Rímskokatolícky kostol sv. Štefana v Galante je jednou z dominantných pamiatok regiónu. Jeho história je úzko spojená s vývojom náboženského života v meste a okolí.
Farnosti v okolí Galanty
V okrese Galanta a blízkom okolí pôsobí niekoľko rímskokatolíckych farností, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v živote veriacich. Medzi ne patria:- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Sládkovičovo: Činnosť farského úradu, služby pre veriacich, spravovanie farnosti, organizovanie duchovného života.
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Galanta: Informácie o farnosti sv. Štefana kráľa v Galante, články, časopis, sväté omše, história, fotoalbum.
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Pusté Úľany: Farský úrad, organizácia činnosti farského spoločenstva, duchovné aktivity.
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Sereď: Farský úrad - vykonávanie cirkevných obradov, bohoslužby, usporadúvanie stretnutí farníkov, charitatívna činnosť.
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť sv. Štefana kráľa, Trstice: Oficiálne zastúpenie rímskokatolíckej cirkvi.
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Horné Saliby: Farský úrad, cirkevné služby.
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Pata: Duchovná služba.
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Veľká Mača: Cirkevné služby, vykonávanie obradov.
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Veľké Úľany: Duchovné služby.
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Jelka: Vysluhovanie cirkevných sviatostí.
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Tomášikovo: Duchovná činnosť, vykonávanie cirkevných obradov.
Tieto farnosti zabezpečujú duchovnú službu pre veriacich v regióne a organizujú rôzne aktivity pre farníkov.
Významné udalosti
Na výročnej konferencii kňazov pôsobiacich v maďarských diaspórach v Európe, uskutočnenej v Galante, sa zúčastnili aj biskupi Mons. Gábor Mohos a Mons. Kornél Fábry, ktorí sa starajú o maďarských katolíkov v diaspórach. Spolu s 18 kňazmi, pôsobiacimi v rôznych krajinách (Českej republike, Nemecku, Taliansku, Rakúsku, Belgicku a Švajčiarsku) a tromi laickými pracovníkmi Maďarskej katolíckej biskupskej konferencie vytvorili prostredie tímovej práce.Navzájom si povymieňali skúsenosti ako efektívne poslúžiť svojim veriacim a lepšie prispieť k budovaniu Božieho kráľovstva. V rámci podujatia dva dni predtým, teda 30. apríla, zavítali títo kňazi na čele s dvomi súčasnými maďarskými biskupmi do Trnavy, kde ich v priateľskom duchu prijal trnavský arcibiskup Ján Orosch. Po privítaní hostí predstavili generálny vikár Mons. Róbert Kiss a biskupský vikár Mons. Ladislav Tóth situáciu miestnej cirkvi. Potom spoločne preskúmali históriu Trnavy, navštívili hlavné kostoly a pamiatky mesta.
Večer sa zúčastnili na slávnostnej svätej omši vo farskom Kostole sv. Štefana v Galante, kde traja z nich oslávili 25. výročie svojho kňazstva. Po svätej omši nasledovala večera a priateľské stretnutie v Hotel City.
Obec Obid a jej cirkevná história
Chotár obce Obid bol veľmi vhodný na usadenie sa človeka, o čom svedčia tu nájdené mnohé archeologické nálezy. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1237. Obidské pozemky patrili prevažne ostrihomskej kapitule, ktoré obdržala od uhorského kráľa Endre II. v roku 1237. Obec sa stala filiálnou farnosťou ostrihomskej arcidiecézy. Ale obec je rozhodne staršieho založenia.
V roku 1438 kráľ Albert listinou potvrdil tunajšie majetky ostrihomskej kapituly, podľa ktorej k nim patril aj ostrov. V roku 1593 sa Obid stáva lénnikom Turkov. Za vlastníka obce bol v roku 1609 menovaný ostrihomský arcibiskup. Neskôr Obid nepoznal problémy obcí so zmiešaným náboženským vyznaním (žili tu len katolíci) a dal sa na cestu očividného rozvoja. Ostrihomská kapitula bola zrejme dobrým zemepánom, ktorej záležalo na prosperite svojich majetkov. V roku 1890 okrem 1446 katolíkov tu žilo 18 obyvateľov židovskej národnosti.
Na základe rozhodnutia Viedenskej arbitráže 2. novembra 1938 bol Obid opäť pripojený k Maďarsku. Po 1948 roku sa pomery predsa len usporiadali, obyvateľstvu maďarskej národnosti boli vrátené občianske práva, začalo sa aj vyučovať v maďarskom jazyku.
Významné osobnosti Obidu
V miestnom cintoríne v Obide je pochovaných viacero významných osobností miestnej histórie:- Bathy Dénes (1888 - 1923), miestny učiteľ - kantor.
- Becse Ferenc dr. (1913 - 1970), miestny dekan - farár.
- Bukovszky Gyula (1879 - 1942), učiteľ, riaditeľ školy, otec populárneho lekára dr. László Bugu a predseda viacerých spoločensko - kultúrnych spolkov.
- Deszáth János (1813 - 1875), miestny farár, jeho náhrobok sa nezachoval.
- Fehér Ferenc (1843 - 1920), miestny farár.
- Gál Ferdinand (1825 - 1901), honvéd a účastník bojov maďarskej revolúcie 1848/49.
- Galambodi Makkay Janka (1893 - 1971), populárna miestna učiteľka, predsedkyňa viacerých kultúrnych spolkov.
- Mihala József (1808 - 1810), miestny farár, bol pochovaný v starom cintoríne a preto sa jeho náhrobok nezachoval.
- Nagy Mihály (1818 - 1848), miestny farár.
- Révész Ferenc (1899 - 1961), dekan - farár Žiharec.
- Tóth István Zoltán (1905 - 1984), dekan - miestny farár.
V cintoríne je pochovaných mnoho obetí II. svetovej vojny.
Pamiatky v Obide
Obec Obid zdobí mnoho malých sakrálnych pamätníkov, ktoré sa začali stavať hlavne v roku 1778 (kamenné kríže), ale spomína sa aj kamenný kríž postavený už roku 1764 Istvánom Becsem, ale tie časom schátrali a namiesto nich boli postavené nové. Medzi významné pamiatky patria:- Pieskovcový prícestný kríž vo Föszegu z roku 1856, obnovený v roku 1893.
- Kamenná polychrómová socha sv. Vendelína z roku 1812 vo Föszegu.
- Prícestná socha Anjela strážneho z umelého kameňa z roku 1906 na Mikszáthovej ceste.
- Kamenná polychrómovaná prícestná socha sv. Floriána z roku 1886 vedľa OcÚ.
- Prícestný kríž z ružového mramoru s liatinovým korpusom pri ceste sv. Štefana Kráľa.
- Prícestné kamenné súsošie Svätej Trojice z roku 1902 pri ceste Kráľa Štefana sv.
- Kamenná polychrómová socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1767 pri štátnej ceste do Štúrova.
- Kamenný prícestný kríž s liatinovým korpusom z roku 1873 pri východnom vstupe do obce.
- Kamenná socha sv. Jozefa z roku 1913 pred kostolom.
- Drevená vyrezávaná kopija pri bočnej stene kostola na počesť milénia 2000.
- Trojdielny pamätník obetiam l. a II. svetovej vojny z čierneho mramoru pred kostolom.
- Starý pieskovcový ústredný kríž cintorína z roku 1787.
- Nový ústredný kríž cintorína z ružového mramoru z roku 1864.
- Najnovší ústredný kríž cintorína z umelého kameňa z roku 1943.
- Kríž z čierneho mramoru s liatinovým korpusom z roku 1942 na pamiatku zranenia maršala arcikniežaťa Józsefa.
Prvý tunajší kostolík bol postavený z prepletaného prútia, ktoré bolo omazané hlinou. Neskôr bol na mieste základov tejto istej nevyhovujúcej stavby v 2. polovici 12. storočia postavený kamenný románsky kostolík, ktorý bol v roku 1560 celkom schátralý a opustený. Po dostavaní nového kostola v roku 1730 sa stal cintorínskou kaplnkou, ale jeho stavebný stav po mnohých storočiach poznamenal zub času a preto bol niekedy v 19. storočí zbúraný.
| Pamiatka | Rok vzniku/obnovy |
|---|---|
| Pieskovcový prícestný kríž vo Föszegu | 1856/1893 |
| Kamenná socha sv. Vendelína | 1812 |
| Prícestná socha Anjela strážneho | 1906/1949 |
| Socha sv. Jána Nepomuckého | 1767/1924 |
| Kostol sv. Štefana Kráľa | 1730-1732 |
| Kaplnka v cintoríne | 1862/1934 |
Kostol sv. Štefana Kráľa v Obide
V rokoch 1730 - 1732 dal ostrihomský kanonik János Illyés postaviť barokový rímskokatolícky kostol sv. Štefana Kráľa. Veža kostola bola postavená v roku 1755, budova bola prefasádovaná a zrekonštruovaná v roku 1876. Neskôr bol kostol už len opravovaný, naposledy v roku 1991. Na barokovom hlavnom oltári z 1. polovice 18. storočia je ústredný obraz sv. Štefana obetujúceho Uhorsko Panne Márii. Klasicistickú krstiteľnicu v roku 1787 vyhotovil neznámy taliansky majster. V predsieni je drevený kríž s polychrómovaným korpusom. Lurdská jaskyňa so sochou Lurdskej Panny Márie s kľačiacou Bernadettou bola postavená okolo roku 1930. V kostole je pamätná tabuľa k 1100. výročiu záboru vlasti (896-1996).
V miestnom cintoríne sa nachádza romantická kaplnka, z roku 1862. Objekt v roku 1934 dal obnoviť farár Ferenc Fehér, ktorý je v nej pochovaný. Hlavný oltár má ústredný obraz Sedembolestnej Panny Márie z roku 1937.
Obec Pata a jej nový farský kostol
Obec Pata leží v Trnavskom kraji na severozápade Galantského okresu. Susedí s obcami Šoporňa, Báb, Šintava a Hájske. Cez obec prechádzala od prehistorických čias významná cesta spájajúca Ponitrie s Považím a Malými Karpatmi, ktorá slúžila na výmenu tovaru. Prvé archeologické nálezy na území obce pochádzajú zo staršej doby bronzovej. Prvá písomná zmienka o obci Pata pochádza z roku 1156. Pata bola pridelená kanonikovi Diuovi.
V stredoveku sa v obci nachádzal kostol, ktorý bol s istotou doložený od roku 1332. Od roku 1523 patrila do šintavského panstva. V roku 1480 sa v Pate nachádzalo 36 usadlostí a jeden riečny mlyn. O 100 rokov neskôr bol ich počet zvýšený na 53 zdaňovaných domov. V obci je rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z roku 1820 a novopostavený kostol z r. Obec patrí do okresu Galanta. Pata má v súčasnosti 3054 obyvateľov. K farnosti Pata patrí filiálka Pusté Sady.
Novopostavený farský kostol je zasvätený Narodeniu Panny Márie. Nachádza sa v centrálnej časti na najvyššom mieste obce. Je to jediná stavba v obci, ktorú je vidieť zo všetkých strán a príjazdových komunikácií k obci. S výstavbou nového farského kostola sa začalo v roku 2002, ale o jeho výstavbe sa uvažovalo už omnoho skôr. Svedčí o tom aj fakt, že základný kameň nového kostola bol posvätený už v roku 1990. Posvätil ho Svätý Otec Ján Pavol II. v Bratislave vo Vajnoroch pri jeho prvej návšteve Slovenska. Na túto neľahkú a zodpovednú prácu sa odhodlal až terajší správca farnosti vdp. Mgr. Jozef Kaman. Ako vhodné miesto bola určená farská záhrada, v blízkosti farskej budovy a cintorína.
Nový a väčší farský kostol bol potrebný hlavne z kapacitných dôvodov, keďže pôvodný kostol z roku 1820 nepostačoval rozvíjajúcej sa obci a nevyhovoval ani po technickej stránke. 15.12.2007 nový, krásny farský kostol slávnostne konsekroval arcibiskup Mons. Ján Sokol, Metropolita Slovenska. Autorom projektu sa stal Ing. arch. Klement Trizuljak. Hlavnou myšlienkou návrhu v modernom architektonickom štýle je polkruh s vežou týčiacou sa do nebies. Do zvonice boli umiestnené tri nové zvony, ktoré odliali v svetoznámej zvonárskej dielni Márie Tomáškovej - Dytrychovej v Brodeku u Přerova na Morave. Ich autorom je Laetitie Vránová -Dytrychová, dcéra Márie Tomáškovej - Dytrychovej.
V nedeľu 28.júna oslávil v kostole v Pate Vdp. Ladislav Kuna /správca miestnej farnosti/ v kruhu svojich priateľov z farností zo Skalice, Šamorína, Serede, Mojmíroviec, Jacoviec, Topoľčian, Trnavy, Trakovíc, a napokon Paty a Pustých Sadov, kde pôsobil, už 30 rokov svojho plodného kňazstva. Samozrejme na oslave nechýbalo ani veľa osobných priateľov Ladislava Kunu, ako napríklad riaditeľ divadla A. Bagara v Nitre Ján Greššo, či správcovia okolitých farností.
Bola to oslava kňazského povolania, pocta človeku, ktorý si slovo "človek" váži v jeho naozajstnej podstate. To môžeme už aj my tu v Pate niekoľko rokov zažívať pri stretnutiach s pánom farárom nie len v kostole pri bohoslužbách, v jeho slovách, kázňach, ale aj v jeho láskavých pohľadoch, povzbudeniach, pozvaniach na faru, kde chce s nami ako so svojou rodinou prežívať to čo dostal ako Boží dar. Dar kňazstva, ktoré je napriek všetkým útokom tohto hlavne na matériu zameraného sveta ešte stále (alebo čím ďalej tým viac?) pre mnohých ľudí útočiskom, kde hľadajú silu, povzbudenie a nádej do svojich životov. Sme vďační, že máme v osobe kňaza v prvom rade človeka s otvoreným srdcom, ktorý svojim životom dokazuje v čo verí - v základnú pravdu o Bohu, v to, že Boh je Láska.
Farnosť Gabčíkovo
Farnosť Veľký Meder (filiálka: Ižop)
Farnosť Vrakúň
Farnosť Leopoldov
Farnosť Kolárovo (filiálky: Dedina Mládeže, Veľký Ostrov)
Farnosť Čachtice
Farnosť Krakovany (filiálka: Ostrov)
Farnosť Piešťany - Sv. Cyrila a Metoda (filiálky: Banka, Kocurice)
Farnosť Piešťany - Sv. Štefana, Uhorského Kráľa (filiálka: Veľké Orvište)
Farnosť Vrbové (filiálky: Prašník, Šípkové)
Farnosť Brestovany (filiálka: Horné Lovčice)
Farnosť Trnava - Svätého Mikuláša
Galanta - Kostol sv. Štefana: História a stavebný vývoj
Klasicistický kostol s barokovou retardáciou, ktorý dokončili (?) v roku 1805. Základný kameň bol položený 22. júna 1797. Farárom v tomto období bol Alexander Alagovich, ktorý sa stal neskôr záhrebským biskupom. Prvú sv. omšu odslúžil farár 30. novembra 1800, počas ktorej požehnal kostol. K posviacke kostola došlo až 29. septembra 1805. Tento slávnostný akt vykonal trnavský vikár Jozef Ignác Vilt. V roku 1898 prebehla generálna oprava kostola, kedy vymenili jednoduché okná svätyne novými vitrážovými oknami.
Kostol je dvojvežová monumentálna stavba s pseudocentrálnym jednoloďovým priestorom a segmentovým uzáverom presbytéria. Loď je krytá pruskou klenbou s lunetami a širokými bočnými klenbovými pásmi, ktoré dosadajú na úsek architrávu so zuborezovou rímsou. Fasáda je členená lizénami a veľkými oknami. Sakrálna stavba má vstupné priečelie s dvoma vežami a ústredným trojuholníkovým štítom s plastikami dvoch svätcov a dvoch anjelov. Hlavný oltár je klasicistický, nad predstavanou mramorovou menzou je závesný obraz Oblácie sv. Štefana kráľa z roku 1799 od trnavského maliara J. Zannussiho. Bočný oltár sv. Františka s obrazom svätca od viedenského maliara J. Ch. Mayra (1870). Druhý bočný oltár má ústredný obraz Klaňania troch kráľov, klasicistický z konca 18. storočia. Kazateľnica je klasicistická z konca 18. storočia, mramorová, členená oválnymi rozetami. Na baldachýne je Desatoro. Krstiteľnica je klasicistická z konca 18. storočia, zhotovená z červeného mramoru s vysokou valcovitou, klasicisticky upravenou nádržou, ktorá spočíva na oválnej nohe, riešenej v podobe stromu obtočeného hadom. Na vrchnáku je súsošie Krstu Krista. Lavice boli ešte donedávna klasicistické z konca 18. storočia s vyrezávaním. Spovedelnica je klasicistická z konca 18. storočia s jednoduchou ornamentikou a rozetami.
V interiéri sa ďalej nachádzal voľný obraz Pochovávanie sv. Ladislava kráľa z rokov 1770 - 1780. Všetky postavy na obraze okrem anjela boli v dobových rúchach, pravdepodobne predstavovali konkrétne osobnosti tých čias. Pri vchode do kostola bol ešte v 60. rokoch 20. storočia Kristus na kríži, drevo, z čias okolo roku 1670, ikonograficky zaujímavá kompozícia s pribitou jednou rukou a korpusom, druhá ruka voľná akoby žehnajúca. Expresívne veristické podanie. V interiéri je horná doska tumby s reliéfom muža v magnátskom úbore, červený mramor z konca 16. storočia. Ide o renesančná tumbu Ladislava Kubinyiho, ktorá je jedinou pamiatkou z pôvodného starého kostola; je umiestnená v ľavej bočnej kaplnke. V kostole bol krištáľový luster, empírový z prvej polovice 18. storočia. V roku 1804 sochár F. J. Prokop pre jeden z oltárov vyrobil alabastrovú skupinu Ježiška a malého sv. Jána Krstiteľa s baránkom. V roku 1800 inštalovali vo veži veľký zvon svätého Štefana kráľa. V kostole umiestnili štyri barokové lavice z roku 1741 zo zbúranej mariánskej kaplnky a kamenné sochy dvoch anjelov, ktoré pôvodne stáli pred vchodom barokovej mariánskej kaplnky. Klasicistický, pôvodne mechanický organ Ludwiga Moosera, prerobený Konštantínom Bednárom na pneumatický nástroj v období 1926 - 1932 bol v roku 1991 rozobratý a zanikol (?); nahradený bol elektrickým organom. 1914 - nové vitráže v lodi kostola - sv. Štefan kráľ a sv. 1944 - vitráž sv. 2009 - 2011 - reštaurovanie klenby kostola.
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí na južnej strane Hlavnej ulice.
tags: #rimskoktolicka #farnost #galanta