Životopis Pavla Šajgalíka: Vedec a Nový Ordinár Ozbrojených Síl a Ozbrojených Zborov SR

Prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc., sa narodil 30. júna 1955 v Bratislave. Je významný slovenský materiálový vedec a od 15. januára 2015 pôsobí ako predseda Slovenskej akadémie vied (SAV). Na funkčné obdobie 2021 - 2025 bol zvolený opätovne.

Okrem pôsobenia v oblasti vedy, Svätý Otec Lev XIV. 27. mája 2025 menoval dp. Pavla Šajgalíka za ordinára ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR.

Vzdelanie a Akademická Kariéra

  • 1979: Ukončil vysokoškolské štúdium v odbore experimentálna fyzika na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave.
  • 1981: Získal titul RNDr. na Univerzite Komenského v Bratislave.
  • 1987: Získal titul CSc. na Fyzikálnom ústave SAV.
  • 1996: Získal titul DrSc. na Ústave anorganickej chémie SAV.

Od ukončenia štúdia v roku 1979 pôsobí na Ústave anorganickej chémie SAV.

Významné Práce a Ocenenia

Pavol Šajgalík je autorom a spoluautorom mnohých významných prác v oblasti materiálového výskumu. Medzi jeho významné diela patria:

  • Konštrukčná keramika (1992, spoluautor)
  • Handbook of advanced material testing (1995, spolueditor)
  • Ceramics Science and Technology, Materials and Properties (2011, spolueditor)

Jeho práce boli citované viac ako 1000-krát.

Medzi jeho ocenenia patria:

  • Vedec roka SR (2006)
  • Rad Ľudovíta Štúra III. triedy

Pôsobenie v Cirkvi

Životopis biskupa-nominanta dp. Pavla Šajgalíka OFMCap., sa narodil v Bratislave 13. novembra 1964. Absolvoval gymnázium v Bratislave a v rokoch 1983 - 1988 študoval na Elektrotechnickej fakulte STU, kde dosiahol titul inžinier. V roku 1986 tajne vstúpil k Menším bratom kapucínom. V období 1987 - 1989 študoval tajne teológiu. Počas komunistického režimu tajne pracoval s mládežou, viedol mládežnícke krúžky a organizoval premietanie mládežníckych filmov. V rokoch 1990 - 1995 navštevoval Teologickú fakultu Viedenskej univerzity. Večné sľuby zložil 25. marca 1993. Za kňaza bol vysvätený 15.

  • 1993 - 2005: Zastával viaceré úrady v Slovenskej provincii Menších bratov kapucínov: provinciálny radca, sekretár ekonóma, gvardián kláštora a rektor Kostola sv.
  • 2004: Vstúpil do Ordinariátu OS a OZ SR, kde pôsobil ako policajný kaplán v Bratislave.
  • 2010 - 2019: Nemocničný kaplán v Nemocnici sv.

Od roku 2019 pôsobil vo Švajčiarsku ako duchovný správca Slovenskej katolíckej misie v Zürichu. Misia spravuje šesť miest: Zürich, Bazilej, Ženevu, Bern, Lausanne a St. Gallen.

Vo funkcii ordinára OS a OZ SR nahradí Františka Rábeka. Nový biskup Pavol Šajgalík prijme biskupské svätenie 18. júla 2025.

Laboratórium života: prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc.

Slovenská Katolícka Misia v Zürichu

Vo Švajčiarsku podľa údajov veľvyslanectva žije okolo 18000 Slovákov. Ja prídem do kontaktu približne s 1500 - 2000 z nich. Nie všetci Slováci však chcú navštevovať slovenskú misiu. Ja sám poznám rodiny, ktoré k nám úmyselne nechcú chodiť, lebo sa chcú zaradiť do svojej miestnej farnosti.

Aktivity misie:

  • Pravidelné sväté omše v nedele o 9:30 v Kostole Liebfrauen.
  • V prvé piatky v mesiaci - poklona pred Najsvätejšou oltárnou sviatosťou, po ktorej nasleduje sv. omša.
  • V stredy o 20:00 svätá omša v Kostole sv.

Cirkev vo Švajčiarsku

Cirkev vo Švajčiarsku funguje ináč ako na Slovensku. Vyhovuje mi ich organizovanosť - aj keď ani s ňou sa to nesmie preháňať, aby sa nestalo, že štruktúry budú dôležitejšie ako ľudia. Ak je však v správnej miere, tak je veľmi príjemná. Myslím, že aj slovenským kňazom by pomohlo, keby mali ľudí, ktorí sa starajú o nehnuteľnosti. A oni by sa mohli naplno venovať pastoračnej činnosti. Aj keď v niektorých prípadoch môže mať aj starostlivosť o kostol alebo faru svoje pozitíva - spolupráca s ľuďmi vo farnosti nie je na zahodenie.

Zaujímavosťou je aj to, že tu dbajú o to, aby mal kňaz v pondelok voľno. Spolupráca alebo aktívny podiel laikov je tu obdivuhodný. Často však ide o osoby platené Cirkvou, na čo u nás na Slovensku nie sme zvyknutí.

Financovanie Cirkvi

V mnohých kantónoch je prirodzené, že sa platí cirkevná daň. Vo frankofónnych kantónoch je systém založený na daroch a pomoci kantónov, ktoré Cirkev vnímajú ako inštitúciu so solídnym sociálnym potenciálom. V nemecky hovoriacich kantónoch, kde sídli i naša misia, má Katolícka cirkev právo vyberať cirkevnú daň. „Laická časť“ cirkevnej štruktúry ju potom rozdeľuje podľa potrieb jednotlivých farností. Z týchto peňazí je platený aj misionár a niektoré aktivity našej misie.

Naša misia môže fungovať len vďaka tomu, že aj naši ľudia odvádzajú cirkevnú daň.

Rok Udalosť
1955 Narodenie Pavla Šajgalíka v Bratislave
1979 Ukončenie štúdia na Prírodovedeckej fakulte UK
2015 Zvolený za predsedu Slovenskej akadémie vied
2025 Menovaný za ordinára OS a OZ SR

tags: #pavol #sajgalik #knaz