História kláštorov na Slovensku je bohatá a spletitá, plná duchovných odkazov a kultúrnych pokladov. Jedným z takýchto miest je aj Červený Kláštor, ktorý nesie pečať domu z doliny svätého Antona. Jeho príbeh je prepletený s vierou, obetavosťou a snahou o duchovnú obnovu.
Oheň viery svätého Svorada
Zobor so svojím šedobielym skalnatým temenom hľadí na staroslávnu Nitru. Hlboké lesy, ktoré pokrývajú stráne a údolia Zobora, šumeli akiste zrovná tak i pred tisíc rokmi, keď sa nad nimi niesla po prvýkrát ozvena malého zvončeka z Pribinovho kostolíka. V týchto lesoch sa skrýva vyše tisíc rokov starobylý kláštor.
Dávno už zapadla a zmizla v tajomnej priepasti dejín sláva zoborského benediktínskeho opátstva - potom storočia mŕtve ticho zavládlo nad kláštorskými rumami - a opäť obnovili ho bieli mnísi - prežil vojny rákocziovské a kurucké - až cisársky dekrét zakončil túto druhú slávnu epochu. A zdalo sa, že už nikdy nepovstane z rumov. A predsa! Po stopäťdesiatich rokoch zavznela údolím opäť pieseň rehoľníkov... Opäť zalesklo sa pastorále.
Založenie kláštora
Založenie zoborského kláštora siaha do dávnej minulosti a len niektoré historické údaje vrhajú slabé svetlo na tieto doby. Dávno, akiste pred príchodom Maďarov utiahli sa mnohí zbožní pustovníci do tichých zoborských lesov, aby tam vzdialení od hluku sveta nerušene sa venovali službe Božej. K ním už nebolo počuť rinčanie zbraní vôjsk Svätoplukových - v úplnej odlúčenosti od sveta svolávali Božie požehnanie na krajinu.
Údajne asi okolo roku 1006 prišiel do Nitry sv. Štefan, prvý uhorský kráľ. Keď sa dopočul o bohumilom živote zoborských pustovníkov, akiste ich navštívil a založil im kláštor podľa vzoru benediktínskeho opátstva sv. Martina na Panónskej hore. Prvých mníchov povolal sv. Štefan pravdepodobne z Francie, z benediktínskeho kláštora Clugny a akiste i prvý zoborský opát Filip odtiaľ pochádzal. Dá sa to usudzovať i z toho, že do všetkých kláštorov, ktoré sv. Štefan založil, povolával clugnyackých benediktínov.
Hmotné postavenie kláštora zabezpečil sv. Štefan bohatými nadáciami, v čom ho pravdepodobne nasledovali i iní veľmoži.
Svätá omša a modlitby
Svätá omša, za horliteľov, odberateľov a čitateľov „Hlasov z domova a z misií“ je každý prvý štvrtok v mesiaci. Jur Koza Matejov zdôrazňuje, aby si veriaci sväté birmovanie čím viac cenili. Modlime sa: Aby si veriaci sväté birmovanie čím viac cenili. Od svätého Otca požehnaný hl. Tento úmysel nám prichodí ako liek.
Žriedlo živej viery
Sviatosť svätého birmovania je žriedlom živej, neohrozenej, pevnej a veľkej viery. Pri krste si sa stal veriacim kresťanom katolíkom. Pri sviatosti birmovania sa máš stať povedomým, nezlomnom, činným katolíkom. Lebo chce veriť sväté, neohrožene, pevne a vie, že tak veriť môže len s Božou pomocou.
Svätý Otec nám nehovorí nič inšie, len to, čo i sám Kristus svojím príkladom učil. Kristus nám podáva ruku pred utonutím. Chyťte sa jej pevne a nebojte sa. Vytiahne vás z vín a zachráni. Učte sa veriť. V r. 1576 vypukol v Miláne mor. Jeho pustošenie bolo ukrutné. Chorých bolo v meste na tisíce. Z nich umieralo denne 50-100. Po domoch ležali mŕtvi, umierajúci a chorí. Deti ostaly bez rodičov. Jediný človek, ktorý v tomto čase nestratil hlavu, bol sv. Karol Boromejský.
A ako najväčší hriešnik, stal si pred zástup, bosý, s veľkým, hrubým povrazom na krku a v rukách s krížom. - Musíme napraviť chybu! Odprosiť Boha. Ľutovať. A veľký zástup kajúcich veriacich na čele so svojím biskupom v dlhom sprievode tiahol mestom, aby uprosil Boha. Voľačo tomuto podobného robí Svätý Otec. - Musíme ľudstvo zachrániť. Treba ho vytrhnúť z moru nevery. A ako dobre nám padne upovedomiť si, že na čele tohoto sprievodu stojí sám Svätý Otec.
Sväté birmovanie! Živá a nevyčerpateľná studňa darov Ducha Svätého. Nechže sa otvorí tým, ktorí ešte neboli pri nej. V tomto mesiaci máme byť misionármi modlitbami a obetami, ktoré na úmysel Svätého Otca obetujeme. Boh ti to dieťa dá. Je to Jeho dar. Nebol výnimkou ani sám Syn Boží, Kristus. Nik ju nemôže mať sám od seba, zo svojej sily, ale Boh ju dáva každému. To je Jeho dar. Jeho veľká milosť. Preto treba tak veľmi veľa prosiť o ňu a preto sa musíme za ten dar podľa úmyslu Svätého Otca modliť.
Zamier na hlbinu!
P. Drevek nám pripomína, aby sme zamierili na hlbinu. Duc in altum! Na plytkom, zmútenom brehu neočakávaj bohatý lov! „Zamier na hlbinu," tak povedal Pán Petrovi. Peter poslúchol, a lov bol zázračný. Náš každodenný život býva tiež plytký, povrchný, jalový. A treba nám bohatého lovu pre seba, treba dnes bohaté lovy duševných aj hmotných hodnôt pre náš ľud, pre celé ľudstvo.
Ale aj ten najplodnejší pracovník duchovný, zovšednie, vyčerpá sa, keď nejde od času na čas obnoviť, občerstviť, preporodiť sa duševným kúpeľom, v studniciach čerstvej živej vody, akými je pre nás bohatá svätá liturgia.
Prvý taký „dom" založil sám Pán Spasiteľ: bol to skôr košatý strom, kdesi na púšti, na osamelej stráni. Tam zaviedol apoštolov, keď prišli zpäť zo svojich misijných ciest. „Poďte,“ vravel, „sami na pusté miesto a odpočinite si trochu!" Videl, že sú ústatí a vyčerpaní. A kde práve boli, „multi ibant et red ibant.“ t. jest ľudia stále prichádzali a odchádzali, tak že sa ani pokojne najesť nemohli. (Marek 6, 50 etc.)
Modlitba za pokoj a zbavenie hriechu
„Prosíme, Pane, zbav nás všetkého minulého, prítomného a budúceho zlého a na orodovanie blahoslavenej, vždy slávnej Panny, Rodičky Božej Márie, svätých apoštolov Petra a Pavla, Ondreja a všetkých svätých udeľ nám milostivo pokoja v našich dňoch, aby milosrdenstvom tvojím podporovaní aj hriechu sme boli vždy zbavení, aj pred každým protivenstvom boli sme bezpeční. To znie ako tichá ozvena mohutnej modlitby Pánovej.
- Ale s blaženým vedomím si všímame, že aj celé nebo, celá Cirkev sa modlí s nami. V jej čele Matka Pánova, svätá Bohorodička Maria s kniežatami apoštolskými Petrom a Pavlom a s tým zvlášť ctihodným apoštolom Andrejom. Ich modlitby, ich zásluhy, ich ctihodnosť a závažnosť u Otca, to všetko je predsa od Neho.
„Udeľ nám milostivo pokoja v našich dňoch, aby sme boli zbavení hriechu a každého protivenstva...“ - Tak vzdychá bojujúca cirkev ešte raz. Je to vzdych ubolenej, ustarostenej matky. Vždy bojuje proti hriechu a každej neprávosti, a práve preto je vždy prenasledovaná, častokrát od svojich vlastných synov. Predpoveď Kristova musí sa splniť. Najväčšie zlo: hriech, musí sa odstrániť, preto je to jej najvrúcnejšia, najpotrebnejšia túžba.
Pokoj, pre Cirkev tak potrebný, aby mohla prekonať celú výšku a veľkosť svojho povolania na zemi.