Slovo „evanjelium“ sa v dnešnej dobe často používa, no jeho skutočný význam sa môže stratiť. Aby sme pochopili dobrú správu evanjelia, musíme si najprv osvojiť význam slova „správa“. Kresťanstvo nie je vo svojej podstate dobrá rada. Na pochopenie evanjelia nemusíme ísť na seminár, ani byť v službe. Potrebujeme len porozumieť tomu, že pred 2 000 rokmi nastala invázia.
Je množstvo vecí, ktoré lepšie spoznáme prechádzkou po ulici, no iné veci sa lepšie sledujú z lietadla. Obe perspektívy sú užitočné, dokonca nevyhnutné. Podobne, ako upozorňuje Matt Chandler, evanjelium sa dá s úžitkom sledovať z dvoch biblických uhlov pohľadu: „vo vzduchu“ a „na zemi“.
Evanjelium v Štyroch Dejstvách
Jeden z najlepších spôsobov, ako spojiť pohľady „vo vzduchu“ a „na zemi“, je pozrieť sa na príbeh evanjelia v štyroch dejstvách: Vládca, Vzbura, Záchrana a Odpoveď.
1. Vládca
„Na počiatku Boh…“(Gn 1:1). Boh stvoril, udržiava a riadi všetko, čo existuje. Na rozdiel od mylných predstáv našej kultúry Boh nie je Santa na oblohe, ani kozmický automat, ani podráždený policajt, ani gaučový otec. Je Kráľ slávy a Pán lásky. Je večnou komunitou osôb, Otec milujúci svojho Syna v radosti Svätého Ducha. Tento trojjediný Boh stvoril ľudstvo - mňa i vás - na svoj obraz, aby sme poznali a zakúšali jeho lásku. Sme stvorení Bohom (teda patríme výlučne jemu) a pre Boha (teda len on nás uspokojí).
2. Vzbura
Lásku hľadáme na samých nesprávnych miestach, lebo niečo sa v našich srdciach hrozne pokazilo. Je to odrazom toho, keď sa naši prví rodičia, Adam a Eva, otočili Bohu chrbtom a povedali si, že sa budú rozhodovať sami, čím poškodili stvorenie a uvrhli nositeľov Božieho obrazu do mora hriechu. Namiesto života pre svojho Stvoriteľa žijeme pre seba. Chápadlá hriechu zdeformovali naše srdcia a vniesli chaos do toho, čo milujeme. Zamyslite sa nad týmto: dôsledok modloslužby a sústredenia na seba nie je nič menšie než katastrofická priepasť medzi nami a Bohom. Vzopreli sme sa Božiemu zámeru pre nás, nositeľov jeho obrazu, a tak sme oddelení od konečného Zdroja života a lásky. Dôsledkom hriechu spravodlivo čelíme Božiemu hnevu - jeho svätému a pevnému odporu voči zlu.
Pre pochopenie evanjelia - akí dobrí teda musíme byť, aby sme mohli vojsť do neba? Tu je šokujúca odpoveď: takí dobrí ako Boh. Táto potreba morálnej dokonalosti, samozrejme, je zlou správou pre večnosť. Aj vy ste boli mŕtvi vo svojich priestupkoch a hriechoch, v ktorých ste kedysi žili podľa ducha tohto sveta, podľa kniežaťa nadzemskej mocnosti, ducha, ktorý teraz pôsobí v neposlušných synoch.
3. Záchrana
Po storočiach vzbury Božieho ľudu sa Boží Syn - druhá osoba večnej Trojice - stal embryom, bábätkom, tínedžerom a mužom. Nemohli sme sa dostať k Bohu, a tak Boh prišiel k nám (Heb 2:14-15). 33 rokov tento tesár z Nazareta žil život neprerušenej oddanosti a poslušnosti svojmu nebeskému Otcovi. Dlho očakávaný mesiáš Izraela „stal sa poslušným až na smrť, a to smrť na kríži“ (Flp 2:8). Ten, ktorý vytvoril zákon, ho dodržal a potom zomrel za tých, ktorí ho porušili.
Práve sme sa dostali do horúceho jadra kresťanskej viery: smrti Ježiša Krista. Na kríži však Ježiš nielen prijal našich 82 prehier, ale taktiež dal veriacim svojich 82 víťazstiev, čo dosvedčuje jeho prázdny hrob (Rim 4:23-25). Naše skóre sa teda v momente mení z 0-82 na 82-0. Pavol to vyjadruje takto, hovoriac o Kristovi: „[Boh] toho, ktorý nepoznal hriech, urobil za nás hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou” (2Kor 5:21). Na kríži jednal Boh s Kristom tak, ako keby žil hriešny život veriacich, aby mohol jednať s nami tak, ako keby sme žili Kristov nepoškvrnený život.
Čo to znamená prakticky pre naše chápanie a zvestovanie evanjelia? V našom súčasnom kultúrnom kontexte je podstatné pochopiť, že Ježiš nezomrel len preto, aby posilnil našu sebaúctu alebo poskytol morálny príklad. Taký pohľad, nech je myslený akokoľvek dobre, umenšuje, čo spravil. Znížil sa, aby vzal naše miesto na kríži, lebo my sa chceme vyškriabať na jeho miesto na tróne. Dá sa povedať, že myšlienka náhrady leží v jadre aj hriechu, aj záchrany. Podstatou hriechu je totiž človek nahrádzajúci Boha a podstatou záchrany je Boh nahrádzajúci človeka. Človek presadzuje seba proti Bohu a stavia sa tam, kde si zaslúži byť len Boh; Boh sa obetuje pre človeka a stavia sa tam, kde si zaslúži byť len človek. Amen.
Po smrti bolo jeho zohavené telo uložené do „bezpečnej“ hrobky (Mt 27:65-66) a už o ňom nemal nikdy nikto počuť. Avšak bolo o ňom znova počuť - pretože moc smrti nemohla poraziť Pána života (Sk 2:24, pozri Sk 3:15). Keď sa pripravujeme zdieľať svoju vieru, vzkriesenie nie je „doplnok“ k príbehu evanjelia - pretože bez neho žiaden príbeh evanjelia nie je. Vzkriesením Ježiša z mŕtvych Boh verejne potvrdil, že jeho obeť na kríži bola prijatá ako spravodlivá a úplná platba za hriech.
A jedného dňa ten istý Ježiš - ktorý zomrel a vstal a vystúpil do neba a prihovára sa za svoj ľud - príde znova. Tí, ktorí mu neuverili, dostanú spravodlivosť; tí, ktorí áno, budú mať milosť. Naša konečná nádej ako kresťanov nie je evakuácia z tejto zeme, ale obnova tejto zeme. Boží vykúpený ľud zdedí pretvorený svet, neskazený pohromou hriechu. Preto Písmo vykresľuje náš budúci domov konkrétnym, materiálnym spôsobom - „nové nebo a nová zem“ (Iz 65:17; cf. 2Pt 3:13; Zj 21:1-4). Na rozdiel od všeobecného presvedčenia nebudeme poletovať hrajúc na zlaté harfy s bucľatými anjelikmi.
4. Odpoveď
Keď prechádzate cez stanicu diaľničného mýta a interagujete s osobou v búdke, je to zmysluplná skúsenosť? Ani nie. Je to obchodná transakcia: zaplatíte peniaze, on zdvihne závoru. Priateľu, stať sa kresťanom takéto nie je. Nie je to chladná transakcia. Je to skôr ako svadba - intenzívne osobné zjednotenie.
Čo znamená prijať Ježiša ako svojho osobného Spasiteľa
- Po prvé, odvraciame sa od hriechu. Veľmi dobre nám ide vyznávanie zla druhých, ale najviac by nás malo ubíjať to naše.
- Po druhé, dôverujeme Ježišovi Kristovi. Hovoríme „nie“, hriechu, „áno“ jemu, prijímame, čo pre nás získal a jeho neochvejný sľub odpustiť nám.
- Taktiež si ceníme Ježiša. Toto technicky nie je tretí krok - je to výsledok druhého. Oplatí sa ho však spomenúť, pretože mnohí „prijímajú“ Krista spôsobom, ako niekto prijíma, povedzme, zubnú plombu. To okrem iného znamená, že Ježiš Kristus je nekonečne viac než len priepustka z pekla zadarmo. On je živá osoba, ktorú nasledujeme, uctievame, vážime si a z ktorej sa tešíme. Poznať ho je jediný spôsob, ako môžeme byť opäť v správnom vzťahu s Bohom, pre ktorého sme boli stvorení (Jn 14:6; Jn 17:3).
Nikoho nezachráni krst, chodenie do kostola, zverejňovanie kresťanských statusov, modlenie sa nejakej modlitby, podpísanie dokumentu, príchod vpred v kostole alebo hodenie šišky do ohňa na letnom tábore. Evanjelium si vyžaduje odpoveď. „Teraz je deň spásy!” nalieha Pavol (2Kor 6:2).
Svätý Alfonz Mária Liguori a Cesta Lásky
Sv. Alfonza Máriu z Liguori pozná na Slovensku málokto, no jeho knihy sa vydávajú v iných krajinách v ohromných nákladoch. Jeho dielo "Cesta Lásky" je návodom pre duše, ako milovať Ježiša Krista.
Ako si Ježiš Kristus zaslúži, aby sme Ho milovali?
Všetka svätosť a dokonalosť duše je v milovaní Ježiša Krista, nášho Boha, nášho najvyššieho dobra a nášho Spasiteľa. Svätý František Saleský hovorí, že dokonalosť je v milovaní Boha z celého srdca. Boh nás miloval od večnosti a zasluhuje si všetku našu lásku. Keďže Boh videl, že ľudí si možno najlepšie získať dobrodeniami, rozhodol sa pripútať ich k svojej láske prostredníctvom svojich darov. Boh sa však neuspokojil tým, že nám dal všetky tieto krásne tvory. Aby si získal všetku našu lásku, zašiel v láske tak ďaleko, že sa nám celý daroval.
Večný Otec sa rozhodol, že nám dá svojho vlastného a jediného Syna: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna (Jn 3, 16). Boh videl, že sme boli všetci mŕtvi a hriechom pozbavení Jeho milosti. A čo urobil? Z nesmiernej, áno - ako píše Apoštol - z prílišnej lásky poslal svojho milovaného Syna, aby zadosťučinil za nás a tak nám vrátil život, o ktorý nás pripravil hriech.
11. Meditácia nad Jánovou epištolou
Apoštol Ján nás vo svojom liste vyzýva, aby sme nemilovali slovom ani rečou, ale skutkom, opravdivo. Až skutky lásky majú dosvedčiť pravosť a pravdivosť našej viery. Ján nás nabádal, aby sme milovali bratov, isto nemal na mysli takúto karikatúru lásky. Plodom skutočnej, pravej lásky je totiž podľa neho pokojné srdce. Autentické skutky lásky sa rodia z harmónie srdca a činu.
Ak sa zameriam na vlastné srdce a počúvam jeho tichý hlas, začne mi postupne ukazovať cestu k večnému prameňu. A až vtedy, keď sa napijem z tohto prameňa, živá voda Ducha si sama vyžiada, aby cezo mňa mohla prúdiť ďalej. Do sveta. Láska sa začína tam, kde prázdny košík svojho srdca otváram v pokornej prosbe o naplnenie. Ak nás srdce obviňuje, Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko (1Jn 3:20). Boh totiž pozná našu túžbu milovať. Ak je Boh väčší ako naše srdce, je to úžasná správa. Znamená to totiž, že nie sme zatratení svojím vlastným srdcom.
Poďme sa spoločne pozrieť na druhú veľkú tému v úryvku z listu Apoštola Jána: splnené prosby. V ňom odznela veta, ktorá mi pripadá ako výsmech zdravého rozumu: Milovaní, ak nás srdce neobviňuje, máme istotu v Bohu a o čokoľvek prosíme, dostaneme od neho, lebo zachovávame jeho prikázania a robíme, čo sa mu páči (1Jn 3:22).
Duchovný boj
„Diabol existuje a je nutné s ním bojovať. Nie je to len ojedinelý stret, ale trvalý zápas,“ povedal Svätý Otec František. Autor Lorenzo Scupoli vo svojom diele Duchovný zápas rozoznáva štyri nástroje či zbrane v duchovnom boji. Sú nimi: 1. schopnosť nespoliehať sa výlučne na svoje sily, 2. dôvera Bohu, 3. duchovné cvičenia, 4. modlitby. Aj keď diabol nie je vždy priamym zdrojom pokušenia, využije každú príležitosť, aby vyťažil zo situácie, uprostred ktorej sa nachádzame, a vniesol do nás nepokoj, zviedol nás k hriechu. Práve z tohto pramení náš duchovný boj. Sme uprostred duchovnej vojny.
| Zbraň v duchovnom boji | Popis |
|---|---|
| Schopnosť nespoliehať sa výlučne na svoje sily | Uvedomenie si vlastnej obmedzenosti a potreby Božej pomoci. |
| Dôvera Bohu | Spoľahnutie sa na Božiu moc a vedenie. |
| Duchovné cvičenia | Pravidelné praktiky, ktoré posilňujú duchovný život. |
| Modlitby | Komunikácia s Bohom, ktorá prináša silu a útechu. |
Mesík zdôrazňuje, že táto duchovná vojna je realitou pre každého, kto vníma duchovný svet. Ak si uvedomujeme, že sme uprostred tejto duchovnej vojny, pochopiteľne hľadáme prostriedky, ktoré nám pomôžu. Ak človek žije odmalička poctivo realitu viery a cíti nejaké útlaky, vieme, že to treba hľadať v nejakom rodovom prekliatí, keď jeho rodičia, starí rodičia sa dlhodobým hriechom otvorili pre zlo. Zlý má na to právo. Sme uprostred duchovnej vojny. Reálita duchovného boja, obrany, život s ním nám môže pomôcť k svätosti života.