Farnosť Kežmarok a Bazilika Svätého Kríža

Farnosť Kežmarok je neodmysliteľnou súčasťou mesta Kežmarok a jej história je úzko spätá s Bazilikou Svätého Kríža, jednou z najvýznamnejších pamiatok mesta a celého Spiša. V tomto článku sa pozrieme na históriu farnosti, architektúru a symboliku baziliky, ako aj na aktuálne aktivity a oznamy farnosti.

Bazilika Svätého Kríža v Kežmarku

História Farnosti a Kostola Svätého Kríža

Prvá zachovaná písomná správa o kostole sv. Kríža pochádza až z roku 1383. V listine sa spomína, že na mieste dnešného Kostola sv. Kríža bola kedysi drevená kaplnka…

Podľa listiny z roku 1329 Kežmarčania zaujali územie, ktoré kedysi patrilo osadám strážcov a rybárov. V dokumente sa uvádza “de villis” takže išlo minimálne o dve osady. Jednou zo spomínaných osád bola osada pri Kostole sv. Michala, v mieste a nad dnešnou železničnou stanicou. Časť základov kostola sv. Michala bola odstrelená pri výstavbe železničnej trate a budovy železničnej stanice začiatkom 20. storočia.

Zvyšná časť základov pochádzajúca z konca 12. storočia bola odkrytá pri archeologickom výskume v roku 1987. Druhou osadou, ktorá sa spomína v listine z roku 1329, bola osada rybárov rozprestierajúca sa približne v priestoroch ulice dodnes nazývanej “Starý Trh “ a v okolí dnešného Kostola sv. Kríža. Existencia tejto osady je ťažie dokázateľná, keďže doposiaľ nebol v centrálnej časti dnešného mesta ( v okolí Kostola sv. Kríža a ulice Starý Trh) zrealizovaný archeologický výskum.

Obyvatelia osady patrili k pôvodnému slovenskému obyvateľstvu, ktorí na tomto území žili ešte pred príchodom Sasov, o čom svedčí aj nasledujúce stáročia používané označenie tohto miesta - Windischgrund (slovanské územie).

Nepriamym dokladom tohto tvrdenia, je aj skutočnosť, že nemeckí prisťahovalci sa v 13. storočí usadzovali v blízkosti slovenských osád, s výhodnou polohou, najmä tam, kde sa rozvíjal trh. Údolím rieky Poprad viedla obchodná cesta a existencia trhu je nespochybniteľná už pred rokom 1251. To, že priestor v okolí kostola sv. Kríža je výhodnejšou časťou na území vznikajúceho mesta, bolo zrejmé aj pre Sasov a keby tento priestor v čase ich príchodu bol neosídlený, zaujali by sa ho s určitosťou už v 1.pol. 13.storočia.

S rozvojom mesta a s nárastom obyvateľstva pristupujú jeho obyvatelia v 1. polovici 14. storočia /okolo r. 1320/ k prestavbe Kostola sv. Kríža. Kostol sv. Alžbety, ako nepotrebný, v roku 1368 darujú rehoľníkom- strážcom Božieho Hrobu z Lendaku. Od roku 1383 je horný Kostol sv. Kríža definitívne označovaný ako jediný farský kostol na území mesta a dolný Kostol sv. Alžbety ako jeho filiálka.

Architektonický výskum, v rokoch 1977 - 1978 pomohol upresniť stavebný vývoj Kostola sv. Kríža. Z obdobia okolo 1. pol. 13. storočia pochádza časť veže a časť západného muriva pôvodnej lode. Murivo vyzerá ako z kamenných kvádrov. V prízemí veže sa zachovali zvyšky ústupkového portálu a odtlačky klenieb.

25. apríla 1433 napadli mesto vojská husitov. Nasledujúci požiar a neskôr zemetrasenie v r. 1443 kostol silno poškodili. Keď v r. 1434 spolu s kostolom zanikla osada sv. Michala, ukázala sa potreba prestavby a rozšírenia farského kostola.

Z roku 1444 pochádza odpustková listina Juraja Milkovského generálneho vikára ostrihomského arcibiskupa, ktorou udeľuje 40- dňové odpustky všetkým, ktorí navštívia chrám a prispejú na jeho (pre)stavbu. V r. l462 získava daň mesta - cenzus rodina Zápoľských, ktorá sa zároveň stáva najvýznamnejším sponzorom prestavby kostola. Rokom 1486 je datované osadenie vstupného portálu do svätyne a rokom 1498 hlavný - južný portál chrámu. Tento rok sa považuje za ukončenie neskorogotickej prestavby.

Architektúra Baziliky Svätého Kríža

Kežmarský chrám je najmladším a svojimi rozmermi (vnútorné rozmery: dĺžka 51m, šírka 22m, výška hlavnej lode 15,75m) jedným z najväčších spišských gotických trojloďových kostolov. Presbytérium je dlhé 23,5m, šírka 11,5m je rovnaká ako šírka hlavnej lode, čo umocňuje celkový mohutný dojem z chrámu.

Sieťová klenba, vytvorená na princípe pretínajúcich sa dvojíc paralelných diagonálnych rebier, spočíva na masívnych polygonálnych pilastroch a konzolách, z ktorých dve sú ukončené maskarónmi v podobe muža a ženy. V strede klenby, v miestach kríženia rebier, sú na spôsob svorníkov umiestnené drobné rozety alebo štítky s erbmi.

Presbytérium je presvetlené veľkými neskorogotickými oknami s individuálne riešenými kružbami. Polygonálnom závere presbytéria sú kružby bohatšie riešené, zatiaľ čo na južnej stene sú pomerne jednoduché, rovnako ako vo trojlodí. Odstup okien a ich výška sa smerom k polygonálnemu záveru presbytéria postupne znižujú, čím sa hĺbka svätyne opticky zväčšuje.

Vedľa vchodu do sakristie sa nachádzajú dve pastofória. Z prestavby okolo r. 1320 pochádza výklenkové pastofórium s trojuholníkovým štítom so zuborezom a zvyškami polychrómie Baránka. Druhé pastofórium z r. 1444- 1486 je v podobe vežičky s fiálami, krabmi a krížovými kyticami. Obe pastofória boli „zreštaurované“ v r.1868-1870, kedy chýbajúce časti boli doplnené štukou a drevom.

V r. 1486 postavili do svätyne vedúcu malú južnú predsieň so sedlovými portálmi v tvare oslieho chrbta s pravouhlým rámovaním a pretínajúcimi sa prútmi. Vnútorný portál okrem roku osadenia je ozdobený erbom mesta Kežmarok a erbom majiteľov hradu a donátorov kostola - Zápoľských. Architektonické tvaroslovie južného vstupu sa opakuje na portáli vedúcom so svätyne do sakristie.

Sakristia pochádzajúca z prestavby okolo r. 1320 má obdĺžnikový pôdorys a je klenutá troma poliami krížovej klenby s klinovými rebrami, dosadajúcimi na kružbové a ostrohové konzoly podobne ako v Levoči v gotickom kostole minoritov. Nad sakristiou sa nachádza neskorogotická empora otvorená do svätyne vysokými lomenými arkádami. Empora je vydláždená pôvodnou neskorogotickou diagonálne položenou tehlovou dlažbou.

Svätyňa sa triumfálnym oblúkom napája na rovnako širokú strednú loď pseudohalového trojlodia. Lode od seba oddeľujú arkády, ktorých lomené oblúky plynulo prechádzajú do siedmich oktogonálnych pilierov dosadajúcich na mohutné polygonálne pätky. Vysoké a široké arkády spájajú tri priestory do optického celku. Mohutná stredná valená klenba je tvorená zložitým hviezdicovým motívom, bočné lode majú sieťové - takmer atektonické klenby.

V západnej časti strednej lode je neskorogotický organový chór podklenutý hviezdicovou klenbou a ukončený kamennou, čipku pripomínajúcou mrežou, zostavenou z kružieb s motívom rotujúcich plamienkov. Na chór je prístup po schodisku na južnej strane cez novší renesančný portál.

Trojlodie sprístupňujú dva portály. Južný portál je honosnejší, umiestnený pod otvorenou južnou predsieňou zaklenutou hviezdicovou klenbou. Nad arkádami je páska s minuskulovým nápisom s dátumom ukončenia stavby „crux nos sancta tuere 1498“.

Veža chrámu má základy z prvej polovice 13.storočia, v jej prízemí sú zvyšky ústupkového portálu vedúceho do hlavnej lode chrámu. Ochodza s renesančnou atikou pochádza z poslednej stavebnej etapy z r. 1591.

Symbolika Kostola

Kostol od počiatkov Cirkvi symbolizoval cirkev a Cirkev bola kostol. Duch Cirkvi sa vyjadruje cez hmotu kostola a hmota kostola je hmotným nositeľom myšlienky . V dnešnej dobe znalosť symbolov upadla a už nevieme vnímať veci zjavné aj prostému stredovekému človekovi.

Kežmarský kostol patrí medzi takzvané halové kostoly, symbolizujúce rajskú záhradu. Do chrámu sa vstupuje cez Hlavný portál. Na strednej konzole je socha bolestného Krista, ktorý akoby hovoril: „Ja som brána. Kto vojde cezo mňa bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.“ Stĺp s Kristom a baldachýnom v podobe vetvičiek nad ním symbolizuje strom života. V hornej časti portálu je segmentová rozeta - symbol slnka . Slnko tu opäť predstavuje Krista - „sol justitiae“ , slnko spravodlivosti.

Klenba svätyne dosadá na 12 pilastrov, tak ako základy cirkvi spočívajú na dvanástich apoštoloch. Dva pilastre končia na konzolách s maskarónmi . Tie predstavujú polaritu stredovekého sveta: na južnej stene: tvár muža - alegória dňa , zdroj svetla ,pravdy a viery ; na severnej stene: tvár ženy - alegória Noci .

V klenbe hlavnej lode je veľký kruhový otvor. Od roku 1664 z neho visí luster ale jeho pôvodná funkcia bola iná. Cez tento otvor do nebies - Himmelsloch vystupoval zmŕtvychvstalý Kristus na nebesá. V deň Nanebovstúpenia sa cez tento otvor vyťahovala nahor do podkrovia socha Krista tzv. Imago resurrectionis, pripevnená na povraze. Na Turice sa cez tento otvor vpúšťala holubica - symbol Ducha svätého. Takto názorne sa sprostredkovali veriacemu v stredovek mystéria viery.

Legendy

K tomuto Krížu sa vzťahuje jedna legenda uvádzaná v literatúre už v prvej polovici 17. storočia. V čase keď Thökölyovci sympatizovali s kryptokalvínmi , chceli dať odstrániť tento Kríž. Vtedy socha údajne po nemecky prehovorila: „Keď si ma , o človeče, tu nepriniesol , neodnášaj ma stadiaľ preč.“ Túto legendu svorne zaznačili tak katolícki ako aj evanjelickí historici. Socha zostala na svojom mieste do konca 18.storočia.

Z vonkajšej strany chrámu ešte v roku 1802 sa spomínajú dve pozoruhodnosti - kamenárske diela osadené do stien. Na severnej strane pri druhej bráne obludná žaba (podľa historikov pamiatka na neďaleký močiar). Skôr sa však jednalo o klasicky stredoveký motív príšer- obludných tvorov zobrazených na vonkajších stranách chrámov , ktoré predstavujú porazené sily zla . Druhou pozoruhodnosťou exteriéru bola hlava sv. Jána Krstiteľa na východnom múre chrámu , asi lakeť nad zemou.

Aktivity a Oznamy Farnosti

Farnosť Kežmarok ponúka bohatý duchovný program pre všetky vekové kategórie. Medzi pravidelné aktivity patria:

• Sväté omše za účasti detí (každý piatok večer o 16:30 hod.)
• Sväté omše pre mládež (každý piatok večer o 18:00 hod.)
• Sväté omše pre birmovancov (každú stredu večer o 18:00 hod.)
• Adorácie (každý pondelok po večernej sv. omši, každú druhú stredu po večernej sv. omši a každý štvrtok od 17:00 hod.)
• Ružencové bratstvo (modlitba posvätného ruženca pol hodinu pred večernou sv. omšou)
• Návšteva chorých (každú sobotu dopoludnia v nemocnici a Zariadení pre seniorov)
• Pobožnosti (každú nedeľu popoludní o 15:00 hod.)

Okrem toho farnosť organizuje prípravy na prvé sväté prijímanie a birmovanie, Deň matiek, otcov a seniorov.

Čas slávenia sv. omší a otváracia doba Baziliky Svätého kríža:

Turistický ruch: Bazilika Svätého kríža v Kežmarku je pre verejnosť otvorená v pracovné dni v čase od 10:00 hod. do 14:00 hod. (máj až október) a od 11:00 hod. do 13:00 hod. (ostatné mesiace).

Interiér Baziliky Svätého Kríža

tags: #farnost #kezmarok #omse