V kresťanskej tradícii si pripomíname mnoho svätých, ktorých životy boli príkladom viery, obetavosti a lásky k Bohu a blížnemu. Medzi najznámejších patria svätý Pavol apoštol, svätá Terézia z Lisieux a svätý František Assiský. Ich životné príbehy a duchovný odkaz inšpirujú veriacich po celom svete.
Svätý Pavol apoštol
Pôvodne nazývaný Šavol, narodil sa okolo roku 5 po Kristovi v Tarze (dnešné Turecko), významnom kultúrnom a obchodnom centre Malej Ázie. Pochádzal z nábožnej židovskej rodiny z kmeňa Benjamín a bol rímskym občanom. Vyrastal ako farizej a študoval v Jeruzaleme u slávneho rabína Gamaliela, čím získal hlboké znalosti židovského zákona. Pred svojím obrátením bol horlivým prenasledovateľom kresťanov.
Zásadná zmena v jeho živote nastala na ceste do Damasku, kde sa mu zjavil zmŕtvychvstalý Kristus. Toto dramatické obrátenie ho premenilo na jedného z najhorlivejších apoštolov kresťanstva. Pavol, známy aj ako „apoštol pohanov“, zasvätil svoj život šíreniu evanjelia medzi nežidovskými národmi Rímskej ríše. Podnikol rozsiahle misijné cesty na Cypre, v Malej Ázii, Macedónii, Grécku a napokon aj v Ríme, kde zakladal kresťanské komunity. Jeho listy, ktoré tvoria významnú časť Nového zákona, mali a stále majú hlboký vplyv na kresťanskú teológiu a prax.
Podobne ako Peter, aj Pavol zomrel mučeníckou smrťou v Ríme počas vlády cisára Nera, pravdepodobne v rokoch 64 až 67 po Kristovi. Keďže bol rímskym občanom, bol sťatý mečom neďaleko Ostijskej cesty. Nad jeho hrobom v Ríme stojí Bazilika svätého Pavla za hradbami, dôležité miesto pre kresťanských pútnikov. V umení je svätý Pavol často zobrazovaný s mečom (symbolom jeho mučeníctva) a knihou (predstavujúcou jeho spisy).
Svätý Otec Benedikt XVI. povedal: „Pri stretnutí s Ježišom sa mu vyjasnil ústredný význam kríža: Pavol pochopil, že Ježiš zomrel a bol vzkriesený pre všetkých a aj pre neho osobne. Obe tieto skutočnosti sú dôležité: univerzalita - to, že Ježiš skutočne zomrel pre všetkých - a tiež subjektivita: Ježiš zomrel aj pre mňa. V kríži sa prejavila Božia bezodplatná a milosrdná láska. Túto lásku Pavol zakúsil predovšetkým sám na sebe a z hriešnika sa stal veriacim, z prenasledovateľa apoštolom. Každodenne vo svojom novom živote okusoval, že spása je «milosťou», že všetko pramení z Kristovej smrti a nie z jeho vlastných zásluh, ktorých navyše nebolo. Toto «evanjelium milosti» sa takto preňho stalo jediným spôsobom chápania kríža a kritériom nielen pre jeho novú existenciu, ale aj odpoveďou partnerom v diskusii.“
Svätý Pavol sa zriekol svojho života obetujúc seba samého úplne pre službu zmierenia, kríža, ktorý je spásou pre nás všetkých. A toto musíme vedieť urobiť aj my: môžeme nachádzať našu silu práve v poníženosti lásky a našu múdrosť v slabosti zrieknutia sa, aby sme takto vstúpili do Božej sily.
Kompletný príbeh Pavla: Apoštol pohanov | Vysvetlenie biblických príbehov
Svätá Terézia z Lisieux
Svätá Terézia z Lisieux pochádzala z mesta Alencon v severozápadnom Francúzsku, kde sa narodila 2. januára 1873. Mala dobrých a nábožných rodičov, ktorí uzavreli manželstvo už v pokročilejšom veku. Otec Ľudovít Martin mal vtedy 35 rokov a matka Zélia, rod. Guérinová, bola 27-ročná. V priebehu 13 rokov sa im narodilo 9 detí, z ktorých Terézia bola posledná. Štyri deti (dvaja chlapci a dve dievčatá) zomreli v útlom veku. Ostalo päť dievčat: Mária, Paulína, Leónia, Celina a Terézia.
Teréziino radostné detstvo tvrdo narušila predčasná smrť matky. Terézia mala vtedy štyri roky a napriek tomu, že jej všetci preukazovali veľkú nežnosť, silne pociťovala stratu bytosti, ktorá jej bola v prirodzenom poriadku najbližšia. Nevedela si predstaviť život bez matky, a tak si zvolila za svoju "mamičku" sestru Paulínu, ktorá bola od nej staršia o 12 rokov. V novembri 1877 sa otec Ľudovít s piatimi dcérami presťahoval do Lisieux, do blízkosti príbuzných nebohej manželky. Tak sa aj pre Teréziu rozšíril okruh blízkych priateľov.
Významnou udalosťou v živote dorastajúceho dievčaťa bolo prvé sväté prijímanie v máji 1884. Terézia prejavovala od skorého detstva mimoriadnu duchovnú zrelosť. Už ako trojročná sa rozhodla "nič neodoprieť dobrému Pánu Bohu". Keď začala chodiť k benediktínkam do školy, jedna učiteľka sa jej pýtala, čo robí vo voľnom čase. Terézia odpovedala, že sa utiahne do odľahlého kútika a tam "myslí". - "Ale na čo myslíš?" pýtala sa učiteľka. - "Myslím na dobrého Boha, na život, na večnosť..." Bolo jasné, že malá školáčka už vedela rozjímať. Preto jej príprava na prvé sväté prijímanie bola veľmi intenzívna a prijatie eucharistického Spasiteľa bolo pre ňu osobitným zážitkom milosti.
V novembri 1887 sa Terézia spolu s otcom a sestrou Celinou zúčastnila na púti do Ríma a pri skupinovej audiencii prosila priamo pápeža Leva XIII. o dovolenie vstúpiť do rehole ešte pred dosiahnutím požadovanej vekovej hranice. Pápež neodmietol, ale rozhodujúce slovo ponechal miestnemu biskupovi. A ten čoskoro dal vytúžený súhlas. Terézia vstúpila do lisieuxského Karmelu 9. apríla 1888.
Tvrdý kláštorný život znamenal pre Teréziu veľkú zmenu. Napriek tomu, že po ňom túžila, cítila pri prvých krokoch "viac tŕňov ako ruží". Ale to ju neznechutilo. V duchu obety prijímala všetky nepríjemnosti a utrpenia ochotne, s láskou. Konečne 10. januára 1889 Terézia prijala rehoľné rúcho a s ním aj rehoľné meno: Terézia od Ježiška a Svätej Tváre. Rehoľné sľuby zložila v septembri 1890.
Začiatkom roku 1895 Terézia na rozkaz vtedajšej predstavenej Matky Agnesy od Ježiša (bola to jej rodná sestra Paulína) začala písať vlastný životopis, známy pod názvom Dejiny duše (Histoire d'une ame). V tom istom roku na sviatok Najsvätejšej Trojice počas sv. omše dostala novú milosť, ktorá zmenila jej chápanie karmelitánskeho ideálu. Už jej nestačilo obetovanie sa Božej spravodlivosti ako náhrada za previnenia hriešnikov, ale ponúkla sa ako celostná obeta Božej milosrdnej láske.
Jej dlhá agónia sa skončila 30. septembra 1897. Je prekvapujúce, ako rýchlo sa vo svete rozšírila úcta tejto mladej rehoľníčky, ktorá žila - i to krátko - a zomrela za múrmi uzavretého kláštora. Iste sa o to zaslúžili "ruže" dobrodení, ktoré Terézia sľúbila sypať z neba a svoj sľub aj dodržala. Tento "dážď ruží" pohol napokon aj cirkevné autority, aby skoro začali proces svätorečenia obdivuhodnej karmelitánky. Po patričnom vyšetrení jej života, spisov a zázrakov vyhlásil pápež Pius XI. Teréziu z Lisieux v apríli 1923 za blahoslavenú a o dva roky neskôr za svätú.
Svätý František Assiský
Sv. František Assiský pochádzal zo stredotalianskeho mesta Assisi. Tam sa narodil roku 1181 alebo 1182. Jeho otec sa nazýval Pietro Bernardone a mal prosperujúci obchod s plátnom. Jeho matka sa volala Jana, prezývaná "Pika", a aj svojmu synovi, ktorý sa narodil v otcovej neprítomnosti, dala meno Ján. Otec však nazýval svojho prvorodeného Františkom a toto meno mu napokon ostalo. Vtedajšia rečová podoba mena František znamenala doslovne "Francúz" (aj francúzsky) a prezrádzala otcovu náklonnosť k Francúzsku, s ktorým Pietro Bernardone udržiaval živé obchodné styky.
V detstve získal František základné vzdelanie v miestnej farskej škole. Podučil sa trocha i provensálsku francúzštinu. Otec sa usiloval vychovať zo syna dobrého obchodníka a čiastočne sa mu to aj darilo.
Anjeli strážcovia
Prostredníctvom liturgie pripomína Cirkev veriacim ďalšiu osobitnú skupinu anjelov, ktorých poznáme pod spoločným menom anjeli strážcovia. Ich liturgická spomienka v cirkevnom kalendári pripadá na 2. októbra. Názov anjelov pochádza z gréckeho slova "angelos", čo znamená posol, a vyjadruje hlavnú úlohu týchto čistých duchov. Anjeli sú predovšetkým Božími poslami.
Na takéto poslanie anjelov poukazuje Biblia na viacerých miestach. Tak v Knihe pôvodu (Genesis) čítame Abrahámove slová: "Veď Pán, Boh neba a zeme... pošle pred tebou svojho anjela, aby si odtiaľ priviedol môjmu synovi ženu." (Gn 24,7; por. v. 40.) 0 anjelovi ochrancovi hovoril aj patriarcha Jakub, keď požehnával Jozefových synov: "Anjel, čo ma vytrhol zo všetkého zlého..." (Gn 48,16). Kniha Exodus uvádza Jahveho slová vyvolenému národu: "Hľa, ja pošlem pred tebou svojho anjela, aby ťa ochraňoval na ceste a doviedol ťa na miesto, ktoré som ti pripravil..." (Ex 23,20; por. v. 23.)
Náuka o anjeloch, ktorí sprevádzajú ľudí, ochraňujú ich a pomáhajú im, jestvovala v Cirkvi od najstarších čias. Niektorí cirkevní otcovia (sv. Bazil, sv. Gregor Naziánsky, sv. Ambróz a iní) ju výslovne potvrdzovali. Okrem ochrany a pomoci Sväté písmo hovorí aj o iných úlohách anjelov, napr. o tom, že predkladajú Bohu modlitby a obety ľudí.
Sv. písmo ďalej naznačuje, že aj národy, prípadne iné spoločenstvá majú svojich ochranných anjelov. Tak v Danielových proroctvách sa hovorí o duchovnom kniežati Peržanov, Grékov a o archanjelovi Michalovi ako o ochrancovi vyvoleného národa (por. Dan 10,13.21; 12,1). Osobitná úcta k anjelom strážcom sa vyvinula v stredoveku. Jej najstaršie zachované svedectvá sú z 9. stor.
Sviatky svätých v októbri
V mesiaci október si pripomíname viacerých svätých. Tu je zoznam niektorých z nich:
- 1. októbra: Svätý Remigius
- 2. októbra: Anjeli strážcovia
- 4. októbra: Svätý František Assiský
- 6. októbra: Svätý Bruno
- 7. októbra: Panny Márie Ružencovej
- 14. októbra: Svätý Kalixt I.
- 15. októbra: Svätá Terézia z Avily
- 17. októbra: Svätý Ignác Antiochijský
- 18. októbra: Svätý Lukáš
- 19. októbra: Svätý Ján de Brébeuf a Izák Jogues
- 23. októbra: Svätý Ján Kapistránsky
- 24. októbra: Svätý Anton Mária Claret
- 28. októbra: Svätí Šimon a Júda Tadeáš