Červeník, obec ležiaca v južnej časti považského výbežku Podunajskej roviny, sa môže pochváliť bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Prvá písomná zmienka o obci pochádza už z roku 1113, keď bola majetkom zoborského kláštora. Počas storočí sa jej názov niekoľkokrát menil, pričom najstarší známy názov bol Bin. Súčasný názov Červeník nesie obec až od roku 1948. Keby neboli prišli Turci na územie dnešného Slovenska, oslavovala by obec Červeník budúcoročné 900. výročie.
Červeník sa k svojmu terajšiemu pomenovaniu dopracoval v roku 1948, v čase poslovenčovania názvov obcí. Červená farba sa objavuje v názve už po roku 1294 ako Červený hrad, potom to boli modifikácie Verešváru Vrswar, Weresswar, Weres Var Pagus, Verusvar a podobne. Dominantnou stavbou obce bol a zostáva kostol Obetovania Panny Márie z 18. storočia, k novodobým patrí kultúrny dom, škola a amfiteáter.
Obec v minulosti prešla viacerými zmenami. Pôvodne sa nachádzala na území dnešného Leopoldova. Keďže ale Turci prišli a uhorská kráľovská komora zakúpila od vlastníka Adama Forgáča pozemky na stavbu protitureckej pevnosti Leopoldov akurát tam, kde stáli domce, dedina musela vyššiemu záujmu ustúpiť. No po vybudovaní pevnosti Leopoldov v roku 1665 bola pôvodná obec zničená. Pri sťahovaní v roku 1665 sa udáva 47 rodín, v roku 1788 bývalo v obci spolu 716 obyvateľov. Obyvatelia sa následne presunuli na miesto, kde stojí súčasný Červeník.
Červeník je miestom, kde sa prelínajú stopy viacerých historických období. Archeologické nálezy dokazujú osídlenie tohto územia už v neolite. Okrem toho tu boli objavené pozostatky z doby železnej, rímskej a slovanskej, čo svedčí o jeho strategickom význame počas tisícročí. Medzi najvýznamnejšie objavy patrí staromaďarské kostrové pohrebisko datované do polovice 10. storočia. Jedinečný nález - strieborný nákrčník, potvrdzuje osídlenie územia už v mladšej dobe rímskej.
Najvýraznejšou pamiatkou obce je katolícky kostol Obetovania Panny Márie z 18. storočia, ktorý je nielen dominantou obce, ale aj miestom, ktoré pripomína hlboké náboženské tradície miestnych obyvateľov. V Červeníku sme na jednom mieste našli niekoľko kamenných plastík. Socha Márie Magdalény, sv. Jána Krstiteľa, Kristusa Zmŕtvychvstalého, sv. Na námestí je aj nová zvonica, ktorú posvätili v roku 2009. Zvonicu vysvätili len pred niekoľkými rokmi. Vnútri je dvestoročná socha Panny Márie, nad vchodom do zvonice je soška sv.
Medzi ďalšie zaujímavosti patrí, že Červeník preslávili slávnosti spevu, hudby a tanca. Začalo to pred vyše sto rokmi vznikom dychovej hudby. Verešváranov prezývajú aj Mrkvári. Možno to znie hanlivo alebo smiešne, ale treba to brať ako hold pestovateľom najlepšej a najkrajšej mrkvy v okolí. Po požiari v roku 1662 ju znovu vybudovali kúsok ďalej na polceste medzi Trnavou a Piešťanmi. Obec ležala pôvodne pri leopoldovskom cintoríne.
Červeník sa môže pochváliť aj dvoma chránenými prírodnými areálmi - Dedova jama a Malé Vážky. Tieto lokality sú ideálne pre milovníkov prírody, ktorí si chcú vychutnať pokojné prechádzky a objavovanie lokálnej fauny a flóry.
Červeník je ideálnym miestom pre tých, ktorí chcú spoznať bohatú históriu a kultúru Trnavského kraja. Archeologické objavy, historické pamiatky a prírodné krásy robia z tejto obce unikátne miesto, ktoré stojí za návštevu.
Významné udalosti v histórii Červeníka:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1113 | Prvá písomná zmienka o obci ako majetku zoborského kláštora. |
| 1294 | Obec predaná Abrahamovi Rufus Comesovi Abovi. |
| 1665 | Zničenie pôvodnej obce a presun obyvateľov kvôli výstavbe pevnosti Leopoldov. |
| 1788 | V obci bývalo 716 obyvateľov. |
| 1948 | Oficiálne pomenovanie obce na Červeník. |
Erb obce Červeník