Vsdp. Pavol Šintál pôsobí ako Kanonik Kustos v Kolegiálnej kapitule sv. Mikuláša v Trnave. Menovaný bol 6. decembra 2016 a inštalovaný 24. mája 2017.
Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Trnave
Kolegiálna kapitula sv. Mikuláša v Trnave má bohatú históriu, ktorá siaha až do roku 1843. Počas stáročí prešla rôznymi zmenami a obmenami. V novodobej histórii trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch dekrétom č. 9840/2016 potvrdil kánonicko-právnu existenciu Kolegiálnej kapituly sv. Mikuláša v Trnave, zriadenej v kolegiálnom a zároveň farskom kostole zasvätenom biskupovi z lykijskej Myry, povýšenom v roku 2008 pápežom Benediktom XVI. na baziliku menšiu (basilica minor), a 6. decembra 2016 ju obnovil menovaním nových členov na uprázdnené kanonikáty tejto kapituly, ktoré boli do toho dňa dlhodobo neobsadené po odchode všetkých jej predchádzajúcich členov z tohto pozemského do večného života.
V stredu 24. mája 2017, v predvečer slávnosti Nanebovstúpenia Pána, sa v Bazilike sv. Mikuláša konala slávnostná inštalácia týchto v decembri 2016 menovaných kanonikov.
Kongregácia pre klerikov cez inštrukciu Ut Eminentiae zo dňa 18. marca 1987 pobáda kapituly k revízii štatútov kapitúl. Preto sa kanonici Kolegiálnej kapituly sv. Mikuláša v Trnave zišli na zasadaní kapituly 1. mája 2017, kde odsúhlasili revíziu pôvodného štatútu z roku 1843 podľa súčasných noriem Katolíckej cirkvi.
Pôvodná šesťčlenná Kolegiálna kapitula sv. Mikuláša v Trnave sa tak rozšírila na sedemčlennú. Štatút, po zrelom uvážení, schválil trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch 31. októbra 2017. Nový kanonikát kanonika penitenciára bol obsadený menovaním zo dňa 3. novembra 2017.
Kanonici Kolegiálnej kapituly sv. Mikuláša sa v roku 2017 spolu s trnavským arcibiskupom Mons. Jánom Oroschom obrátili na Kongregáciu pre klerikov so žiadosťou o udelenie fakulty, aby kapitula mohla používať oblečenie a insígnie schválené trnavským arcibiskupom v zrevidovanom štatúte. Svätý stolec prostredníctvom Kongregácie pre klerikov 30. októbra 2020, "berúc do úvahy dôležitosť, ktorú zohráva táto kapitula v histórii miestnej Cirkvi," odobril schválenie štatútu.
V roku 2020 trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch, po odporúčaní kanonikov Kolegiálnej kapituly sv. Mikuláša, menoval prvých dvoch kňazov Trnavskej arcidiecézy za honorárnych kanonikov obnovenej kapituly.
Kanonici Kolegiálnej kapituly sv. Mikuláša v Trnave (od roku 2016)
Zoznam kanonikov Kolegiálnej kapituly sv. Mikuláša v Trnave od roku 2016:
- PREPOŠT - vsdp. Mons. Stanislav Vojtko, farár v Horných Orešanoch, dekan Smolenického dekanátu (menovaný 30.09.2021, inštalovaný 1.10.2021)
- KANONIK LEKTOR - vsdp. Ján Hallon, farár dekan v Seredi (menovaný 6.12.2016, inštalovaný 24.05.2017)
- KANONIK KANTOR - vsdp. Mons. Peter Šimko, generálny vikár (menovaný 30.09.2021, inštalovaný 1.10.2021)
- KANONIK KUSTOS - vsdp. Pavol Šintál, farár v Trakoviciach (menovaný 6.12.2016, inštalovaný 24.05.2017)
- KANONIK PENITENCIÁR - vsdp. Libor Škriputa, farár v Šoporni (menovaný 3.11.2017, inštalovaný 3.11.2017)
- KANONIK SENIOR - vsdp. Mons. Ladislav Tóth, farár v Diakovciach a biskupský vikár (menovaný 6.12.2016, inštalovaný 24.05.2017)
- KANONIK JUNIOR - vsdp. Róbert Kiss, farár dekan v Komárne a generálny vikár (menovaný 6.12.2016, inštalovaný 24.05.2017)
Emeritní kanonici
- EMERITNÝ PREPOŠT - vsdp. Mons. Ján Pavčír (menovaný 6.12.2016, inštalovaný 24.05.2017, zrieknutie sa úradu prijaté 30.01.2021)
Honorárni kanonici
- Vsdp. Blažej Čaputa, honorárny kanonik (farár dekan v Novom Meste nad Váhom - menovaný 24. júna 2022)
- Vsdp. Jozef Gallovič, honorárny kanonik (farár dekan v Trnave - menovaný 2. júla 2021)
- Vsdp. Attila Józsa, honorárny kanonik (farár dekan v Hurbanove - menovaný 24. júna 2022)
- Vsdp. Dušan Kolenčík, honorárny kanonik (kancelár Trnavskej arcibiskupskej kúrie - menovaný 24. júna 2022)
- Vsdp. Jozef Lefler, honorárny kanonik (výpomocný duchovný v Cíferi - menovaný 20. augusta 2020 - zomrel 2. februára 2021)
- Vsdp. Mons. Jozef Marko, honorárny kanonik (farár v Dobrej Vode - menovaný 26. februára 2024)
- Vsdp. Mons. Ladislav Šalka, honorárny kanonik(farár v Matúškove - menovaný 21. novembra 2020)
- Vsdp. Ján Vido, honorárny kanonik(notár Trnavskej arcibiskupskej kúrie - menovaný 24.
Ďalšie pôsobiská v Trnavskej arcidiecéze
Okrem pôsobenia v Kolegiálnej kapitule sv. Mikuláša, Pavol Šintál pôsobí ako farár v Trakoviciach.
Významné osobnosti Trnavskej arcidiecézy
- Kristián Bozay, PhD., farár dekan
- Bernard Novák, farský vikár (kaplán)
- Tamás Ollé, farský vikár (kaplán)
- Martin Alan Szöllősi, diakon
- József Mahulányi, farár dekan
- Ján Kapistránsky Ľubomír Lazový OFM, rektor rehoľného kostola (Kostol sv. Jozefa)
- Richard Jankovič, farár
- Blažej Čaputa, honorárny kanonik, farár dekan
- Marián Kolenčík, farár dekan
- Štefan Gago, farský administrátor
- Juraj Schindler, farský administrátor
- Jaroslav Hanzlík, farský administrátor
- Daniel Vachan, farský administrátor školský dekan
- Ján Hallon, kanonik, honorárny assessor, farár dekan
- Libor Škriputa, kanonik, farár
- Ladislav Tóth, kanonik, honorárny assessor, farár biskupský vikár
- Maroš Lovič, farár dekan
- Branislav Popelka, farár školský dekan
- Juraj Valúšek, farský administrátor
- Milan Cehlárik, farský administrátor
- Peter Škultéty, honorárny assessor, farár súdny vikár
- Jozef Gallovič, honorárny kanonik, farár dekan
- Ladislav Mišura, farský vikár (kaplán)
- Ján Vido, PhD., honorárny kanonik a assessor, arcidiecézny ekonóm a notár, rektor kostola (Katedrála sv. Jána Krstiteľa)
- Ján Bednárik, honorárny assessor, sekretár arcibiskupa, ceremoniár a notár, vicerektor kostola (Katedrála sv. Jána Krstiteľa)
- Ján Polák, PhD., honorárny assessor, riaditeľ Arcidiecézneho školského úradu a notár, vicerektor kostola (Katedrála sv. Jána Krstiteľa)
- Lukáš Blažo, honorárny assessor, moderátor kúrie, rektor kostola (Kostol sv. Heleny)
Piešťany a ich literárne bohatstvo
Piešťany sú známe nielen ako kúpeľné mesto, ale aj ako miesto, ktoré inšpirovalo mnohých spisovateľov.
Hotel Magnólia v srdci kúpeľného mesta Piešťany
Kúpeľné mesto Piešťany
Medzi významných spisovateľov, ktorí navštívili Piešťany, patria:
- Selma Lagerlöfová (nositeľka Nobelovej ceny za literatúru)
- Robert Seton-Watson (známy obranca práv Slovákov)
- Karel Matěj Čapek-Chod
- Josef Čapek
- Jaroslav Hašek
- František Xaver Šalda
- Janko Jesenský
- Pavol Socháň
- Hana Gregorová
- Vladimír Roy
- Jiří Hanzelka
Adam Trajan Benešovský a Chválospev na piešťanské kúpele
Adam Trajan Benešovský, český pobielohorský exulant, vytvoril v Piešťanoch pred vyše 380 rokmi básnickú skladbu Saluberrimae Pistinienses Thermae (Uzdravujúce piešťanské kúpele). Vo svojich 276 veršoch ďakuje Bohu za liečivý dar piešťanských prameňov a opisuje pobyt rôznych spoločenských vrstiev v kúpeľoch.
Zachoval sa len jeden exemplár básne, a to v archíve evanjelického kolégia v Blatnom Potoku (Sárospatak) v Maďarsku. V roku 1926 báseň publikoval známy piešťanský kúpeľný lekár Dr.
Gejza Vámoš
Významný slovenský prozaik medzivojnového obdobia Gejza Vámoš (1901 - 1956) sa prisťahoval do Piešťan v roku 1929 a ordinoval v nich ako kúpeľný lekár a lekár Okresnej nemocenskej pokladnice. Bol špecialistom na balneológiu a liečenie reumatizmu. Medzi Vámošových pacientov patrili napríklad František Xaver Šalda a Robert Seton-Watson, známy aj pod menom Scotus Viator.
Gejza Vámoš sa v Piešťanoch zapájal do kultúrneho života mesta, redigoval časopis Piešťany a okolie a týždenník Piešťanské zprávy. Vámoš však do Piešťan pravidelne chodieval už dávno pred tým, ako tu začal stále bývať a ordinovať. Od roku 1922 počas letných sezón sprevádzal do Piešťan profesora Edvarda Cmunta, u ktorého pôsobil ako asistent na Katedre balneológie a fyziatrie na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej.
Vámoš sa usadil v Piešťanoch ako známy spisovateľ, pretože už si získal renomé ako autor zbierky noviel Editino očko a práve v čase, keď sa presťahoval do Piešťan, mu vyšiel román Atómy Boha. V Piešťanoch napísal ďalšie tri romány.
V literárnych kruhoch bol román vysoko hodnotený, získal Cenu vydavateľstva Melantrich, ale keďže bol namierený proti spoločenskému kastovníctvu a výlučnosti, založenej na dávno prekonaných dogmách, vzbudil nevôľu tak židovských, ako aj katolíckych kruhov. A keďže sa príbeh odohrával aj v Bahňanoch, čo je zašifrovaný názov Piešťan, dotknutý sa cítil aj Spolok slovenských lekárov. Podal na Vámoša žalobu pre urážku lekárskeho stavu Lekárskej komore, ktorá Vámoša zo svojich radov vylúčila.
Keď bolo isté, že vír rasovej neznášanlivosti, ktorý sa rozšíril takmer po celej Európe, zasiahne aj Slovensko, 13. marca 1939 odcestoval z Piešťan najprv do Francúzska a odtiaľ na Cejlón. Ani tu sa dlho nezdržal, odišiel do Číny, kde sa uchytil vďaka lekárskemu povolaniu. Pri liečbe používal piešťanské bahno, ktoré mu posielal otec, kým aj on neskončil v koncentračnom tábore. Po desiatich rokoch prežitých v Číne odišiel Vámoš do Japonska, Indie a napokon do Brazílie, kde zomrel 18.
Ivan Krasko
Ivan Krasko (1876 - 1958) sa stal Piešťancom roku 1943, keď mal už 67 rokov. Kraskova básnická lýra, ako vieme, stíchla rýchlo a nečakane veľmi skoro, a keď sa z Bratislavy presťahoval do Piešťan, mlčala už vyše tridsať rokov. Keď žil v Piešťanoch, udelili mu v roku 1946 titul národného umelca. Vyšli mu aj dve knihy. Dielo, do ktorého zaradil aj nepublikované verše, a roku 1956 kniha prekladov z rumunskej poézie Tiene na obraze času, obsahujúca najmä verše jeho obľúbeného básnika Mihaia Eminisca, ktoré preložil na konci 19.
Život Ivana Kraska v Piešťanoch pripomína dom, v ktorom žil. V súčasnosti je v ňom Pamätná izba Ivana Krasku. Otvorili ju v roku 1976 pri príležitosti 100. výročia básnikovho narodenia. Po roku 1989 bola zásluhou spisovateľa Ladislava Mňačka, druhého manžela Kraskovej dcéry Evy, expozícia reinštalovaná. Venovaná je básnikovmu životu, jeho rodine, štúdiám, profesionálnej kariére chemika i politickej činnosti počas prvej republiky. Približuje aj jeho umeleckú tvorbu.
Ivan Stodola
Aj ďalší slovenský spisovateľ Ivan Stodola sa prisťahoval do Piešťan až po zenite svojich tvorivých síl. On, kráľ modernej slovenskej drámy, prišiel do Piešťan s poriadne polámanou korunou a roztrhaným rúchom. Stodola drámy nielen písal - jednu aj osobne prežil. Na základe vykonštruovaných dôkazov ho odsúdili na osem rokov väzenia, stratu občianskych slobôd, konfiškáciu majetku a pokutu 100 000 korún.
Netreba zdôrazňovať, že proces mal politický podtón. V odôvodnení rozsudku sa uvádzalo, že korene Stodolovej trestnej činnosti boli v jeho buržoáznej ideológii a triednom pôvode. Stodolu napokon prepustili po 23 mesiacoch žalára na základe amnestie so zákazom vykonávať tri roky verejnú funkciu. Ivan Stodola v Piešťanoch napísal len jednu divadelnú hru - Pre sto toliarov z čias tureckých nájazdov na Slovensko. Hra sa nedočkala inscenovania. Väčší úspech mal Stodola ako prozaik.
Ďalší spisovatelia spojení s Piešťanmi
- Janko Alexy (žil v Piešťanoch v rokoch 1932 - 1937)
- Berco Trnavec (piešťanský rodák, humorista)
- Vojtech Haring (piešťanský rodák, psychológ a humorista)
- Kveta Dašková (spisovateľka pre deti a redaktorka)
- Otakar Kořínek (prekladateľ)
- Andrej Štiavnický (prozaik, autor románov o Alžbete Bátoriovej)
- Emire Khidayer (spisovateľka a arabistka)
- Mária Dopjerová-Danthine (spisovateľka žijúca v Paríži)
O zveľadenie piešťanských kúpeľov sa významne zaslúžil Ľudovít Winter (1870 - 1968).