Protestantská etika a duch kapitalizmu podľa Maxa Webera

Max Weber, celým menom Karl Emil Maximilian Weber, bol významný nemecký sociológ, ekonóm a politik. Považuje sa za zakladateľa modernej sociológie. Vo svojej práci Protestantská etika a duch kapitalizmu (1904-1905) sa Weber pustil do hľadania odpovede na jednu zo zložitých sociologických otázok, a to na otázku, prečo vznikol kapitalizmus práve na Západe a nie niekde inde.

Od pádu Rímskej ríše boli po dobu viac ako 13 storočí oveľa viac vyspelejšie iné civilizácie než Európske. Takými krajinami bola Čina, India, Osmanská ríša. Hlavne Čína mala náskok v technickom a ekonomickom vývoji. Tak čo spôsobilo taký nesmierny rozmach Západu oproti zvyšku sveta od 17. storočia až po dnešok? Weber sa pustil do systematického štúdia náboženstiev v celosvetovom merítku, o niečo podobne sa pred ním nikto nepokúsil.

Protestantská etika a duch kapitalismu je patrně nejznámějším a zároveň k nejdiskutovanějším Weberovým dílem. Weber ho publikoval v letech 1904-1905. Zamýšlí se v něm nad počátky a příčinami vzniku kapitalismu, resp. nad souvislostmi mezi rozvojem kapitalismu, náboženskými systémy, racionalismem a byrokratizací státu. Vcelku jednoznačně zde spojuje vznik kapitalismu s protestantským náboženstvím, s protestantskou kulturou a s protestantskou etikou práce, vykazující prvky askeze, šetrnosti a střídmosti.

Důraz přitom klade na protestantský smysl pro zisk, jenž se podle jeho názoru liší od ekonomického myšlení katolíků, kteří vykazují větší sklony k humanismu, zároveň však i k mysticismu. V rovině náboženské senzibility stejně jako v rovině věroučně podmíněné mentality vidí základní rozdíly ve vzniku a možnostech rozvoje principů kapitalismu v protestantském a katolickém prostředí, resp. v prostředí křesťanských a nekřesťanských civilizací a společností.

Weber je zakladatelom sociológie náboženstva a je považovaný za jedného z hlavných kritikov Karla Marxa a marxizmu. Weber sa usiloval striktne rozlišovať skúsenostné vedy a hodnotiace posudzovanie, jednostranné partikulárne poznanie a uchopovanie totálneho, empirickú skutočnosť a podstatu bytia. Podľa neho musí chápajúca sociológia výkladom pochopiť sociálne konanie a tým príčinne objasniť jeho priebeh a jeho konanie, musí sa pýtať racionálne na účel a prostriedky, pretože iba tým môže chápanie dosiahnuť obzvlášť vysokú evidentnosť. Ako pomocný pojem vyvinul Weber pojem ideálneho typu.

Vedecké dielo Maxa Webera môžeme rozdeliť na niekoľko skupín. Do prvej skupiny patria jeho metodologické a teoretické reflexie, teda úvahy o genéze a statuse pojmov vo vedách o spoločnosti a dejinách, skúmanie vzťahu teórie a empírie, úvahy o vzťahu vysvetľovanie a chápanie pri poznávaní sociálno-historickej skutočnosti. Sem patria i pokusy o systematizáciu základných sociologických pojmov. Prvý pochádza z r. 1913 a bol uverejnený pod názvom O niektorých kategóriách chápajúcej sociológie. Druhý, Základné sociologické pojmy, písaný v rokoch prvej svetovej vojny, bol uverejnený ako prvá kapitola základného Weberovho diela, ktoré vyšlo v r. 1921 pod názvom Hospodárstvo a spoločnosť.

Do druhej skupiny patria úvahy o genéze modernej spoločnosti. Kľúčovú úlohu tu hrá dielo Protestantská etika a duch kapitalizmu z r. 1902 a Dejiny hospodárstva (Náčrt univerzálnych sociálnych a hospodárskych dejín), ktoré vyšli až po Weberovej smrti v r. 1923. Do tretej skupiny potom patria štúdie k sociológii svetových náboženstiev. Okrem toho sú tu ešte slávne prednášky Veda ako povolanie a Politika ako povolanie, ktoré by mal poznať každý, kto sa chce vyjadrovať o intelektuálnych problémoch 20. storočia. Súhrnom intelektuálnych výkonov je nedokončené dielo Hospodárstvo a spoločnosť ktoré z pozostalosti vydala Marinna Weber roku 1921 a 1922.

Podľa Webera je duch kapitalizmu postavený na náboženskom základe. Hoci kresťanská viera nezavrhuje majetok ako taký, a kapitalistický duch by sa mohol rozvinúť aj v nej, katolíci sú viac tradicionalistický. Duch kapitalizmu je typický pre protestantizmus a hlavne pre puritánsku variantu. Protestantizmus vznikol v 16. storočí, vychádza z kresťanstva, ale vo veľa veciach sa odlišuje s katolíkmi. Prví kapitalisti boli prevažne puritáni a mnohí z nich sa hlásili ku kalvinizmu. Weber trdí že niektoré kalvinistiské doktríny boli priamym zdrojom kapitalistickej etiky. Jednou z nich je myšlienka, že človek je Božím nástrojom na zemi a že od neho Všemohúci očakáva, že bude naplňovať svoje poslanie k väčššej sláve Božej.

Druhým významným aspektom je idea predestinácie, podľa ktorej boli jedinci predom vyvolený pre nebo, inak povedané, že boli predom vyvolený že budú spasený. Kalvínova pôvodná doktrína hlásala že ľudia su vyvolený už od narodenia a to čo robíme počas života na to nemá žiaden vplyv. Duch kapitalizmu vznikol až ako učenie kalvínových nasledovníkov, ako snaha trochu zmierniť tvrdosť protestantského učenia o predestinácii, čo spôsobovalo úzkosť a strach u bežných veriacich. Preto vznikol taký výklad predestinácie, čo považoval úspech v povolaní za kladé znamenie predestinácie, takže veriaci, aby dokázali sebe a ostatným, že sú predurčený ku spáse, sa obrátili k dravému podnikaniu.

Veriaci , ktorí vychádzali z týchto myšlienok boli nesmierne motivovaný k hmotnému úspechu, ale pritom však museli žiť striedmo a odriekať sa pôžitkov. Puritáni považovali akúkoľvek rozmarnosť za diablov nástroj, takže sa u nich sklon k hromadeniu majetku spojoval s prísnou kázňou. Takže týmto sa u protestantov spojili asi tie dve najzákladnejšie predpoklady na to aby sa stali kapitalistami. U protestantov má viera veľmi silný vplyv, takže sú veľmi pilní vo svojom zamestnaní, výraz životné poslanie pre nich znamená to iste ako prácu ktorú vykonávajú. Takže sa snažia svoje životné poslanie naplniť čo najviac, čiže čo najviac zväčšovať svoj majetok a to iba pre zisk sám, ale pritom skoro vôbec nemínajú získaný kapitál, míňajú ho len na tie najpotrebnejšie veci a na dalšie investovanie do vlastného podnikania, čo im prináša ešte viac majetku. Nepotrebujú svetské požitky ako odmenu za dobre vykonanú prácu, stačí im iracionálny pocit z naplneného povolania a to že patria medzi vyvolených ktorý budú spasený. Takýmto spôsobom sa v ich rukách dokázal nazbierať kapitál obrovských rozmerov, a tým spôsobili podľa Webera vznik kapitalizmu.

Teória Maxa Webera, že rozhodujúcim faktorom pre vznik kapitalizmu je náboženstvo, je jednou z prvých a najdôslednejších kritík Marxovej teórie, podľa ktorej sú vplyvné len čisto ekonomické faktory na sociálny vývoj a tým že spôsobili rozvoj kapitalizmu. Na to ktorý z týchto dvoch pohľadov na modernú spoločnosť je správny, nepokladajú sociológovia rovnakú odpoveď. Ľavicový autori bývajú ovplyvnení Marxom, liberálni a konzervatívni zase Weberom.

Weberova teória má veľa kritikov, niektorí z jeho kritikov namietajú že postoj, ktorý nazval duchom kapitalizmu, sa už vyskytoval v talianskych obchodných mestách dávno pred vznikom kalvinizmu. Iní zase tvrdia že klúčový pojem „povolanie“ k určitej činosti, ktorý Weber spojovaj s protestantizmom, existoval aj v katolíckej viere.

Max Weber

Weberov ideálny typ "kapitalistu"

Weberovský ideálny typ „kapitalistu“ vyzerá takto: „..nemá nič príbuzné s ..povýšenectvom.. stráni sa vedomého užívania svojej moci (pozn. súvisí s jeho vlastníctvom) a prijímania preňho skôr nepríjemných vonkajších znakov spoločenskej úcty, ktorú požíva...Jeho spôsob života má ...určitú asketickú črtu...určitú mieru chladnej skromnosti... Zo svojho bohatstva „nemá nič“ pre svoju vlastnú osobu - okrem jedného: iracionálneho pocitu dobre „splneného povolania“.“ Práve tento pocit sa zdá „predkapitalistickému“ človeku úplne nepochopiteľný, hoci má s novým obchodníkom spoločný pud, a tým je posadnutosť peniazmi. Tento spôsob života nepotrebuje odobrenie zo strany cirkvi a každé náboženské alebo štátne normovanie pokladá za prekážku. Vzhľadom na to neexistuje nejaký jednotný „kapitalistický“ svetonázor.

Kedysi sa chápanie získavania peňazí ako povinnosti človeka, teda ako samoúčelu, priečilo mravnému cíteniu všetkých dôb. Ak bol aj niekto bohatý, pociťoval potrebu svojej spásy, lebo cirkev takéto konanie považovala za hriech úžery. Po svojej smrti si „vykúpil svedomie“ značným príspevkom do cirkevnej pokladne, alebo časť zostalých peňazí poukázal bývalým dlžníkom ako neprávom odobratých úrokov. Odpoveď nachádza v tom, čo Sombart nazýva ekonomický racionalizmus. Je to zvýšenie produktivity práce tým, že výroba nie je závislá na prekážkach ľudského tela, ale výrobný proces je vedecky rozčlenený (pozn. za Weberových čias sa rozbiehali teórie o vedeckej deľbe práce). Táto racionalizácia podmieňovala aj dôležitú časť životných ideálov „modernej“ spoločnosti. Práca v službách racionalizácie sa ľuďom javila ako jeden z určujúcich cieľov celoživotnej práce.

V závere tejto state sa Max Weber venuje myšlienke, že vývin „kapitalistického“ „ducha“ možno vidieť aj ako čiastkový jav vo vývine racionalizmu. Dnes si ťažko uvedomujeme súvislosť medzi náboženskými predstavami a pravidlami každodenného ekonomického života. Je to aj tým, že naše sociálne postavenie už nezáleží na tom, či sme, alebo nie sme pokrstení, ako to bolo kedysi. Aspoň k čiastočnému odhaleniu tejto súvislosti sa dostaneme, ak rozoberieme niektoré protestantské smery, lebo práve spojenie ich myšlienok so zásadami „kapitalistického“ života naznačuje určitý rozpor ale aj príbuznosť.

Ak to všetko spojíme s tým, čo Weber nazýva duch kapitalizmu, tak dostávame, že tvorba kapitálu sa má diať za maximálneho nátlaku k šetrnosti...Reťaz je vždy len taká pevná, ako je pevný jej najslabší­ článok. Oni svoje bohatstvo nerozhadzovali, ale ho znovu investovali do svojich podnikov.

Zdroje:

• Weber, Max: The Protestant Ethic And The Spirit Of Capitalism. New York ,Charles Scribner’s Son, , 1958.
• www.airborn.webz.cz/weber.html
• Giddens, Anthony: Sociologie. Praha, Argo 2001. (str. 544-548)
• Edícia Filozofické odkazy: M.Weber, K metodológii sociálnych vied. Nakladateľstvo Pravda, 1983.

tags: #weber #protestantska #etika #a #duch #kapitalizmu