konštatovať, že rany nemajú prirodzený pôvod. Žiadne odborné vysvetlenie sa však nikdy nenašlo a rovnako sa nepodarilo vysvetliť ani príčinu "rajskej vône", ktorá Pátra Pia obklopovala. Mnohí, ktorí sa s ním stretli, hovorili, že krv, vytekajúca zo stigiem, mala vôňu kvetov.
Hoci sa snažil skrývať svoje stigmy, chýr o nich sa rozniesol široko-ďaleko a do San Giovanni Rotondo začali čoskoro prichádzať zástupy veriacich, aby sa zúčastnili na Piovej svätej omši a potom v dlhých radoch čakali uňho na spoveď. Zistilo sa, že Pio dokáže "čítať" v dušiach a odhaľovať Božie zámery. Tak mohol predpovedať budúcnosť, stanoviť účinnú liečbu a napomôcť vyzdravenie. Stal sa známym aj vďaka krásnym svätým omšiam, ktoré trvali niekedy až dve hodiny.
Páter Pio sa ponúkol Bohu ako zmierna obeta za hriechy a za duše v očistci. Jeho život sprevádzali rôzne nadprirodzené a mystické zážitky. Vedel čítať vo svedomí ľudí, bol vyhľadávaným spovedníkom, už za jeho života sa diali zázraky uzdravenia, exorcizoval ľudí, bilokoval. Okrem tejto nadprirodzenej skutočnosti mal páter Pio dar bilokácie a vedel aj čítať v ľudských srdciach. Prichádzalo za ním toľko ľudí, že často spovedával 10-12 hodín denne.
Páter Pio mal ako 15-ročný dve vízie: Bol vyzvaný, aby ako odvážny bojovník bojoval proti obrovi, ktorý bol taký veľký, že sa čelom dotýkal oblakov. Mal strach a odmietol to, ale anjel na neho naliehal: „Začni boj s dôverou, bojuj odvážne, budem ti stáť po boku.“ Zrážka bola strašná, ale obor bol porazený. Celý život pátra Pia sa stal každodenným zápasom so Satanom.
Pre spomínané dary sa z neho stal "predmet" vášnivého zbožňovania, ba niekedy až hystérie. Keď sa rozniesol chýr, že Pia majú preložiť do iného kláštora, ľudia zo San Giovanni Rotondo postavili naokolo barikády a vyhrážali sa násilím každému, kto by Pia odviedol. A keď kráčal pomedzi zástupy do kostola slúžiť svätú omšu, ľudia si trhali kúsky z jeho rúcha a bili sa medzi sebou o miesta v prvých laviciach v kaplnke. Dokonca turistom, ktorí sa zháňali po suveníroch pripomínajúcich stigmatizovaného kňaza, predávali kusy látky namočenej do kozacej krvi.
Zopár diecéznych kňazov závidelo Piovi jeho popularitu a spolu s niektorými obyvateľmi mesta podali do Ríma nepravdivé informácie. Vatikán na ne reagoval opatreniami, ktoré mali zamedziť Piovu úžasnú obľubu. Približne od roku 1922 nesmel svojim duchovným deťom písať a v rokoch 1931 až 1933 mal zakázané verejne slúžiť svätú omšu a spovedať. Keďže tieto úkazy okolo neho spôsobovali rozruch a miestami až davovú hystériu, Cirkev mu na nejaký čas uložila zákaz slúžiť verejné sväté omše a vysluhovať sviatosti. Napriek bolesti, ktorú mu to spôsobovalo, zostal verný sľubu poslušnosti, čím sa prejavila pravosť Božieho služobníka.
Podľa príkladu Pána Ježiša Pio prijal život obetného baránka a ponúkol túto svoju žertvu za spásu duší kdekoľvek na svete. Obzvlášť mu ležali na srdci duše v očistci. Takto prežil svoje "väzenie" v spoločenstve s Bohom a v modlitbe za svoje duchovné deti i za iných, ktorých potreby spoznal niekedy nadprirodzenou cestou. Keď bol zrušený zákaz jeho verejného účinkovania, hoci zákaz písomného styku platil naďalej, znovu smel vychutnávať nádhernú službu prinášajúcu mnohé obrátenia a pôsobiť ako "projektant duší".
Páter Pio mal víziu stavby modernej nemocnice, ktorá by slúžila chorým zo San Giovanni Rotondo. Chudobná oblasť si však nemohla dovoliť také zariadenie. Ale vďaka svojej duchovnej službe páter Pio dokázal zozbierať dary z celého sveta. Atak sa v roku 1956 otvorili brány nemocnice, ktorej dal meno Dom úľavy v utrpení.
Páter Pio v San Giovanni Rotondo
Páter Pio ďalej spovedal zástupy ľudí, v roku 1967 však začal slabnúť. Aj stigmy sa mu pomaly strácali, len bolesť mu zostala. Pater Pio zomrel 23. septembra 1968 vo veku 81 rokov. Posledné slová, ktoré vyslovil, boli modlitba k Ježišovi a Márii. Pri jeho smrti sa stigmy záhadne zacelili bez jaziev.
Táto obetavá duša však v skutočnosti nikdy neprestala osobitným spôsobom slúžiť. Dôkladne spracované udalosti z jeho obdivuhodného života i naďalej priťahujú ľudí do San Giovanni Rotondo. Tu hľadajú pravdu a lásku, ktorú svätý Páter Pio prinášal každému, s kým sa stretol.
Duchovné dary a charizma
Páter Pio bol známy mimoriadnymi duchovnými darmi:
- Dar čítať v ľudských srdciach: Pri spovediach im odhaľoval hriechy, ktoré zabudli alebo nechceli priznať.
- Dar bilokácie: Schopnosť súčasne sa zjaviť na viacerých miestach. Niektorí veriaci opisovali, že sa im zjavil, aj keď fyzicky neopustil kláštor.
Ďalším darom bola jeho hlboká modlitba. Páter Pio denne slúžil svätú omšu veľmi dlho, pretože každé slovo prežíval ako osobné stretnutie s Kristom. Jeho omše si získali veľký záujem veriacich, ktorí v nich cítili nebo na zemi.
Svätorečenie
Svätý Otec Ján Pavol II. ho 16. júna 2002 slávnostne zapísal do zoznamu svätých. Páter Pio bol v roku 2002 vyhlásený za svätého pápežom Jánom Pavlom II. a dodnes patrí medzi najuctievanejších svätcov modernej doby. Mnohí ľudia pokladajú svätého Pátra Pia za najvýznamnejšiu osobnosť minulého storočia a často o ňom hovoria ako o "druhom svätom Františkovi".
Odkaz svätého Pátra Pia
Páter Pio zanechal hlboký odkaz pre veriacich na celom svete. Jeho život sa stal svedectvom o sile modlitby, obety a úplnom darovaní sa Bohu. Jeho príklad nás povzbudzuje k hlbšej viere, milosrdenstvu a láske k blížnym.
Jeho svätorečenie 16. júna 2002 bolo najväčším, aké Rím zažil. Ján Pavol II., ktorý ho vyhlásil za svätého, ho ako pútnik sám navštívil a ako pápež bol pri jeho hrobe.