Kto by na Slovensku nepoznal aspoň jednu koledu, pieseň, či vinš s vianočnou tematikou? Okrem iných typických kresťanských vianočných tradícií a zvyklostí, ktoré rodiny na Slovensku zachovávajú už po stáročia, čaro Vianoc umocňujú aj vianočné koledy a piesne, ktoré neodmysliteľne dotvárajú vianočnú atmosféru. Aj keď sú nám známejšie iné vianočné piesne - Roľničky, roľničky, Tichá noc, svätá noc, Tedeum, Poďme, bratia, do Betlema… melódia krásnej pastorálnej hymny Daj Boh šťastia tejto zemi umocňuje slávnostné vianočné chvíle a čoraz viac získava na popularite.
Pieseň "Daj Boh šťastia tejto zemi" je duet, ktorý nesie v sebe hlboké posolstvo mieru, lásky a prosperity pre všetkých ľudí a národov na Zemi. Hudbu k nej zložil Gašpar Drozd a text napísal Viliam Ján Gruska.
Pieseň bola produkovaná Petrom Klimentom / Semeš Recording v roku 2019. Pôvodné práva sú datované do rokov 1995-2021.
Pavol Habera a Vilo Rozboril - Daj boh šťastia tejto zemi (Modré z neba 2011)
História a vznik piesne
Pieseň „Daj Boh šťastia tejto zemi“ uzrela prvýkrát svetlo sveta v pôvodnej verzii „Hore vstavajte Valasi a posluchajte“ z pera Gašpara Drozda, miestneho učiteľa a organistu v Chrenovci zapísanej na 52. strane jeho rukopisnej zbierky. Na melódiu tejto Drozdovej koledy napísal nový text jeden zo zakladateľov festivalu, scenárista a režisér Viliam Gruska pod názvom „Daj Boh šťastia tejto zemi“ a pod týmto názvom je známa po celom Slovensku.
Podľa Evy Krekovičovej „melódia piesne je variantom známej vianočnej koledy najčastejšie sa vyskytujúcej s incipitom Šťastia, zdravia, pokoj sväty rozšírenej pôvodne prakticky na celom území Slovenska. Napr. v prvej žánrovej knižnej zbierke kolied zaznamenaných v ústnom podaní, v Slovenských koledách z roku 1992, nachádzame spolu až štyri varianty tejto piesne a najmä stredná časť melódie patrí v slovenskom repertoári vianočných piesní k putovným, často sa vyskytujúcim motívom“.
V ďalších publikovaných článkoch sa nesprávne uvádza, že spevník so zbierkou pastorálnych piesní „Písně pastorálne“, ručne napísaných v slovenskom nárečí tohto regiónu ale aj s latinskými omšovými piesňami bol náhodne objavený v roku 1989 na pôjde staršieho rodinného domu rodiny Blahoroda Kollárika v Chrenovci - Brusne, čím znevážili hodnotu tohto ako oko v hlave starostlivo opatrovaného dielka drozdovsko-kolárikovskou rodinou. Táto zbierka sa uchováva u potomkov G. Drozda ako vzácne dedičstvo, rodinný klenot, ktorý sa dedí z generácie na generáciu a v súčasnom období ju vlastní jedna z prapravnučiek Gašpara Drozda.
Na rozdiel od Kollárovho diela „Národnie spievanky“, ktoré pozostáva len z textov, obsahuje zbierka G. Originál rukopis s notovým záznamom vianočnej koledy Hore vstavajte valasi a posluchajte na 52. strane.
Táto zbierka dala podnet na vznik podujatia „Dni kolied kresťanov“, kedy prvýkrát zaznela v tejto podobe na prvom ročníku v roku 1991 v podaní študentov bratislavského konzervatória - pod vedením študenta VŠMU v Bratislave - ojedinelom ekumenickom festivale konanom už tradične každý rok v obci Chrenovec - Brusno na Hornej Nitre, ktorý uchováva a rozvíja vianočné tradície v ľudovom aj autorskom interpretačnom stvárnení piesní, vinšov, vianočných hier a zvyklostí, zahŕňa všetky kresťanské cirkvi na Slovensku a na ktorom sa zúčastňujú stovky ľudových umelcov z desiatok folklórnych súborov a skupín z celého Slovenska ale aj za pravidelnej účastí hostí zo zahraničia.
Vďaka tejto zbierke Pastorel, ktorú Gašpar Drozd zostavil okolo roku 1830, sa zrodilo významné dielo, do ktorého realizácie vstúpili mnohé tvorivé a interpretačné osobnosti slovenskej kultúry a ktorého kultúrny význam pomaly presahuje slovenské hranice a nadobúda medzinárodný rozsah.
Podľa jazykovej analýzy I. Ripku zbierka doteraz nevyšla tlačou a z pôvodne jednohlasnej melódie bol vytvorený dvojhlas, časť melódie sa obohatila o bodkovaný rytmus a z takto upravenej novej koledy sa stáva takmer hymnická pieseň, ktorou účastníci začínajú i končia festival.
Eva Krekovičová vo svojom článku Nie je hymna ako hymna, hymny v procesoch transformácie prelome tisícročia, v rámci jej terénneho výskumu zaznamenala, že táto koleda vystupuje ako stabilná zložka aj na Festivale viachlasného chrámového a ľudového spevu v Telgárte pod Kráľovou hoľou od roku 1995, a takisto zaznieva aj každý rok na tzv. Otváraní Vianoc v hornoliptovskej obci Liptovská Teplička okr. Poprad. Okrem tohto k jej všeobecnej obľube prispelo na Slovensku aj jej spopularizovanie V. Gruskom a miestnym súborom Hájiček pod vedením E. Trgiňu, ktorý každoročne touto piesňou otvára Dni kolied kresťanov, medializácia prostredníctvom vydania CD v hudobnom spracovaní V. Godára a už v spomínanom interpretačnom stvárnení umelcov P.
Gašpar Drozd: Učiteľ, organista a národný buditeľ
Gašpar Drozd sa narodil v roku 1805 v Hradci pri Prievidzi v roľníckej rodine rodičom Matejovi Drozdovi a Anne Drozdovej rod. Šidlovej. Pokrstený bol v rímskokatolíckom kostole sv. Bartolomeja v Prievidzi, tu ako študent navštevoval aj piaristické gymnázium. Bolo to rímsko-katolícke gymnázium spravované rehoľou piaristov so zameraním na hudbu, divadlo ale aj národne orientované s výukou slovenského jazyka aj napriek maďarizačným tendenciám povinnej výučby maďarčiny. Okrem všeobecného vzdelania sa tu mladý Gašpar Drozd naučil notové písmo a hru na organe.
Po skončení štúdia na piaristickom gymnáziu na základe dekrétu od banskobystrického biskupa prichádza do cirkevnej školy v Chrenovci ako učiteľ a zároveň aj organista v kostole. Ako veľký prívrženec a obdivovateľ Juraja Fándlyho sa aktívne presadzuje o zavádzanie osvedčených metód a postupov prác v oblasti poľnohospodárstva do praxe, čím si postupne získava celú dedinu aj široké okolie. Poznáva ľud, jeho ťažkú prácu na poli ale aj problémy, s ktorými sa musí dennodenne pasovať a nie je mu ľahostajný osud pracovitých a napriek ťažkým podmienkam veselých a spevavých dedinčanov.
S pomocou kňazov v roku 1864 zakladá prvú miestnu cirkevnú knižnicu, nedeľnú školu a aj spolok striezlivosti, čím prispieva k šíreniu osvety v boji proti alkoholizmu a nadväzuje tak na výchovno-vzdelávacie snahy štúrovcov v tejto oblasti. Gašpar Drozd vychoval 6 detí, z toho traja išli v šľapajoch národne uvedomelého otca a stali sa učiteľmi, takisto aj vnuk Vojtech, ktorý nasledoval svojho otca Ignáca a bol v dedine veľmi obľúbený. Učiteľské povolanie aj naďalej pokračuje v každej generácii tohto na Hornej Nitre váženého významného rodu. Do dôchodku odišiel Gašpar Drozd v roku 1872 a zomrel 25. 8.
Text piesne "Daj Boh šťastia tejto zemi"
Text piesne je rozdelený do troch strof, z ktorých každá prináša konkrétne prosby a želania:
-
1. strofa: Zameriava sa na šťastie pre všetkých ľudí na Zemi, prosí o slnko, lásku a priazeň medzi susedmi.
Daj Boh šťastia tejto zemi
všetkým ľuďom v nej
Nech im slnko jasne svieti
každý boží deň
Nech ich sused v láske má
nech im priazeň pokoj dá
Daj Boh šťastia tejto zemi
všetkým ľuďom v nej
Nech ich sused v láske má... -
2. strofa: Rozširuje záber na všetky národy a prosí o svetlo lásky, chlieb pre hladných a zdravie pre chorých.
Daj Boh šťastia celej zemi
všetkým národom
Nech im svetlo hviezdy lásky
ožiaruje dom
Hladným chleba dobrého
chorým zdravia pevného
Daj Boh šťastia celej zemi
všetkým národom
Hladným chleba dobrého... -
3. strofa: Je prosbou o večné trvanie Božieho diela a ochranu prírody - o čistú vodu pre ryby a zachovanie vtáctva a zvere.
Dopraj Bože svojmu dielu
večné trvanie
Nech sa samo nezahubí
všetci prosíme
Rybám čistej vody daj
vtáctvo a zver zachovaj
Dopraj Bože svojmu dielu
večné trvanie
Rybám čistej vody...
Analýza textu a jeho význam
Pieseň je silným vyjadrením túžby po lepšom svete. Používa jednoduchý, no emotívny jazyk, ktorý je zrozumiteľný pre široké publikum. Opakujúce sa prosby "Daj Boh šťastia" a "Dopraj Bože" zdôrazňujú naliehavosť a hlbokú vieru v Božiu pomoc.
Pieseň sa dotýka základných ľudských potrieb - lásky, zdravia, pokoja, dostatku a ochrany prírody. Jej posolstvo je univerzálne a aktuálne aj v dnešnej dobe.
V súčasnom bezbrehom prívale cudzích hodnôt i cudzieho braku sa čoraz zreteľnejšie kryštalizuje sila poetického slova, sprostredkujúceho domáce kultúrne hodnoty. Texty pastorálnych piesní (pastorel) zbierky Gašpara Drozda preukazne dokumentujú hodnoty a kontinuitný vývin tradičnej slovenskej náboženskej piesne. Stoja na rozhraní epického a lyrického žánru.
Interpretácia a tvorcovia audiokompozície
Audiokompozícia z pastorálnych piesní zapísaných v zbierke Gašpara Drozda (1799 - 1874), organistu a učiteľa v Chrenovci:
- Vladimír Godár: Vianoce v Chrenovci (Na Božie narodenie / Na Nový rok)
- Milan Rúfus: Šla do Betlema rovná cesta (úvodná alúzia), Budievajú ma zo sna zvony (záverečná alúzia)
- Viliam Ján Gruska: dramaturgia audiokompozície, text titulnej koledy „Daj Boh šťastia tejto zemi”
Interpreti audiokompozície:
- Ladislav Chudík
- Vokálna skupina SKLO
- Ján Vladimír Michalko (organ)
- Folklórna skupina HÁJIČEK z Chrenovca-Brusna
- Dominik Garaj (gajdy)
- Jozef Peško (trombita, píšťalky, drumbľa)
- Emil Trgiňa (heligónka)
- Dominika Stráňavská (spev)
Nahrávky boli realizované v Kostole sv. Kataríny v Kremnici 13. augusta a 3. septembra 1993.
Kostol sv. Kataríny v Kremnici
Realizácia nahrávky a zostrihu:
- MANDATAR, Štefan Minárik a Hubert Geschwandtner
- Hudobná réžia nahrávky: Jaroslav Stráňavský
- Notes: Anna Žilková, Viliam Ján Gruska, Ivor Ripka, Emil Trgiňa
- Jazyková korektúra: Hana Hlôšková
- Fotografie Kostola sv. Kataríny v Kremnici realizované v júli 2021 so súhlasom Národnej banky Slovenska - Múzea mincí a medailí v Kremnici. Foto 2021: Karol Urban, Michal Urban
- Design 1993: Jozef Gális
- Design 2021: Tibor Lovas, BEBOP, s. r. z. Občianskeho združenia Archív Viliama Jána Grusku
Dostupnosť a formáty
Pieseň je dostupná v rôznych formátoch, vrátane:
- MP3 (256 kbps)
- Text piesne (PDF)
- Hudobný podklad bez vokálov
Celkový čas piesne je 3:22.