Pieseň „Daj Boh šťastia tejto zemi“ je dnes neodmysliteľnou súčasťou slovenskej kultúry a často zaznieva počas Vianoc a iných slávnostných príležitostí. Ale poznáte jej pôvod a históriu?
Etnické zloženie obyvateľstva Slovenska
Pôvod piesne
Pieseň „Daj Boh šťastia tejto zemi“ uzrela prvýkrát svetlo sveta v pôvodnej verzii „Hore vstavajte Valasi a posluchajte“ z pera Gašpara Drozda, miestneho učiteľa a organistu v Chrenovci zapísanej na 52. strane jeho rukopisnej zbierky. Podľa Evy Krekovičovej „melódia piesne je variantom známej vianočnej koledy najčastejšie sa vyskytujúcej s incipitom Šťastia, zdravia, pokoj sväty rozšírenej pôvodne prakticky na celom území Slovenska.
Napr. v prvej žánrovej knižnej zbierke kolied zaznamenaných v ústnom podaní, v Slovenských koledách z roku 1992, nachádzame spolu až štyri varianty tejto piesne a najmä stredná časť melódie patrí v slovenskom repertoári vianočných piesní k putovným, často sa vyskytujúcim motívom“.
Na rozdiel od Kollárovho diela „Národnie spievanky“, ktoré pozostáva len z textov, obsahuje zbierka G. Drozda aj notový záznam.
Gašpar Drozd: Učiteľ, organista a národný buditeľ
Gašpar Drozd sa narodil v roku 1805 v Hradci pri Prievidzi v roľníckej rodine rodičom Matejovi Drozdovi a Anne Drozdovej rod. Šidlovej. Pokrstený bol v rímskokatolíckom kostole sv. Bartolomeja v Prievidzi, tu ako študent navštevoval aj piaristické gymnázium. Bolo to rímsko-katolícke gymnázium spravované rehoľou piaristov so zameraním na hudbu, divadlo ale aj národne orientované s výukou slovenského jazyka aj napriek maďarizačným tendenciám povinnej výučby maďarčiny. Okrem všeobecného vzdelania sa tu mladý Gašpar Drozd naučil notové písmo a hru na organe.
Po skončení štúdia na piaristickom gymnáziu na základe dekrétu od banskobystrického biskupa prichádza do cirkevnej školy v Chrenovci ako učiteľ a zároveň aj organista v kostole. Popri tejto náročnej pedagogickej práci sa venuje včelárstvu a ovocinárstvu.
Ako veľký prívrženec a obdivovateľ Juraja Fándlyho na základe jeho prvej tlačenej poľnohospodárskej príručky encyklopedického charakteru o hospodárení a gazdovstve „Piľní poľní a domajší hospodár“ sa aktívne presadzuje o zavádzanie osvedčených metód a postupov prác v oblasti poľnohospodárstva do praxe, čím si postupne získava celú dedinu aj široké okolie.
Poznáva ľud, jeho ťažkú prácu na poli ale aj problémy, s ktorými sa musí dennodenne pasovať a nie je mu ľahostajný osud pracovitých a napriek ťažkým podmienkam veselých a spevavých dedinčanov. S pomocou kňazov v roku 1864 zakladá prvú miestnu cirkevnú knižnicu, nedeľnú školu a aj spolok striezlivosti, čím prispieva k šíreniu osvety v boji proti alkoholizmu a nadväzuje tak na výchovno-vzdelávacie snahy štúrovcov v tejto oblasti.
Gašpar Drozd svojou neúnavnou národnobuditeľskou činnosťou patrí k drobným slovenským vzdelancom, a svojimi osvieteneckými ideami a národnoobrodeneckými snahami vyslovuje spätosť s pospolitým ľudom, z ktorého sám vyšiel.
Jozef Miloslav Hurban
Gašpar Drozd vychoval 6 detí, z toho traja išli v šľapajoch národne uvedomelého otca a stali sa učiteľmi, takisto aj vnuk Vojtech, ktorý nasledoval svojho otca Ignáca a bol v dedine veľmi obľúbený. Učiteľské povolanie aj naďalej pokračuje v každej generácii tohto na Hornej Nitre váženého významného rodu.
Do dôchodku odišiel Gašpar Drozd v roku 1872 a zomrel 25. 8. 1879, pochovaný je v Chrenovci, kde má na svoju počesť postavený aj pamätník a tiež jeho meno nesie od roku 1992 aj Základná škola - ZŠ Gašpara Drozda Chrenovec-Brusno. V roku 2015 si pripomenieme 210. výročie jeho narodenia.
Vznik modernej verzie piesne
Na melódiu tejto Drozdovej koledy napísal nový text jeden zo zakladateľov festivalu, scenárista a režisér Viliam Gruska pod názvom „Daj Boh šťastia tejto zemi“ a pod týmto názvom je známa po celom Slovensku. Vďaka tejto zbierke Pastorel, ktorú Gašpar Drozd zostavil okolo roku 1830, sa zrodilo významné dielo, do ktorého realizácie vstúpili mnohé tvorivé a interpretačné osobnosti slovenskej kultúry a ktorého kultúrny význam pomaly presahuje slovenské hranice a nadobúda medzinárodný rozsah.
Podľa jazykovej analýzy I. Ripku zbierka doteraz nevyšla tlačou a z pôvodne jednohlasnej melódie bol vytvorený dvojhlas, časť melódie sa obohatila o bodkovaný rytmus a z takto upravenej novej koledy sa stáva takmer hymnická pieseň, ktorou účastníci začínajú i končia festival.
Dni kolied kresťanov
Táto zbierka dala podnet na vznik podujatia „Dni kolied kresťanov“, kedy prvýkrát zaznela v tejto podobe na prvom ročníku v roku 1991 v podaní študentov bratislavského konzervatória - pod vedením študenta VŠMU v Bratislave - ojedinelom ekumenickom festivale konanom už tradične každý rok v obci Chrenovec - Brusno na Hornej Nitre, ktorý uchováva a rozvíja vianočné tradície v ľudovom aj autorskom interpretačnom stvárnení piesní, vinšov, vianočných hier a zvyklostí, zahŕňa všetky kresťanské cirkvi na Slovensku a na ktorom sa zúčastňujú stovky ľudových umelcov z desiatok folklórnych súborov a skupín z celého Slovenska ale aj za pravidelnej účastí hostí zo zahraničia.
Okrem tohto k jej všeobecnej obľube prispelo na Slovensku aj jej spopularizovanie V. Gruskom a miestnym súborom Hájiček pod vedením E. Trgiňu, ktorý každoročne touto piesňou otváraj Dni kolied kresťanov, medializácia prostredníctvom vydania CD v hudobnom spracovaní V. Godára a už v spomínanom interpretačnom stvárnení umelcov P. Dvorského a Pavla Haberu.
Eva Krekovičová vo svojom článku Nie je hymna ako hymna, hymny v procesoch transformácie prelome tisícročia, v rámci jej terénneho výskumu zaznamenala, že táto koleda vystupuje ako stabilná zložka aj na Festivale viachlasného chrámového a ľudového spevu v Telgárte pod Kráľovou hoľou od roku 1995, a takisto zaznieva aj každý rok na tzv. Otváraní Vianoc v hornoliptovskej obci Liptovská Teplička okr. Poprad.
Text piesne Daj Boh šťastia tejto zemi
Pre tých, ktorí si chcú pieseň pripomenúť alebo sa ju naučiť, tu je jej text:
Daj Boh šťastia tejto zemi všetkým ľuďom v nej.
Nech im slnko jasne svieti každý boží deň.
Nech ich sused v láske má, nech im priazeň zachová.
Daj Boh šťastia celej zemi, všetkým národom.
Nech im svetlo hviezdy lásky ožaruje dom.
Hladným chleba dobrého, chorým zdravia pevného.
Daj Boh šťastia celej zemi všetkým národom.
Dopraj, Bože svojmu dielu večné trvanie.
Nech sa samo nezahubí, všetci prosíme.
Rybám čistej vody daj vtáctvo a zver zachovaj.
Dopraj, Bože svojmu dielu večné trvanie.
Ako vznikol a aký má význam štátny znak Slovenska?
Spevácky zbor Magnificat
Daj Boh šťastia tejto zemi, všetkým ľuďom v nej.....To je jedna z piesní, ktorými chrámový zbor Magnificat otvoril oslavy 15. výročia vyhlásenia zvrchovanosti Slovenskej republiky, ktoré se konali 21.
Spevácky zbor Magnificat doprevádzal sv. omšu v kostole na Kremnických Baniach dňa 29. decembra 2007 - slávnostná omša v kostolíku na Kremnických Baniach z príležitosti 15. výročia vzniku Slovenskej republiky a 30. výročiu vytvorenia Slovenskej cirkevnej providencie v kostole sv.
Členovia novo-založeného spevokolu (zatiaľ nepomenovaného) zaspievali piesne: Chodila dievčina po hore plačúci, Banícku hymnu, Banícky koník, Haviari a na záver programu v predvianočnom čase aj Daj Boh šťastia tejto zemi.
Zbor Jána Pavla I.
Aj v roku 2006 sa tesne pred Vianocami uskutočnil Vianočný koncert v kostole sv. Žitavany - ZBOR JÁNA PAVLA I. vznikol v roku 1978, v čase keď bol na pápežskom stolci Ján Pavol I. tzv. “usmievavý pápež".
Bol pápežom iba 33 dní, no náš zbor funguje už 28-my rok. Vo vedení sa vystriedali viacerí dirigenti a desiatky spevákov. Vystúpenie speváckeho zboru na Vianočných trhoch v Bratislave 8. 12.