Výklad Žalmu 121: Hospodin ako Ochranca Izraela

Žalm 121 je pútnická pieseň, ktorá vyjadruje dôveru v Hospodina ako ochrancu Izraela. Žalm vystihuje city tých, čo sa vybrali na cestu do Jeruzalema.

Dávid hrajúci na harfe, ilustrácia k Žalmom.

Text Žalmu 121

Tu je text Žalmu 121:

1. Pozdvihujem si oči k vrchom: Odkiaľ mi príde pomoc?
2. Od Hospodina moja pomoc, ktorý učinil nebo i zem.
3. Nedá sa klátiť tvojej nohe; tvoj ochranca nedrieme.
4. Nie, nedrieme a nespí ochranca Izraela.
5. Hospodin je tvojím ochrancom, Hospodin ti je clonou po pravici;
6. slnko ťa vo dne neraní úpalom ani mesiac v noci.
7. Chrániť ťa bude Hospodin pred každým zlom, On bude chrániť tvoju dušu.
8. Hospodin bude chrániť tvoje vychádzanie i tvoje vchádzanie odteraz až naveky.

Analýza jednotlivých veršov

• Verš 1: Žalmista upiera svoj zrak na vrchy a pýta sa, odkiaľ mu príde pomoc. Izraeliti sa modlievali obrátení k svätyni. Pri modlitbe zdvíhali ruky. Keď išlo o vzdialenejších veriacich, tak sa obracali smerom k Júdskym horám, kde bol Jeruzalem.
• Verš 2: Odpoveď prichádza od Hospodina, ktorý stvoril nebo i zem.
• Verše 3-4: Hospodin je neustále bdelý a nedovolí, aby sa noha pútnika zachvela. Nedrieme veru, ani nespí ten, čo stráži Izraela.
• Verše 5-6: Pán je záštitou a clonou po pravici, chráni pred úpalom vo dne a pred mesiacom v noci. "Za dňa ťa slnko nezraní" (porov. 2 Kr 4,19; Jdt 8,3), "ani mesiac za noci" - orientálci aj dnes pripisujú niektoré choroby vplyvu mesiaca; iní myslia na nočný chlad (porov.
• Verše 7-8: Hospodin chráni pred každým zlom a chráni dušu pútnika, jeho odchod i príchod odteraz až naveky.

Žalmy ako "Piesne výstupov"

Žalmy 120-134 tvoria zbierku, ktorá je spoločne nazývaná „piesne výstupov“. Najpravdepodobnejšie je, že vznikli ako piesne, alebo modlitby, ktoré pútnici recitovali, alebo spievali, keď vystupovali do svätého mesta pri príležitosti každoročných veľkých slávností. Medzi ne patrili: Veľká Noc, Turíce a Sviatok Stánkov. Vznikli zrejem v 5 storočí pred Kristom.

Výstup na vrch Sion, ktorý určil Boh, aby mohli vybudovať sväté mesto a chrám, bol cestou Hebrejov, ktorí prichádzali z Egypta, z púte pod Božím vedením. Výstup k tomu istému svätému mestu pod vedením Božím bol návrat Hebrejov z Babylonského exilu, aby ho mohli znovu vybudovať. Výstup bola púť, ktorú viac raz v roku absolvovali Hebreji, ktorí boli rozptýlení medzi cudzie národy.

Majú názov aj piesne stupňov, toto vychádza z pojmu schody/stupne, na ktorých sa žalmy mohli prednášať. Mohli sa tým myslieť buď schody vedúce do chrámu, alebo metaforicky úrovne tónov, na ktorých sa žalmy mohli spievať.

„Stupne tu symbolizujú jednotlivé etapy návratu ľudu z babylonského zajatia. Milosť Ducha, ktorý vopred poznal udalosti židovského zajatia aj ich následného vyslobodenia, predpovedal skrze prorokov jedno i druhé a zároveň poukázal na úžitok, ktorý z toho pre Boží ľud plynie. Nie každý žalm tejto série predstavuje proroctvo o rovnakých veciach. Jeden hovorí o trápeniach v Babylone, iný zasa prináša dobré správy o návrate a opäť ďalší hovorí o radosti prežívanej na ceste, ďalší zasa o vojnách, ktoré vypukli po návrate do vlasti, ale je medzi nimi aj žalm, ktorý hovorí o budovaní chrámu. Na rozdiel od iných žalmov, v tomto prípade ide o piesne, ktoré sú určené na spev a povzbudenie.“ (Teodoret z Kýru)

„Tieto žalmy sa následne nazývajú piesne stupňov, pretože skrze ne môžeme vystúpiť k tomu, čo je hore. Ak chceme vystúpiť hore k Bohu, musíme kráčať po týchto stupňoch postupne, tak ako kráčame po schodoch. Na každom zo stupňov musí byť človek ostražitý, lebo aj keď sa dostane na ten najvyšší, stále môže padnúť dolu. Piesne stupňov sú prisľúbením Božej pomoci pre všetkých, ktorí budú po nich kráčať k Bohu.“ (Hieronym)

„Stupne, o ktorých sa hovorí v týchto žalmoch, označujú iba tie, po ktorých sa stúpa hore. Tieto stupne však nie sú fyzické, ale nachádzajú sa v našom srdci. Po nich stúpame na ono miesto nevysloviteľného šťastia, ktoré nám určil ten, ktorý usporiadal aj stupne v našom srdci.“ (Augustín)

„Piesne výstupov mali prednášať leviti na pätnástich schodoch, ktoré vedú z nádvoria Izraela do nádvoria žien.

Výklad v kontexte Svätého písma

Žalm 121 je prejavom viery a dôvery v Božiu ochranu. Zdôrazňuje, že Hospodin je neustále prítomný a bdelý, pripravený chrániť svoj ľud pred každým zlom. Tento žalm je zdrojom útechy a povzbudenia pre všetkých, ktorí hľadajú Božiu pomoc a ochranu. Vo Svätom písme Cirkev neprestajne nachádza svoj pokrm a svoju silu, lebo v ňom nedostáva iba ľudské slovo, ale to, čím ono naozaj je: slovo Božie.

Dvojaký zmysel Písma

Podľa dávnej tradície možno rozlišovať dvojaký zmysel Písma: zmysel slovný a zmysel duchovný; druhý z nich sa delí ďalej na alegorický, morálny a anagogický.

• Slovný zmysel: Je to zmysel, ktorý dávajú slová Písma a ktorý odkrýva exegéza podľa zásad správneho výkladu.
• Duchovný zmysel: Vďaka jednote Božieho plánu znakom môže byť nielen text Svätého písma, ale aj skutočnosti a udalosti, o ktorých text hovorí.
  • Alegorický zmysel: Udalosti môžeme pochopiť hlbšie, keď spoznáme ich význam v Kristovi. Tak napríklad prechod cez Červené more je znakom Kristovho víťazstva a tým aj krstu.
  • Morálny zmysel: Udalosti, o ktorých sa hovorí v Písme, nás majú viesť k tomu, aby sme správne konali. Boli napísané „ako napomenutie pre nás“ (1Kor 10,11).
  • Anagogický zmysel: Skutočnosti a udalosti možno takisto vidieť v ich večnom význame, lebo nás vedú (po grécky anagoge) smerom do našej vlasti.

Tabuľka: Kľúčové témy a posolstvá Žalmu 121

Infografika k Žalmu 121.

tags: #svate #pismo #zalm #121