História Farského Kostola v Piešťanoch

Piešťany, známe kúpeľné mesto, sa pýšia bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Medzi významné sakrálne stavby patrí aj miestny kostol, ktorý prešiel zložitým vývojom a dodnes zohráva dôležitú úlohu v živote miestnej komunity.

Kolonádový most v Piešťanoch

Stredoveké Korene a Starý Kláštor

Ak by ste prekopali okolie Detvianskej a Kláštorskej ulice, pri troche šťastia by ste objavili podobne ako archeológovia či stavitelia inžinierskych sietí na Detvianskej ľudskú čeľusť či iné pozostatky tiel z 11. storočia. Viete o tom, že najstaršou dochovanou stredovekou pamiatkou v Piešťanoch je Starý kláštor?

Starý kláštor, pôvodne slúžil ako gotický kostol. Potvrdili to aj archeologické výskumy. Maketa kostolíka naznačuje, ako asi táto pamiatka vyzerala. Časť najstarších pozostatkov zničila výstavba nového kostola. Cintorínom zasahuje i do priľahlých súkromných území.

Reštituovali sa vzťahy najmenej spred polstoročia. Môžeme predpokladať existenciu osady "Pescan" už v polovici 11. storočia. Kostol dal postaviť uhorský kráľ Ladislav I. svätý (1077-1095). Polohu kostola možno dedukovať z úvahy L. Mednyanského z r. 1905 - "... gotický (kláštorný, johanitský) kostol vznikol na mieste staršieho - románskeho sakrálneho objektu z 11/12. storočia v osade "Lehota" - teraz Detvianska ulica.Isté fragmenty preniesli na faru do Piešťan i do Balneologického múzea.

Ruina sakrálneho objektu (Detvianska 9) - kultúrna pamiatka. Jediný hmotný doklad stavebnej činnosti v stredovekých Piešťanoch zachovaný in situ je datovaný do rámca 16. storočia; prvú známu písomnú zmienku o jeho existencii obsahuje až vizitačný zápis z roku 1560.

Gotický chrám, pravdepodobne súčasť predpokladaného stavebného komplexu, azda johanitského kláštora, bol roku 1813 poškodený v takom rozsahu, že sa ho, navzdory snahám, už nepodarilo obnoviť. Na vnútroblokovom pozemku vo vlastníctve mesta Piešťany zostali iba rozrumené múry neobvyklého, dvojabsidového uzáveru presbytéria. Opakované archeologické výskumy odkryli na pozemku dôkazy o zaniknutom cintoríne a vyniesli na svetlo viaceré hodnotné nálezy.

Z histórie farského kostola

Doteraz najstarší známy zápis o kostole, kňazovi i fare pochádza z r. 1332 v zozname pápežských desiatkov, zachovanom vo vatikánskom archíve. Uvádza: "... Item Petrus sacerdos Sancti Regis de Poschan..." ("... Druhý raz sa spomína fara bez uvedenia mena kňaza r. Tretí záznam je v kanonickej vizitácii z roku 1560. Štvrtú zmienku z r. 1397 v evidencii farností ostrihomského arcibiskupstva niektorí historici spochybňujú. Originál sa nezachoval, odpisy z r. Treba zdôrazniť, že podľa najstaršieho známeho datovania patrila piešťanská farnosť do "Nitrianskeho arcidiakonátu" - súčasti ostrihomskej kapituly.

Patrocínium sv. Štefana kráľa k miestnemu farskému kostolu je mimo akejkoľvek pochybnosti. V stredoveku je také jednoznačné a stabilné - veď tvorilo hlavný motív erbu Piešťan už v jeho najstaršej podobe z 15. Situáciu zlepšili až osvietenské reformy Márie Terézie a Jozefa II. Vytvárali podmienky, na renováciu objektov, medzi nimi r. 1753 aj farského kostola sv. Štefana kráľa.

Klasicistický Kostol svätého Štefana Kráľa

Rímskokatolícky farský kostol sv. Štefana kráľa (Štefánikova 138) - kultúrna pamiatka. Klasicistický kostol slúži veriacim od roku 1831. Postavili ho na mieste odstráneného staršieho "staropiešťanského" chrámu, po ktorom novostavba prevzala patrocínium.

Po rokoch prestal vyhovovať kapacitne. Katastrofálna povodeň Váhu r. 1813 devastovala obec i kúpele. Vážne poškodila oba kostoly. Nutná oprava farského kostola ho premenila iba na doznievajúce provizórium. Vonkajší kostol (johanitský) bol ponechaný svojmu osudu.

S prispením obce i majiteľov kúpeľov, grófov Erdödyovcov, sa podaril v rokoch 1828-32 postaviť terajší farský kostol sv. Štefana, kráľa. Jednoloďová stavba v klasicisticko-empírovom slohu nesie na masívnych murovaných pilieroch a obvodovom murive pozdĺžne i priečne klenbové oblúky a klenby.

Pozdĺžna, neveľmi členená hmota je pointovaná vežou, mierne vystupujúcou z bohatšie zdobeného západného priečelia. Tri klenbové polia chrámovej lode a priestor presbytéria s plytkým oválnym uzáverom preklenujú pruské klenby, vyzdobené miestnymi maliarmi kostolov F. Papom a E. Petrovičom.

Oltárny obraz apoteózujúci patróna chrámu namaľoval roku 1831 maliar Ziegler, vitráže navrhoval o 120 rokov neskôr maliar Janko Alexy. O počiatkoch chrámu podáva latinské svedectvo dobová mramorová tabuľa s chronogramom, umiestnená v predsieni kostola, avšak autora architektúry nemenuje. Votívne kamenné plastiky - sochy, súsošia, kríže - umiestnené okolo chrámu vznikli v rozmedzí rokov 1760-1927.

Exteriér je členený kanelovanými pilastrami. Hlavný oltár sv. Štefana z obdobia výstavby kostola bol zhotovený vo Viedni podľa podpisu pozlacovača. Oltárny obraz sv. Štefana-Kráľa namaľovaný od majstra Zieglera je signovaný rokom 1831. Z bočných oltárov zostali iba dve plastiky, Sedembolestnej Panny Márie a sv. Jozefa. Spovednice v historizujúcom slohu z 20. storočia od piešťanských majstrov.

18. marca 2005 bol na kostole osadený 213 cm dlhý, 70 kg vážiaci kríž pozlátený 24 karátovým zlatom. 13. marca ho posvätil piešťanský dekan Jozef Bohunický.

Ďalšie Sakrálne Pamiatky v Piešťanoch

Okrem Kostola svätého Štefana sa v Piešťanoch nachádzajú aj ďalšie zaujímavé sakrálne objekty:

• Kúpeľná kaplnka (Winterova 74): Neveľký, jednoloďový, novogotický sakrálny objekt postavili v roku 1897 podľa projektu neznámeho autora, ako náhradu za zbúranú barokovú kaplnku sv. Jána Nepomuckého, ktorá svojho času stála v susedstve bývalého Panského hostinca. Kaplnku zasvätili Božskému srdcu Ježišovmu.
• Evanjelický a. v. kostol (Pod Párovcami 1): Jednoloďový, vo výraze novogotický chrám postavili roku 1905 podľa projektu J. Krátkeho.
• Kostolík Krista Kráľa (Kocurice): Z inšpirácie tvarmi tradičných ľudových hospodárskych stavieb vznikol návrh filiálneho rímskokatolíckeho kostola v izolovanej mestskej štvrti - do zlúčenia s Piešťanmi (1974) samostatnej obci - Kocurice. Návrh arch. Ľ. Mrňu uskutočnili v roku 1997.
• Filiálny kostol Nanebovzatia Panny Márie vo Veľkom Orvišti postavili r. 1760.
• Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie

Z histórie kaplnky Sedembolestnej Panny Márie

To, že kaplnka dnes stojí na svojom mieste, je okrem Božej pomoci aj ukážkou vytrvalosti a obetavosti mnohých ľudí.

V rokoch 1933 - 1934 vypracoval Ľudovít Winter, vtedajší riaditeľ a nájomca kúpeľov, plán, podľa ktorého sa malo v Piešťanoch, v časti Floreát, postaviť gymnázium, kostol a internát, ktoré by zveril do starostlivosti niektorej rehoľnej spoločnosti. Žiaľ, plán sa nezrealizoval pre nedostatok dostupných odborníkov.

S viceprovinciálom slovenskej SJ (Spoločnosť Ježišova, ľudovo „jezuiti") P. Rudolfom Mikušom sa však dohodli, že k plánom sa môžu vrátiť neskôr.

Rozrastajúcim sa Piešťanom chýbal najmä nový kostol, pretože starý kapacitne nestačil a bol aj ďaleko od nových mestských štvrtí. Pán Winter teda pokračoval v organizačných prípravách.

27. 2. 1939 Obecná rada v Piešťanoch vyhovela žiadosti Katolíckej školskej stolice o stavbu jezuitského kláštora. Obecná rada rozhodla o darovaní pozemkov na tento účel o výmere 6000 m2 „na Váhovom rade" (juhovýchodný okraj mesta). Pozemok však nebol dobre situovaný a centrum mesta by bolo naďalej bez kostola.

Malá „kúpeľná kaplnka" pri sklenenom moste bola primalá, aby suplovala funkciu kostola pre obyvateľov centra.

Provinciál P. Rudolf Mikuš však rozhodol, aby sa jezuita P. Ľudovít Eiselle po dohode s dekanom Šindelárom natrvalo usadil v meste, s úlohou pripraviť založenie domu SJ a stavbu kostola.

25. 9. 1939 vystavil apoštolský administrátor ThDr. Pavol Jantausch poverovaciu listinu, v ktorej dáva súhlas na zriadenie rehoľného domu.

S pozemkom pre kostol však boli naďalej problémy. Ako vhodné miesto pre kláštor a kostol sa javil objekt Vojenského kúpeľného ústavu, ktorý bol pomerne málo využívaný vojakmi. Prebehlo niekoľko rokovaní zástupcov mesta, štátu aj cirkvi. P. Eiselle dal na žiadosť Ministerstva národnej obrany vypracovať projekt kostola architektovi B. Szönyimu a prof. Wimmerovi. Padlo niekoľko prísľubov, ale nakoniec sa 11. 3. 1941 ukázalo, že vojaci len naťahovali čas a robili obštrukcie. Jezuitom tým však spôsobili nemalé finančné výdavky. Zámer s Vojenským kúpeľným ústavom sa teda nepodarilo zrealizovať.

Medzitým zámer už nemohli podporovať bratia Winterovci, lebo boli vo vyšetrovacej väzbe v Bratislave pre ich židovskú minulosť, hoci v tej dobe boli už vyše 30 rokov pokrstení a v Slovenskom štáte dostali prezidentskú výnimku z protižidovských zákonov. Aj keď ich 18. 3. 1941 prepustili z väzenia, mladší z nich ochorel a druhý sa najprv z obavy pred represáliami skrýval a napokon ho aj tak internovali v záchytnom tábore v Seredi a deportovali do koncentračného tábora Terezín v Čechách. Starší sa dožil konca vojny a istý čas pôsobil ako zamestnanec firmy Floreat, ktorú sám založil. Po nastolení marxistického režimu sa však čoskoro dostal do nemilosti komunistov a v roku 1949 ho prepustili z práce.

Po dlhších rokovaniach s Ministerstvom vnútra a Ministerstvom financií sa ako vhodné miesto ukazovala stará Župná nemocnica. Prezidiálny šéf Ministerstva vnútra, Dr. Izidor Koso, priznal, že táto pomerne malá nemocnica je zastaraná a štát na ňu iba dopláca, že pre štát by bol jej odpredaj výhodný, hoci aj za nižšiu cenu. 3. 1. 1942 zástupcovia Ministerstva vnútra odovzdali pozemok a budovy Župnej nemocnice do správy a užívania Spoločnosti Ježišovej. Garantom finančnej úhrady mala byť obec Piešťany.

P. Eiselle so spolupracovníkmi urobili z dvoch väčších miestností kaplnku s kapacitou asi 500 ľudí a v obytnej časti upravili tri izby. Na plánovanie a vykonanie stavebných prác sa podujal pán staviteľ Brokeš, stolárske práce robil pán Vavro a maliarske pán Guriš. Pôvodný oltár darovali pátrom jezuitom sestry uršulínky z Trnavy. Do Piešťan ho priviezli 19. 1. 1942. Začiatkom marca zavesili na dvore pri kaplnke malý, ale zvučný zvon.

Kaplnka sa zakrátko naplnila, a ani tri nedeľné omše nestačili. Preto v letnom období slúžili omše na dvore, kde sa vošlo oveľa viac ľudí. Organ a organistu chránil košatý orech uprostred dvora, veľa ľudí však stálo priamo na slnku.

Na základe predbežných odhadov očakávali jezuiti platbu za schátraný a neužitočný objekt 100 000 až 200 000 korún. 7. 5. 1942 sa však dozvedeli, že Ministerstvo vnútra žiada 600 000 korún. To však bola suma, ktorú nemohli uhradiť ani jezuiti, ani obec ako garant kúpy. Nastalo horúčkovité vyjednávanie a vysvetľovanie pôvodných podmienok pozvania jezuitov do Piešťan, doložených zápisnicou z 20. 4. 1935. Napokon sa celý prípad priaznivo doriešil v marci 1943, keď sa Ministerstvo vnútra uspokojilo so sumou 150 000 korún. Sumu nakoniec zaplatila obec ako svoj príspevok na stavbu nového kostola.

Keď bol objekt vo vlastníctve rehole, mohli sa začať práce na zväčšení kaplnky. Kaplnka dostala podobu písmena L a bola takto činná až do roku 1997. V dome sa nadstavili aj manzardky, ktoré slúžili pre ubytovanie jezuitov. Na prestavbu prispel Župný úrad v Trenčíne sumou 50 000 korún. Stavebným robotníkom pomáhali aj väčší miništranti a ženy z mesta. Nová kaplnka mohla prijať až do 900 ľudí už v novembri 1943. Vdp. Alexander Šindelár, miestny dekan, vysvätil kaplnku Sedembolestnej Panny Márie 14. 11. 1943.

O naliehavej potrebe kaplnky svedčí fakt, že ju ľudia dostatočne napĺňali napriek tomu, že cez sviatok v nej slúžili 4 omše a vo všedný deň 2.

Kaplnka bola ohrozená aj na sklonku 2. svetovej vojny. Ustupujúci nemeckí vojaci dostali príkaz vyhodiť do vzduchu budovu starej pošty v tesnom susedstve. Keď ich Piešťanci prosili, aby to nerobili, vojaci im vysvetlili, že keby neposlúchli príkaz, postrieľali by ich. Vojaci dokonca začali hĺbiť šachtu na trhaviny. Z neznámych dôvodov však nakoniec iba zničili ústredne, ale budovu nechali stáť. Len okná na kaplnke rozbil výbuch na sklenenom moste vzdialenom asi kilometer.

Od roku 1946 bol zriadený Prípravný výbor pre stavbu nového kostola, ktorý zhromažďoval milodary na stavbu nového kostola. Bola založená Mariánska kongregácia, počas 2. svetovej vojny tu bol istý čas umiestnený Teologický inštitút SJ, ktorý sa musel presťahovať z "partizánskej" Banskej Bystrice. Študenti usporadúvali akadémie a hrali divadlá z ktorých výťažok venovali na stavbu kostola. Do dvora sa už privážal aj materiál na nový kostol.

13. 4. 1950, krátko pred polnocou, komunisti so zbraňami v ruke násilne ukončili činnosť rehole. Odviezli všetkých rehoľníkov a skonfiškovali aj financie na stavbu nového kostola vyzbierané ako milodary.

V roku 1968 sem prišiel P. Michal Petráš SJ, ktorý spravoval kaplnku do roku 1972. Potom mu komunisti v rámci "normalizácie" odobrali štátny súhlas. V roku 1971, v rámci liturgickej obnovy podľa záverov II. vatikánskeho koncilu, farský úrad zabezpečil pre kaplnku nové liturgické zariadenie, elektrifikáciu a vymaľovanie. Priľahlé budovy rezidencie slúžili ako rekreačné zariadenie pre kňazov a cirkevných zamestnancov.

Systematická pastorácia bola obnovená až 6. januára 1990, kedy sem prišiel ako prvý P. Ján Revák SJ, ktorý spolu s P. Jozefom Porubčanom SJ a P. Michalom Potockým SJ začali písať nové dejiny piešťanskej komunity.

Exercičný dom v Piešťanoch stal známym na celom Slovensku. A to aj napriek nevyhovujúcim priestorovým podmienkam.

V roku 1995 vedenie slovenskej provincie SJ rozhodlo, že sa konečne splní plán P. Eiselleho SJ. Bol postavený nový komplex, ktorý zahŕňa stavbu nového kostola aj exercičného domu. Kostol posvätil 11. 10. 1997 J. E. Mons. Dominik Tóth a exercičný dom J. E. Mons. Vladimír Filo 26. 5. 2000. Stará kaplnka bola v prevádzke dokonca aj počas prvej fázy výstavby nového kostola, ktorý stojí na jej mieste.

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie

Súčasnosť

Aj nový kostol je zasvätený Sedembolestnej Panne Márii. Podľa tradície sa však stále volá kaplnkou. Autormi stavby sú Ing. arch. Ľubomír Mrňa a Ing. arch. Marcel Kajlich. Liturgické zariadenie je od architekta Ľudovíta Chmelára. Sochy Panny Márie a zmŕtvychvstalého Ježiša (umiestnené z ľavej a pravej strany nad oltárom) od Doc. Akad. sochára Milana Lukáča. Krížovú cestu namaľoval akademický maliar Ladislav Záborský v roku 1997. Eklektický bočný oltár je ponechaný zo starej kaplnky.

Snaha o vybudovanie exercičného domu vzišla z exercičných tradícií jezuitov. Snažili sa vytvoriť čo najlepšie vonkajšie podmienky pre tých, ktorí si chcú usporiadať svoj život v súlade s Božou vôľou. A tak majú dnes k dispozícii exercičnú kaplnku, kuchyňu a jedáleň. Exercitanti sú ubytovaní v 29 jednoposteľových izbách. Každá izba má svoje samostatné sociálne zariadenie. Exercície tu absolvuje priemerne viac ako 1000 veriacich za rok, vrátane kňazov a rehoľníkov.

Až do postavenia nového farského kostola sv. Cyrila a Metoda patrila kaplnka k najnavštevovanejšiemu kostolu v Piešťanoch, lebo starý farský kostol je v Starých Piešťanoch, pomerne ďaleko od centra. Kaplnka je známa aj každodenným spovedaním pri každej sv. omši, čo radi využívajú nielen veriaci z Piešťan, ale aj z okolia.

Cirkevné školstvo

Prvá zmienka o rímskokatolíckej škole, zriadenej pri rímskokatolíckej fare v Piešťanoch, je v kanonickej vizitácii r. 1756. Po roku 1991 bola reštituovaná ako "Základná cirkevná škola sv. Márie Goretti" umiestnená v budove bývalého Okresného súdu na Štefánikovej ulici (oproti fare). V bývalej škole pri fare na ulici Pod Párovcami, po rozsiahlej prestavbe a nadstavbe dvoch podlaží, bolo v r. 1992 založené Cirkevné gymnázium sv.

Aktuálne oznamy a informácie z farnosti

Spomienky, sviatky a slávnosti

Čas sv. omší v Piešťanoch:

• Pondelok: 18.00
• Utorok: 18.00
• Streda: 6.30, 18.00
• Štvrtok: 6.30, 18.00
• Piatok: 6.30, 18.00
• Sobota: 6.30, 18.00
• Nedeľa: 9.00

Prehľad sakrálnych pamiatok v Piešťanoch

tags: #piestany #farsky #kostol