História Gréckokatolíckej Cirkvi na Slovensku

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku má bohatú a spletitú históriu, ktorá siaha až do obdobia Veľkej Moravy. Táto cirkev, súčasť Katolíckej cirkvi, si zachováva východný byzantský obrad a je spojená s rímskym pápežom vo Vatikáne.

Keďže územie Slovenska viac ako tisíc rokov bolo súčasťou Uhorska, aj dejiny Pravoslávnej cirkvi na Slovensku máme študovať v kontexte dejín Uhorska. Vieme, že v Uhorsku okrem Maďarov žili aj Slováci, Rusíni (Valasi), Rumuni, Srbi, Chorváti, Dalmatínci, Slavonci, Nemci, Gréci, neskôr za čias Rakúsko-Uhorska aj Poliaci a iní. Mnohí z nich vyznávali pravoslávnu vieru, preto aj tvorili jednu Cirkev.

Žiadna z cirkví na území Slovenska neprešla takými úskaliami ako gréckokatolícka. Žeby práve preto, lebo je priamou pokračovateľkou cyrilo-metodskej tradície? Gréckokatolíci dodnes zachovávajú vieru i obrad ustanovené sv. Cyrilom a Metodom.

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku je súčasťou Katolíckej cirkvi. S rímskokatolíckou cirkvou a ďalšími východnými katolíckymi cirkvami sú spojené skrze spoločenstvo s najvyšším kňazom - rímskym pápežom vo Vatikáne. Gréckokatolícke cirkvi sú špecifické svojím východným byzantským obradom, to znamená vonkajším usporiadaním bohoslužieb, spiritualitou, teológiou, vlastným cirkevným právom a historickým a kultúrnym dedičstvom.

Gréckokatolícka cirkev alebo katolícka cirkev byzantského obradu (staršie: uniatská cirkev/uniati, zjednotení gréckeho obradu (rítu), nepresne staršie: katolícka cirkev východného obradu, zriedkavejšie: pravoslávni v spoločenstve s Rímom) je súhrnné označenie východných katolíckych cirkví byzantského obradu. Na Slovensku existuje gréckokatolícka cirkev nazývaná Gréckokatolícka cirkev na Slovensku.

Počiatky Kresťanstva na Slovensku

Historicky podložené počiatky kresťanstva na Slovensku sa datujú do obdobia Veľkej Moravy, do 9. storočia, kedy knieža Rastislav sa v roku 862 obrátil so žiadosťou na byzantského cisára Michala III., aby vyslal na Veľkú Moravu biskupa, ktorý by položil základy samostatnej veľkomoravskej cirkevnej správy. Byzantský cisár Michal III. a patriarcha Fótios vybrali na túto misiu učenca Konštantína a jeho brata Metoda zo Solúna, ktorí boli poverení šíriť kresťanstvo a vzdelanosť na Veľkej Morave v roku 863.

Konštantín zostavil nové slovienske písmo a preložil bohoslužobné knihy do staroslovienčiny. Misia Konštantína a Metoda sprostredkovala Slovanom na Veľkej Morave liturgiu zrozumiteľnú v ich vlastnej reči.

V roku 867 odchádzajú Konštantín a Metod na pozvanie pápeža do Ríma, aby mu objasnili svoju činnosť na Veľkej Morave a vyznali pravovernosť a oddanosť Rímskej cirkvi. Konštantín tam vstupuje do kláštora (prijíma meno Cyril) a neskôr 14. februára 869 zomiera. Metod je v roku 869 pápežom Hadriánom II., ustanovený za prvého veľkomoravského arcibiskupa s jurisdikciou pre všetkých Slovanov.

Po Metodovej smrti, 6. apríla 885, pričinením nitrianskeho biskupa Vichinga, odporcu staroslovienskej liturgie, sú Metodovi žiaci z Veľkej Moravy vyhnaní. Po páde Veľkomoravskej ríše sú na začiatku 10. storočia v Uhorsku dve obradové podoby cirkvi - východná (na východ od Dunaja) a západná (Panónia a územie dnešného Slovenska).

Zakladateľmi duchovného a kultúrneho života boli svätí Cyril a Metod. Gréckokatolíci sú priami dediči apoštolskej misie sv. Cyrila a sv. Metoda. Môžem smelo vyhlásiť, že sme priami dediči ich apoštolskej misie, čo nemôžu tvrdiť ani rímskokatolíci (tí majú od sv. bratov vieru, ale nie obrad), ani pravoslávni. Lebo tí v tom čase ešte ani oficiálne neexistovali, boli v plnej jednote s katolíckou cirkvou. Gréckokatolíci majú od sv. solúnskych bratov aj vieru, aj obrad.

Svätí Cyril a Metod, patróni Európy

Stredovek a Vplyv Valašskej Kolonizácie

V roku 1054 vyvrcholili nezhody medzi Rímom a Carihradom schizmou, čo viedlo k rozdeleniu cirkvi na východnú - pravoslávnu a západnú - katolícku. Východní kresťania na našom území praktizovali naďalej svoj východný obrad. Pápež Inocent III. V roku 1204 prejavil ochotu zriadiť v Uhorsku biskupstvo východného obradu, ktoré by bolo podriadené Svätej stolici.

Veľký vplyv na prítomnosť veriacich východného obradu mala valašská kolonizácia. Najmä Ruthéni (Rusíni) boli nositeľmi tohto obradu.

Po vymretí Arpádovcov (1301) sa postavenie kresťanov východného rítu v Uhorsku pod tlakom politických, hospodárskych a cirkevných náporov zo strany západu zhoršovalo. Bratislavský cirkevný snem vydal v roku 1309 zákaz uzatvárať manželstvá východných katolíkov a zákaz pre nich vykonávať cirkevné obrady. Východní kresťania, inklinujúci k Rímu, museli platiť desiatky latinským biskupom.

Užhorodská Únia a Obdobie po Nej

Gréckokatolícka cirkev uzavrela úniu s Katolíckou cirkvou 24. apríla r. 1646. Oficiálnemu zjednoteniu veriacich byzantského obradu s Rímskou cirkvou veľmi napomohli poľskí a uhorskí panovníci, ktorí chceli oslabiť vplyv Ruska na Poľsko a Rakúsko-Uhorsko.

Po neúspešnej realizácii únie v roku 1614 v Krasnobrodskom monastieri sa podarilo uzavrieť úniu na zámku v Užhorode (Užhorodská únia) 24. apríla 1646. Nebol tu však prítomný mukačevský biskup Vasilij Tarasovič. Táto únia s Rímom potom dostala oficiálny názov Gréckokatolícka cirkev a bola postupne mocensky a násilne presadzovaná, o čom svedčia aj mnohé vzbury, napríklad povstanie vedené mníchom Sofróniom v 60.-tych rokoch 18. storočia v oblasti Marmaroša. Oficiálne bola Užhorodská únia potvrdená 14. mája 1648 uhorským prímasom - ostrihomským arcibiskupom Lippayom a v septembri celokrajinskou synodou biskupov v Trnave.

Čoskoro po uzavretí únie sa objavili aj snahy vnucovať gréckokatolíkom západné (rímskokatolícke) zvyky a formy zbožnosti, teologické vnímanie aj právne zvyklosti. Situáciu vyriešil až zásah cisárovnej Márie Terézie, na jej podnet rímsky pápež Klement XIV. vydal bulu 19. septembra 1771 Eximia Regalium, ktorou definitívne vyriešil otázku postavenia Mukačevskej eparchie (nanovo ju erigoval). Prešovské biskupstvo sa vyčlenilo z Mukačevskej eparchie bulou Pia VII. Relata Semper dňa 22. septembra 1818.

Užhorodská únia

Obdobie po Roku 1918 a Likvidácia Cirkvi Komunistami

Pri vzniku prvej ČSR v roku 1918 odmietol vtedajší biskup Štefan Novák zložiť sľub vernosti novej republike a ako maďarofil emigroval do Maďarska. V septembri 1926 bol za nového administrátora eparchie vymenovaný Pavol Peter Gojdič, ktorý všestranne rozvíjal a zveľaďoval eparchiu. Podľa schematizmu z roku 1948 mala Gréckokatolícka cirkev v ČSR 345 duchovných a vyše 305 600 veriacich.

Po komunistickom puči v roku 1948 sa KSČ usilovala zničiť Gréckokatolícku cirkev. V Prešove sa uskutočnil 28. apríla 1950 tzv. Sobor, ktorý „pričlenil" všetkých gréckokatolíckych veriacich k Pravoslávnej cirkvi a znamenal faktickú likvidáciu Gréckokatolíckej cirkvi v Česko-Slovensku. Biskup Pavol Peter Gojdič bol v roku 1951 odsúdený na doživotie a zomrel vo väzení v roku 1960. Všetok majetok Gréckokatolíckej cirkvi sa stal majetkom Pravoslávnej cirkvi.

Rok 1950 znamenal fyzickú likvidáciu gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Biskup Pavol Peter Gojdič spolu s pomocným biskupom Vasiľom Hopkom boli internovaní a odsúdení. Gojdič na doživotie, Hopko strávil v ťažkom žalári 14 rokov.

Gréckokatolícku cirkev sa komunisti pokúsili zničiť hneď tromi spôsobmi. Udreli na rehoľníkov, potom prišli na rad rehoľníčky a napokon zlikvidovali celé spoločenstvo. Prečo mali mocní v tomto prípade odvahu zakročiť zásadnejšie ako voči rímskokatolíkom?

Komunisti si na ňu trúfli ako na žiadnu inú z cirkví - na 18 rokov ju natvrdo zrušili, duchovných väznili a mučili a aj po obnove v roku 1968 bola naďalej v nemilosti režimu. Nenávisť voči gréckokatolíckej cirkvi síce zúrila na našom území už pred osudným rokom 1950, keď ju zlikvidovali, no skutočné okovy jej štátna moc nasadila až po komunistickom prevrate. Akcia P, známa aj ako Akcia Pravoslavizácia, bola premyslená a systematická, podieľali sa na nej vysokí štátni úradníci, no tiež tí, ktorí mali k veriacim najbližšie - samotní duchovní. Desiatky cirkevných predstaviteľov sa odmietli podriadiť vôli mocných. Za odpor zaplatili slobodou či dokonca životom. Vo väzení zažili fyzické a psychické mučenie. Skutočne rehabilitovaní boli až po oslobodzujúcom roku 1989.

Spolu s núteným a násilným odsunom rehoľníkov v apríli 1950 (Akcia K) a internáciou ženských reholí v auguste toho istého roka (Akcia R) sa oficiálny zákaz gréckokatolíckej cirkvi zaradil medzi pamätné udalosti demonštrujúce obludnosť komunistického režimu a jeho nenávisť voči akémukoľvek náboženstvu.

Na otázku, prečo sa komunisti rozhodli tvrdo a okato zakročiť voči gréckokatolíkom, existuje viacero odpovedí. Súvisia s pozíciou tejto cirkvi v rámci Československa aj s jej samotnými predstaviteľmi. Ako píše Jozef Coranič v publikácii Cirkev v okovách totalitného režimu , komunisti videli v Akcii P príležitosť demonštrovať silu a zároveň prispieť k rozvratu a oslabeniu katolíckej cirkvi ako takej. Ich konečným cieľom bol totiž zánik všetkých cirkví a ateizácia spoločnosti.

K zrušeniu gréckokatolíckej cirkvi prispela jej „podobnosť“ s pravoslávím. Z laického a nezainteresovaného pohľadu je jediným výrazným rozdielom uznávanie, respektíve neuznávanie pápeža. Zatiaľ čo pre gréckokatolíkov je najvyšším predstaviteľom rímsky pápež, pre pravoslávnych je to ekumenický patriarcha. Komunisti tak chceli dosiahnuť „bezbolestný“ prechod veriacich z jednej cirkvi do druhej s cieľom oslabiť vplyv Vatikánu.

Oficiálne bola gréckokatolícka cirkev zakázaná 28. apríla 1950. Stalo sa tak vo veľkej sále hotela Čierny orol v Prešove na takzvanom Prešovskom Sobore.

Prešovský sobor, 28. apríla 1950

Centrom gréckokatolíckej cirkvi bolo a dodnes je východné Slovensko. Podľa dobových štatistík, ktoré vo svojej publikácii Šturák uvádza, zasiahla Akcia P v roku 1950 viac ako 225-tisíc ľudí hlásiacich sa k tejto viere žijúcich v Prešovskom a Košickom kraji.

Prvý pokus o zrušenie na sneme vo Vyšných Ružbachoch stroskotal. Po fiasku v Ružbachoch nechceli mocní nechať nič na náhodu. Na veľkom sobore sa malo definitívne rozhodnúť a zlyhanie nepripadalo do úvahy. Snem sa konal 28. apríla 1950 v prešovskom hoteli Čierny orol, kde dnes sídli mestské PKO.

Ešte počas konania soboru mocní zadržali prešovského biskupa Pavla Gojdiča. Pre komunistov bol hrozbou, pretože voči prechodu na pravoslávie vyjadril jasne negatívny postoj a apeloval aj na veriacich. Po internácii vo viacerých kláštoroch ho nakoniec v roku 1951 odsúdili za vlastizradu na doživotie.

Obnova Cirkvi a Súčasnosť

Počas tzv. „Pražskej jari" bola Gréckokatolícka cirkev vládnym nariadením č. 70/1968 Zb. zo dňa 13. júna 1968 obnovená. Z internácie sa vrátili kňazi, ktorí sa pustili do dušpastierskej práce. Až do Nežnej revolúcie a pádu totalitného režimu v roku 1989 cirkev živorila. Po roku 1989 dochádza k oživeniu cirkevného života. Medzi najdôležitejšie udalosti patrilo znovuotvorenie Gréckokatolíckeho kňazského seminára a zriadenie Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty v roku 1990.

Rok 1968 priniesol obnovu gréckokatolíckej cirkvi, ktorá v súčasnosti tvorí dve biskupstvá a jedno arcibiskupstvo.

Po rozdelení Československa v roku 1993 vznikol v Prahe Apoštolský exarchát pre gréckokatolíkov žijúcich v Čechách a na Morave. Na Slovensku bolo v roku 1997 rozdelené Prešovské biskupstvo. Vtedy vznikla ďalšia nová cirkevná jednotka - Apoštolský exarchát v Košiciach s vymedzeným jurisdikčným územím v rámci Košického kraja. V roku 2008 došlo k novému vyššiemu usporiadaniu gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Vatikánom bola zriadená gréckokatolícka metropolia sui iuris (svojho práva) na čele s arcibiskupom a metropolitom. Svätý Otec Benedikt XVI. povýšil Prešovskú eparchiu na archieparchiu (arcibiskupstvo).

21. februára 1997 boli zverejnené dekréty, ktoré oznámili, že rímsky biskup Ján Pavol II. erigoval nový apoštolský exarchát so sídlom v Košiciach a vladyku Milana Chautura menoval za jeho prvého apoštolského exarchu.

30. januára 2008, na sviatok Troch svätiteľov, pápež Benedikt XVI. povýšil Prešovskú eparchiu na archieparchiu na čele s metropolitom, Košický exarchát povýšil na eparchiu a bola vytvorená aj nová eparchia so sídlom v Bratislave. Pri sčítaní ľudu v máji 2011 sa ku gréckokatolíckej cirkvi prihlásilo 206 871 veriacich, čo predstavuje 3,83% obyvateľov Slovenskej republiky.

Prehľad súčasných eparchií Prešovskej metropolie na Slovensku:

• Prešovská gréckokatolícka archieparchia - vladyka Ján Babjak SJ, arcibiskup - metropolita
• Košická gréckokatolícka eparchia - vladyka Milan Chautur CSsR, eparcha - vladyka Cyril Vasiľ SJ, apoštolský administrátor
• Bratislavská gréckokatolícka eparchia - vladyka Peter Rusnák, eparcha

Svätý otec Benedikt XVI. v roku 2008 povýšil gréckokatolícku cirkev na Slovensku na metropolitnú cirkev so sídlom v Prešove a za prvého prešovského arcibiskupa a metropolitu vymenoval Mons. ThDr. Jána Babjaka SJ, PhD.

Najpoužívanejším liturgickým jazykom na Slovensku je slovenčina. Vo farnostiach s prevládajúcim rusínskym obyvateľstvom sa stále využíva cirkevná slovančina, aj keď v súčasnosti je už snaha nahradiť ju rusínskym jazykom. V niektorých farnostiach sa ako liturgický jazyk používa aj maďarčina.

Gréckokatolícka cirkev je špecifická svojím východným byzantským obradom, to znamená vonkajším usporiadaním bohoslužieb, spiritualitou, teológiou, vlastným cirkevným právom a historickým a kultúrnym dedičstvom.

Ikona Prešovskej Bohorodičky

Matriky Gréckokatolíckych Farností

Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu vrátane matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach a Sukova, obe začínali v roku 1718. Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné. Mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených ako špecifikum gréckokatolíckych matrík.

Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Neskôr, na prelome 18. a 19. storočia, došlo k presunu k latinčine, ktorú v 40. rokoch 19. storočia vystriedala maďarčina. V porevolučných 50. rokoch, v dôsledku Bachovho absolutizmu, mnoho kňazov zaznamenávalo matriku azbukou v ruštine. Rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. storočia vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka.

Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík. Mnohé matričné knihy boli zničené počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne, keďže množstvo gréckokatolíckych fár sídlilo v priestore Duklianskeho priesmyku.

Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad matrík gréckokatolíckych farností, ich stav zachovania a poznámky o prípadnej existencii chýbajúcich matrík:

Tabuľka je len čiastočná, kompletný zoznam nájdete v pôvodnom zdroji.

História Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je príbehom o prežití, viere, kultúrnej identite a neustálom hľadaní svojho miesta v spoločnosti.

tags: #patriarcha #greckokatolickej #cirkvi #na #slovensku