Voľba predsedu Najvyššieho súdu môže byť niekedy rovnako napínavá ako detektívka. V máji 2020 bol do tejto funkcie zvolený Ján Šikuta, a to až vo štvrtej voľbe. Pohľad na jeho životopis je impozantný, okrem iného bol 11 rokov sudcom Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu.
Ján Šikuta, nový predseda Najvyššieho súdu SR. Zdroj: Pravnelisty.sk
Napriek tomu dostal 12 zo 17 hlasov a to mu stačilo. Podmienkou na úspech plánu bolo, že v súdnej rade v novom zložení zahlasujú spoločne všetci ôsmi nominanti prezidentky, vlády a parlamentu proti Šikutovi aj proti jeho protikandidátovi Ivanovi Rumanovi. Lenže nestalo sa to. Za Šikutu boli aj dvaja nominanti paláca a jeden parlamentu. Výsledok je tak nepriamo aj prehrou vládnej koalície. Veď napokon aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.
Aj s rizikom, že prirovnanie bude prestrelené, je to podobné, ako keby v parlamente volila SaS v kľúčovom hlasovaní rovnako ako Smer. Vypočúvanie dvojice kandidátov trvalo približne päť hodín a bolo naozaj tvrdé. Šikuta v ňom pôsobil o čosi lepšie, ako keď chcel byť ústavným sudcom. Šikuta si najviac uškodil, keď sa s dešpektom vyjadroval k whistleblowingu. Rumana zase málo vídaným alibizmom a špekulovaním.
Pavol Žilinčík mu dal zničujúcu otázku: „Stačí byť v dnešnej situácii Severusom Snapom?“ Rumana nemal šancu už predtým, hoci ešte nedávno ho navrhovalo 12 členov rady (pred zvolením nových členov). No po podobných manévroch jeho šance ležali úplne na zemi. Aj svojich pôvodných podporovateľov odrovnal tým, keď hral komplikovanú hru na to, že sa v prospech Šikutu vzdá aj nevzdá.
Šikuta nie je ideálny kandidát. Je slušný aj kompetentný, ale pôsobí nedôrazne a veľmi neisto. Ak sa na súde nájde nejaký nový Harabin, urobí mu zo života peklo. Prečo však za neho hlasovali aj ľudia, čo ešte nedávno kládli prekážky vo vyšetrovaní úplatných sudcov, spolu so svojimi tvrdými odporcami? Prvá skupina preskočila k Šikutovi, lebo vedela, že Rumana nemá v novom zložení šancu prejsť, a bála sa, kto vzíde z prípadnej ďalšej voľby.
Súdna rada bola po väčšinu svojej existencie rozdelená na dve časti - reformistov a konzervatívne krídlo, ktoré často bolo po vôli Harabinovi atď. Vo výpovedi Moniky Jankovskej sa objavila aj sudkyňa Najvyššieho súdu Alena Šišková, ktorá rozhodovala o väzbe Mariana Kočnera. Šišková koncom novembra 2019 kandidovala na post predsedníčky Najvyššieho súdu. Jej protikandidátom bol Ján Šikuta, ktorého napokon v máji 2020 do tejto funkcie zvolili - až vo štvrtej voľbe.
K otázkam Denníka N, či je pravda, čo o nej Jankovská vypovedala, sa Šišková nevyjadrila. Monika Jankovská bola od roku 2012 na ministerstve spravodlivosti ako nominantka Smeru, prišla tam z Krajského súdu v Trenčíne. Vo výpovedi tvrdila, že Šiškovej hovorila o tom, ako bola na odvolacom súde len osem mesiacov a že by to bolo krátko na prestúpenie na Najvyšší súd.
Stretnutie sa malo uskutočniť v kancelárii Jankovskej na ministerstve, ktoré sa v tom čase delilo o budovu s Najvyšším súdom. „Stretávali sme sa u mňa na kávu aj inokedy. Chodievala mi gratulovať k meninám alebo narodeninám,“ povedala Jankovská vyšetrovateľom. „So Zajacovou som sa rozprávala, ale len všeobecne, že aký má názor,“ vypovedala Jankovská. Povedala, že za Pilekom ani nebola, pretože vedela o tom, že na Krajskom súde v Nitre nemajú Šiškovú radi.
Sudkyňa Zajacová hovorí, že Jankovská ju nikdy v súvislosti s voľbou predsedníčky Najvyššieho súdu vo veci kandidatúry Šiškovej neoslovila. „Neviem, či si presne spomínam, ale ja som tuším na tejto voľbe, kde sa uchádzala o funkciu, ani nebola prítomná,“ povedala sudkyňa Zajacová.
Práve táto voľba predsedu Najvyššieho súdu bola poslednou tajnou. V súvislosti s vybavovaním hlasov v súdnej rade sa spomínala aj bývalá podpredsedníčka Najvyššieho súdu Jarmila Urbancová. Urbancová je od marca obvinená z podplácania a v októbri skončila vo väzbe po akcii Víchrica. V súvislosti s Jankovskej výpoveďou sa Šišková už spomínala, a to vo veci rozhodovania o väzbe Mariana Kočnera.
Kočner sa snažil cez svoje kontakty ovplyvniť členov senátu, ktorí sa menili. Šiškovú mala vybaviť Jankovská - vypovedala však, že za ňou nebola. Kočner jej písal, že on to riešiť nebude a má to vybaviť Jankovská. Neskôr jej napísal, že sa jej ozve Fico a dá jej to príkazom. „Zajtra ti šéf povie, že máš vybaviť Šišku. Jankovská potvrdila, že v tom čase bola za Ficom v straníckej centrále.
„Je pravdou, že v ten deň mi Fico telefonoval a povedal mi, nech sa za ním zastavím na Súmračnej,” potvrdila Jankovská. Spomenula si, že pri centrále stretla aj Norberta Bödöra. „Ten mi len povedal, že ideš za šéfom, veď on ti už všetko povie. Keď som prišla k Robovi Ficovi, tak mi opätovne dlho rozprával o úrade, ale ohľadom Kočnerovej väzby mi nepovedal absolútne nič,” vypovedala Jankovská.
Členovia senátu odmietli akékoľvek ovplyvňovanie. Marian Kočner odišiel z Najvyššieho súdu s putami na rukách. O tom, že Šišková má blízko k Ficovi, ktorý pochádza z Topoľčian, sa hovorilo už v minulosti. Hoci bola sudkyňou len od roku 2003, po štyroch rokoch sa stala predsedníčkou súdu v Topoľčanoch. V roku 2012 sa na návrh Smeru stala ako nominantka parlamentu členkou súdnej rady, kde bola veľkou oporou Harabina, ktorý v tom čase šéfoval súdnej rade aj Najvyššiemu súdu. V roku 2013 ju Harabin nechal dočasne prideliť k sebe na Najvyšší súd. V roku 2014 bola jednou zo šiestich členov súdnej rady, ktorí hlasovali za jeho znovuzvolenie.
Keď vlani Šišková kandidovala do čela Najvyššieho súdu, členom súdnej rady musela odpovedať na mnohé nepríjemné otázky. Už vtedy bolo zrejmé, že sa nepriamo spomína v Threeme. Zamyslela sa nad tým, či sa jej médiá boja, pretože ona bude robiť poriadok. „Veď ja som začala očistu justície, keď som zavrela Kočnera.“
Napokon, kontakt s politikou mal vďaka svojej mame Marcele od ranej puberty. Tá patrila k zakladajúcim členom Kresťanskodemokratického hnutia, ktoré vzniklo v roku 1990. Samotný nový šéf SIS spomínal v rozhovore pre Sme z roku 2019, že na mítingu tejto strany bol už v roku 1994. Neskôr sa stal súčasťou KDH. Podľa vlastných slov hnutie opustil v roku 2007.