História Pavlovicovej Trnávky a jej farnosti

Pavlovicova Trnávka, mestečko ležiace na rovine pri Váhu, má bohatú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. Prvé písomné zmienky o obci pochádzajú z druhej polovice 12. storočia. V stredoveku bola Trnávka privilegovaným mestečkom s právom meča a skladom soli. Tieto privilégiá si obyvatelia nechávali potvrdzovať panovníkmi, pričom posledné potvrdenie bolo vydané v roku 1690 Leopoldom I.

Napriek tomu, tieto privilégiá neboli dostatočné na to, aby sa mestečko vymanilo zo závislosti od zemepánov, ktorých malo viacero. Najmocnejšími a najdlhšie pôsobiacimi boli Nyáryovci. Ich panstvo sa rozpadlo až v 19. storočí, keď miestni roľníci odkúpili ich majetky.

V stredoveku, na mieste zvanom Skala, postavila rytierska rehoľa hrad. Hrad mal len lokálny význam. Kvôli nevernosti majiteľov, Berczala a Barthusa, ktorí počas vpádu Poliakov vydali hrad aj mestečko nepriateľovi, Matej Korvín nariadil hrad vyplieniť. Hrad bol síce opravený, ale v nasledujúcom storočí ho Ján Zápoľský nechal zbúrať.

V roku 2017 boli Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky poskytnuté dotácie na obnovu kultúrneho dedičstva. Medzi podporenými projektami sa nachádzali aj:

• Obnova domu meštianskeho, Hniezdne č. 1 (Martin Vlček, Emil Compeľ, Šarlota Kleinová)
• Obnova ROĽNÍCKEJ USADLOSTI, Č.ÚZPF 2269/1 a 2269/2, Ducové 108 (Ing. Arch. Vilam Čuperka)
• „Sanačný projekt vlhkosti Mestského múzea v Rajci - národnej kultúrnej pamiatky DOM MEŠTIANSKY, súp. č. 15 (Mesto Rajec)

Tieto projekty svedčia o trvalej snahe o zachovanie kultúrneho dedičstva regiónu.

Farnosť a cirkevný život

Farnosť v Pavlovicovej Trnávke má dlhú históriu. Možno ju považovať za privilegovanú faru, parochia castrensis, lebo F mal tu sám dežmu. Reformácia sem prenikla veľmi skoro, keď rodina Nyárych odpadla od katolíkov. Od r. 1570 sa môže rátať s ev. správou. R. 1634 ho František de Réva vymohol pre katolíkov. R. 1647 ho znova majú ev. R. 1671 ho vojenskou mocou vrátili kat. Za tököliovcov a rákoczyovcov boli vypovedaní kat. F.

Keď za reformácie prestala jestvovať vo Vrútkach farnosť, boli spravované zo Sučian až do znovuotvorenia fary. R. 1873-1889, keď nebola v Turanoch obsadená fara, lebo nebol zaistený dôchodok F, boli Turany administrované zo Sučian.

Patronát nad farnosťou vykonávala najdlhšie rodina Nyáry de Bedegh. Od čias náboženských vojen prestali túto povinnosť plniť. Aj majetok, na ktorom ležala patronátna povinnosť, sa drobil. CV 1779 už uvádza troch patrónov. Neskoršie ich bolo ešte viac. Nakoniec v 19. st. rozpredali majetok roľníkom a patronát mali vykonávať komposesori, ktorých bolo asi 250. Patronát sa stal iluzórnym, lebo povinnosti sa prakticky nedali uplatňovať.

Kostol sv. Žofie

Kostol sv. Žofie stojí na námestí. Bol voľakedy ohradený múrom, ktorého časť ešte stojí. Bol pri ňom cintorín, ktorý od r. 1803 celkom opustili. Rozmery: d. 39m /aj s priestorom pod vežou/, š. 7,80m, v. 11m. Výška veže 22m. Štýl je gotický. Svätyňa je dl. 12m a zakončená rovnou stenou. Klenbu má krížovú s rebrami, ktoré sa pretínajú vo svorníkoch s rozetami. Rebrá sedia na stenách rímsičkách. Pastofórium nemá. Na severnej stene má dutinu s gotickou kružbou. Na južnej stene má piscínu a tri sedílie s polkruhovým zakončením. Okná vo svätyni sú zakončené lomeným oblúkom. Pred portálom na južnej strane je neskoršie postavená kaplnka Lurdskej P. Márie. Portál sám je štíhly, nad ním je tympanon. Taký istý je aj hlavný portál, ale neni pôvodný. Na severnej strane je zamurovaný.

Loď mala pôvodne drevenú povalu. R. 1725 ju preklenuli valenou klenbou s lunetami. Sedí na vnútorných pilastroch. Tým veľmi zúžili priestor lode a pokazili perspektívu. Pri oprave r. 1933 sa ukázalo, keď otĺkli vonkajšiu omietku, že okná boli vysoké s lomeným oblúkom a so špaletami z kresaného kameňa. Všetky tri oltáre sú krásna baroková práca. - Sakrestia je štvorcová, má gotickú krížovú klenbu s rebrami. Pretínajú sa vo svorníku s reliéfom Baránka. Kostol má tri krypty, teraz už neprístupné.

CV udávajú rok postavenia kostola na 1115. Štýl ukazuje, že bol postavený v 13.-14. st. Snáď tu bol predtým iný kostol. Listina zachovaná vo FA udáva, že kostol postavil Benedikt Thuróczy zo Sv. Michala, ktorý kúpil sučianske panstvo od Ľudovíta. Fundačné pozemky mu zase daroval r. 1599 Pavel Nyáry de Bedegh, varadínsky kapitán. V tom čase bol kostol aj reštaurovaný.

Kostol prešiel vo svojej histórii mnoho katastrof, viackrát zhorel. V Štiavničke v kaštieli Révayovcov bola kaplnka Narodenia Pána. Révayovci si tu niekedy držali dvorných kaplánov. R. 1945 kaštieľ zaujala lesná správa a r. 1949 žiadala, aby sa kaplnka vyprázdnila a premenila na sklad.

CV 1779 píše, že tu bola budova z nepálených tehál. R. 1871 ju zbúrali, lebo tade išla trasa železnice. Novú postavili na inom mieste, ale nevhodnom, lebo pri rozvodnení Váhu ju zalievala voda.

Medzi 1332 - 1337 spomína sa Štefan, plebán de Zuchan - 1360 sp. Michal plebán de Zuchan - 1401 sp. Gallus de Somos, rektor kostola P. M. de Zuchan - 1402 sp. Dominik Mikuláš - 1417 sp. Anton - 1469 sp. Szentpéteri Dávid - 1559 sp. Chemy Mikuláš - 1559 sp. Maď.

Kultúra a tradície

Pavlovicova Trnávka má bohaté kultúrne tradície, ktoré sa prejavujú v ochotníckom divadle a hudobnom živote. Obec je známa svojím ochotníckym divadlom, ktorého tradícia siaha až do obdobia Rakúsko-Uhorska. Divadelné predstavenia sa konali v rôznych priestoroch, vrátane školskej miestnosti a hostincov. Pre chtelnické fašiangy je typické, podložené stáročnou tradíciou s menšími obmenami podnes živé chodenie „POD ŠABLE“.

V oblasti hudby je obec známa svojou starodávnou tradíciou chrámovej hudby so spevokolom, dychovou kapelou a hudobným životom v miestnom kaštieli. Meno kapelníka a organistu Jozefa Čmehila je v obci dodnes spomínané. Dychová hudba Chtelničanka oslávila v roku 2011 130 rokov činnosti.

Prehľad dotácií Ministerstva Kultúry SR v roku 2017

Pavlovicova Trnávka je obec s bohatou históriou, kultúrnymi tradíciami a aktívnym spoločenským životom. Jej farnosť a kostol sv. Žofie sú dôležitými symbolmi miestnej identity a duchovného života.

tags: #pavlovicova #trnavka #farnost