Na katolícky sviatok Božieho milosrdenstva, 27. apríla 2014, pápež František vo Vatikáne svätorečil Jána XXIII. a Jána Pavla II.
Rozhodnutie o tom, že obaja budú vyhlásení za svätých spoločne, považujú analytici za snahu zjednotiť cirkev, keďže obaja niekdajší pápeži majú svojich obdivovateľov i kritikov.
Svedkom historického okamihu sa priamo na rímskom námestí stali státisíce ľudí z celého sveta. Dvojité vyhlásenie za svätých sa totiž považuje za symbolický pokus o zjednotenie cirkvi tradične rozdelenej na liberálov reprezentovaných Jánom XXIII. a konzervatívcov zastupovaných Jánom Pavlom II.
Účasť na nedeľňajšej ceremónii na rímskom námestí svätého Petra prisľúbilo viac ako 40 štátnikov.
Kanonizačnému obradu na Námestí sv. Petra v Ríme predsedal Svätý Otec František. Na slávnosti bolo prítomných približne 150 oficiálnych delegácií.
Na svätorečení v Ríme boli aj skupiny Slovákov. Na svätorečenie Jána Pavla II. a Jána XXIII. prišli do Ríma aj skupiny Slovákov.
Podľa neho obaja noví svätci, teda nielen Ján Pavol II., ale aj Ján XXIII. dokázali spájať ľudí a toho dôkazom sú aj dnešné davy ľudí vo Vatikáne.
Ján XXIII.
Pápež Ján XXIII., vlastným menom Angelo Guiseppe Roncalli sa narodil 25. novembra 1881 v podhorskej dedinke Sotto il Monte neďaleko Bergama na severe Talianska ako štvrtý z 12 detí.
Počas prvej svetovej vojny slúžil na fronte ako zdravotník a neskôr kaplán vo vojenskej nemocnici. V roku 1925 bol vysvätený za biskupa a pápež Pius XI. ho vymenoval za apoštolského vizitátora v Sofii v Bulharsku.
Koncom roka 1944 bol vyslaný do Francúzska ako apoštolský nuncius. Pápež Pius XII. ho v roku 1953 vymenoval za benátskeho kardinála.
O päť rokov neskôr zomrel pápež Pius XII. a 28. októbra 1958 za nového Petrovho nástupcu konkláve zvolilo kardinála Roncalliho, ktorý si vybral meno Ján XXIII.
Nový pápež si počas svojho pontifikátu získal povesť autentického „dobrého pastiera.“ Prekvapoval jednoduchosťou, chodieval do rôznych dobročinných ústavov, navštevoval chorých a väzňov.
Tri mesiace po svojom zvolení do úradu rímskeho biskupa oznámil kardinálom svoje rozhodnutie zvolať v Ríme synodu a všeobecný koncil. 11. septembra 1962 sa začalo slávnostné zasadanie II. vatikánskeho koncilu, na ktorom sa zúčastnilo takmer 2700 cirkevných predstaviteľov z celého sveta.
Ján XXIII. sa zúčastnil len na prvom zasadnutí koncilu, ktoré trvalo do 8. decembra 1962. Zomrel 3. júna 1963.
Ján XXIII. počas svojho päťročného pontifikátu vydal osem pápežských encyklík. Najznámejšou je encyklika Pacem in terris, ktorá je výzvou na mier a dialóg medzi katolíkmi a všetkými veriacimi i neveriacimi.
Proces beatifikácie Jána XXIII. bol zavŕšený v roku 2000, keď ho pápež Ján Pavol II. slávnostne blahorečil a následne bolo jeho telo prenesené z pôvodného miesta odpočinku pod Bazilikou sv. Petra do hornej časti baziliky, kde je doteraz vystavené k verejnej úcte.
10. októbra - Život svätého Jána XXIII.: Dobrý pápež
Ján Pavol II.
Karol Józef Wojtyla, od svojho zvolenia za pápeža v októbri 1978 známy ako Ján Pavol II., sa narodil 18. mája 1920 v poľskej obci Wadovice asi 50 km od Krakova.
V roku 1942 pocítil povolanie ku kňazstvu a začal navštevovať kurzy v tajnom seminári v Krakove. Za kňaza ho vysvätili 1. novembra 1946. Pápež Pius XII. ho 4. júla 1958 vymenoval za pomocného biskupa do Krakova a titulárneho biskupa v Ombi.
Biskupskú konsekráciu prijal 28. septembra 1958 v krakovskej katedrále. Pápež Pavol VI. ho 13. januára 1964 menoval za krakovského arcibiskupa a 25. júna 1967 ho prijal do zboru kardinálov.
Kardináli ho zvolili za pápeža 16. októbra 1978. Prijal meno Ján Pavol II., 22. októbra bol slávnostne inaugurovaný do služby ako 263. nástupca svätého apoštola Petra.
Jeho pontifikát bol jedným z najdlhších v histórii - trval takmer 27 rokov. Pápežský úrad vykonával s neúnavným misijným duchom, poháňaný pastoračnou starostlivosťou o všetky cirkvi a zmyslom pre otvorenosť a lásku pre celú ľudskú rodinu.
Absolvoval 104 pastoračných návštev mimo Talianska a ďalších 146 v Taliansku. Na Slovensko prišiel trikrát (v roku 1990, 1995 a 2003). Pre lásku k mladým začal tradíciu Svetových dní mládeže.
Ján Pavol II. úspešne pokročil v dialógu so Židmi a so zástupcami iných náboženstiev, s ktorými sa viackrát stretol na modlitbových stretnutiach za mier, najmä v Assisi.
Ján Pavol II. dal nový impulz pre blahorečenia a svätorečenia, aby poskytol príklad svätosti a túžby po raste mnohým ľuďom našich čias. Viedol 147 slávností blahorečenia, pri ktorých vyhlásil 1 338 nových blahoslavených a 51 kanonizácií, pri ktorých svätorečil 482 ľudí.
Medzi najdôležitejšie dokumenty, ktoré vydal, patrí 14 encyklík, 15 apoštolských exhortácií, 11 apoštolských konštitúcií a 45 apoštolských listov.
Ján Pavol II. zomrel 2. apríla 2005 vo Veľkonočnej Oktáve a v predvečer Nedele Božieho milosrdenstva. Od toho večera až do pohrebu, ktorý sa uskutočnil 8. apríla, prišli sa s ním rozlúčiť do Ríma viac ako tri milióny pútnikov.
Pápež Ján Pavol II. bol vyhlásený za blahoslaveného 1. mája 2011 pápežom Benediktom XVI. Kanonizačný obrad sa konal v úvode slávnostnej omše na vatikánskom Námestí sv. Petra za účasti státisícov pútnikov z celého sveta, ktorí zaplnili Vatikán a okolité ulice a námestia Ríma, aby oslávili dvoch velikánov rímskokatolíckej cirkvi z 20. storočia.
František po trojitej žiadosti prefekta Kongregácie pre kauzy svätých, kardinála Angela Amata o vyhlásenie nových svätcov prečítal slávnostnú formulu v latinčine, ktorou potvrdil návrh, aby boli blahoslavení Ján XXIII. a Ján Pavol II. zaradení medzi svätých a aby ich ako takých uctievala celá cirkev.
Davy ľudí, medzi ktorými mali najväčšie zastúpenie rodáci Jána Pavla II. z Poľska, svätorečenie privítali i potleskom a mnohí pritom sledovali veľké portréty dvojice pápežov na priečelí Baziliky sv. Petra za Františkom, uviedla agentúra Reuters.
Historický význam udalosti zvýšila aj účasť Františkovho predchodcu, emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorý pred rokom ako prvá hlava katolíckej cirkvi po šiestich storočiach odstúpil z funkcie. Dnešná slávnosť tak symbolicky spojila štyroch pápežov.
Prítomnosť Benedikta XVI. odráža snahu jeho nástupcu poukázať na nadväznosť medzi pápežmi napriek určitým rozdielom, ako aj na jednotu katolíckej cirkvi, ktorú chcel František preukázať rozhodnutím svätorečiť Jána XXIII. a Jána Pavla II. spoločne ako pápežov, ktorých majú v obľube konzervatívci i liberáli.
10. októbra - Život svätého Jána XXIII.: Dobrý pápež
Fakty o svätorečení
- Proces svätorečenia môže trvať aj stovky rokov, v poslednom čase je to kratšie aj vďaka Jánovi Pavlovi II., ktorý znížil počet uznaných zázrakov zo štyroch na dva.
- Pápežovi Jánovi Pavlovi II. (1978 - 2005) uznali dva zázraky: vyliečenie mníšky, chorej na Parkinsonovu chorobu a uzdravenie Kostaričanky s nádorom na mozgu.
- Pápežovi Jánovi XXIII. (1958 - 1963) uznali vyliečenie mníšky, ktorá trpela v roku 1966 perforáciou žalúdka, druhý zázrak chýba, pápež František mu udelil výnimku.