História Katolíckeho Kostola Sv. Štefana v Piešťanoch

Piešťany, známe kúpeľné mesto, sa pýšia bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Medzi nimi vyniká Kostol svätého Štefana kráľa, ktorý je dominantou mesta a dôležitým svedkom jeho vývoja. V nasledujúcom článku sa pozrieme na jeho históriu, architektúru a súčasné aktivity.

Kolonádový most v Piešťanoch

Stredoveké Korene a Starý Kláštor

Ak by ste prekopali okolie Detvianskej a Kláštorskej ulice, pri troche šťastia by ste objavili podobne ako archeológovia či stavitelia inžinierskych sietí na Detvianskej ľudskú čeľusť či iné pozostatky tiel z 11. storočia. Viete o tom, že najstaršou dochovanou stredovekou pamiatkou v Piešťanoch je Starý kláštor?

Starý kláštor, pôvodne slúžil ako gotický kostol. Potvrdili to aj archeologické výskumy. Maketa kostolíka naznačuje, ako asi táto pamiatka vyzerala. Časť najstarších pozostatkov zničila výstavba nového kostola. Cintorínom zasahuje i do priľahlých súkromných území.

Reštituovali sa vzťahy najmenej spred polstoročia. Môžeme predpokladať existenciu osady "Pescan" už v polovici 11. storočia. Kostol dal postaviť uhorský kráľ Ladislav I. svätý (1077-1095). Polohu kostola možno dedukovať z úvahy L. Mednyanského z r. 1905 - "... gotický (kláštorný, johanitský) kostol vznikol na mieste staršieho - románskeho sakrálneho objektu z 11/12. storočia v osade "Lehota" - teraz Detvianska ulica.

Isté fragmenty preniesli na faru do Piešťan i do Balneologického múzea. Ruina sakrálneho objektu (Detvianska 9) - kultúrna pamiatka. Jediný hmotný doklad stavebnej činnosti v stredovekých Piešťanoch zachovaný in situ je datovaný do rámca 16. storočia; prvú známu písomnú zmienku o jeho existencii obsahuje až vizitačný zápis z roku 1560.

Gotický chrám, pravdepodobne súčasť predpokladaného stavebného komplexu, azda johanitského kláštora, bol roku 1813 poškodený v takom rozsahu, že sa ho, navzdory snahám, už nepodarilo obnoviť. Na vnútroblokovom pozemku vo vlastníctve mesta Piešťany zostali iba rozrumené múry neobvyklého, dvojabsidového uzáveru presbytéria. Opakované archeologické výskumy odkryli na pozemku dôkazy o zaniknutom cintoríne a vyniesli na svetlo viaceré hodnotné nálezy.

Z histórie farského kostola

Doteraz najstarší známy zápis o kostole, kňazovi i fare pochádza z r. 1332 v zozname pápežských desiatkov, zachovanom vo vatikánskom archíve. Uvádza: "... Item Petrus sacerdos Sancti Regis de Poschan..." ("... Druhý raz sa spomína fara bez uvedenia mena kňaza r. Tretí záznam je v kanonickej vizitácii z roku 1560. Štvrtú zmienku z r. 1397 v evidencii farností ostrihomského arcibiskupstva niektorí historici spochybňujú. Originál sa nezachoval, odpisy z r. Treba zdôrazniť, že podľa najstaršieho známeho datovania patrila piešťanská farnosť do "Nitrianskeho arcidiakonátu" - súčasti ostrihomskej kapituly.

Patrocínium sv. Štefana kráľa k miestnemu farskému kostolu je mimo akejkoľvek pochybnosti. V stredoveku je také jednoznačné a stabilné - veď tvorilo hlavný motív erbu Piešťan už v jeho najstaršej podobe z 15. Situáciu zlepšili až osvietenské reformy Márie Terézie a Jozefa II. Vytvárali podmienky, na renováciu objektov, medzi nimi r. 1753 aj farského kostola sv. Štefana kráľa.

Klasicistický Kostol svätého Štefana Kráľa

Rímskokatolícky farský kostol sv. Štefana kráľa (Štefánikova 138) - kultúrna pamiatka. Klasicistický kostol slúži veriacim od roku 1831. Postavili ho na mieste odstráneného staršieho "staropiešťanského" chrámu, po ktorom novostavba prevzala patrocínium.

Po rokoch prestal vyhovovať kapacitne. Katastrofálna povodeň Váhu r. 1813 devastovala obec i kúpele. Vážne poškodila oba kostoly. Nutná oprava farského kostola ho premenila iba na doznievajúce provizórium. Vonkajší kostol (johanitský) bol ponechaný svojmu osudu.

S prispením obce i majiteľov kúpeľov, grófov Erdödyovcov, sa podarilo v rokoch 1828-32 postaviť terajší farský kostol sv. Štefana, kráľa. Jednoloďová stavba v klasicisticko-empírovom slohu nesie na masívnych murovaných pilieroch a obvodovom murive pozdĺžne i priečne klenbové oblúky a klenby.

Pozdĺžna, neveľmi členená hmota je pointovaná vežou, mierne vystupujúcou z bohatšie zdobeného západného priečelia. Tri klenbové polia chrámovej lode a priestor presbytéria s plytkým oválnym uzáverom preklenujú pruské klenby, vyzdobené miestnymi maliarmi kostolov F. Papom a E. Petrovičom.

Oltárny obraz apoteózujúci patróna chrámu namaľoval roku 1831 maliar Ziegler, vitráže navrhoval o 120 rokov neskôr maliar Janko Alexy. O počiatkoch chrámu podáva latinské svedectvo dobová mramorová tabuľa s chronogramom, umiestnená v predsieni kostola, avšak autora architektúry nemenuje. Votívne kamenné plastiky - sochy, súsošia, kríže - umiestnené okolo chrámu vznikli v rozmedzí rokov 1760-1927.

Exteriér je členený kanelovanými pilastrami. Hlavný oltár sv. Štefana z obdobia výstavby kostola bol zhotovený vo Viedni podľa podpisu pozlacovača. Oltárny obraz sv. Štefana-Kráľa namaľovaný od majstra Zieglera je signovaný rokom 1831. Z bočných oltárov zostali iba dve plastiky, Sedembolestnej Panny Márie a sv. Jozefa. Spovednice v historizujúcom slohu z 20. storočia od piešťanských majstrov.

18. marca 2005 bol na kostole osadený 213 cm dlhý, 70 kg vážiaci kríž pozlátený 24 karátovým zlatom. 13. marca ho posvätil piešťanský dekan Jozef Bohunický.

Ďalšie Sakrálne Pamiatky v Piešťanoch

Okrem Kostola svätého Štefana sa v Piešťanoch nachádzajú aj ďalšie zaujímavé sakrálne objekty:

• Kúpeľná kaplnka (Winterova 74): Neveľký, jednoloďový, novogotický sakrálny objekt postavili v roku 1897 podľa projektu neznámeho autora, ako náhradu za zbúranú barokovú kaplnku sv. Jána Nepomuckého, ktorá svojho času stála v susedstve bývalého Panského hostinca. Kaplnku zasvätili Božskému srdcu Ježišovmu.
• Evanjelický a. v. kostol (Pod Párovcami 1): Jednoloďový, vo výraze novogotický chrám postavili roku 1905 podľa projektu J. Krátkeho.
• Kostolík Krista Kráľa (Kocurice): Z inšpirácie tvarmi tradičných ľudových hospodárskych stavieb vznikol návrh filiálneho rímskokatolíckeho kostola v izolovanej mestskej štvrti - do zlúčenia s Piešťanmi (1974) samostatnej obci - Kocurice. Návrh arch. Ľ. Mrňu uskutočnili v roku 1997.
• Filiálny kostol Nanebovzatia Panny Márie vo Veľkom Orvišti postavili r. 1760.
• Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie

Cirkevné školstvo

Prvá zmienka o rímskokatolíckej škole, zriadenej pri rímskokatolíckej fare v Piešťanoch, je v kanonickej vizitácii r. 1756. Po roku 1991 bola reštituovaná ako "Základná cirkevná škola sv. Márie Goretti" umiestnená v budove bývalého Okresného súdu na Štefánikovej ulici (oproti fare). V bývalej škole pri fare na ulici Pod Párovcami, po rozsiahlej prestavbe a nadstavbe dvoch podlaží, bolo v r. 1992 založené Cirkevné gymnázium sv.

Aktuálne oznamy a informácie z farnosti

Spomienky, sviatky a slávnosti

Čas sv. omší v Piešťanoch:

• Pondelok: 18.00
• Utorok: 18.00
• Streda: 6.30, 18.00
• Štvrtok: 6.30, 18.00
• Piatok: 6.30, 18.00
• Sobota: 6.30, 18.00
• Nedeľa: 9.00

Ohlášky:

Oznamujeme, že sviatosť manželstva chcú prijať Lukáš Schmelcer, bytom Piešťany a Mária Magdaléna Vasiľová, bytom Poša, okres Vranov nad Topľou. Pripomíname termín birmovky v našej farnosti, ktorá bude v sobotu 27. septembra o 10.00.

Komunitné centrum sv. Štefana v spolupráci s farským úradom srdečne pozývajú deti 1. stupňa základnej školy na Farský denný tábor od 11. do 15. augusta v areáli Nodam-u. Deti čaká pestrý zábavný, náučný i duchovný program. Cena je 70 EUR.

V utorok 5.8. sme ako farnosť pozvaní do jubilejného chrámu v našom dekanáte, ktorým je kostol sv. Cyrila a Metoda. Sv. omša začne o 18.00.

Liturgický kalendár a oznamy

Kostol v Piešťanoch pravidelne informuje svojich veriacich o liturgickom kalendári a dôležitých oznamoch. Medzi aktuálne patria:

• Štvrtok: Štvrtok Pánovej večere (Zelený štvrtok)
• Piatok: Piatok utrpenia Pána (Veľký piatok)
• Sobota: Svätá sobota (Biela sobota)
• Nedeľa: Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania

Večernou sv. omšou vo Štvrtok Pánovej večere sa začína Veľkonočné trojdnie ukrižovaného, pochovaného a vzkrieseného Pána. Vo štvrtok svätého týždňa (Zelený štvrtok) ranná sv. omša a sv. omša v kaplnke BSJ nebude. V kaplnke BSJ budú sv. omše do stredy a potom až na Veľkonočnú nedeľu o 9:00 hod. V Trnave, v katedrále bude sv. omša svätenia olejov (Missa Chrismatis) s otcom arcibiskupom o 9:30 hod.

Sv. omša na Pamiatku Pánovej večere, pri ktorej ustanovil sviatosť Eucharistie, kňazstva a dal nám príkaz lásky, vo farskom kostole bude večer o 18:00 hod. Po svätej omši bude farský kostol otvorený na poklonu Najsvätejšej sviatosti do 20:00 hod.

V Piatok utrpenia Pána (Veľký Piatok), v tento deň ukrižovania a smrti nášho Pána Ježiša Krista, je prísny pôst, t. z. zdržiavanie sa mäsitého pokrmu a len raz za deň sa najesť do sýta a dvakrát menej. Na Veľký piatok sa nikde na svete neslúži sv. omša. O 9:00 hod. bude vo farskom kostole Krížová cesta. Obrady utrpenia a smrti Pána sa vo farskom kostole začnú o 15:00 hod. Farský kostol bude otvorený na poklonu Najsvätejšej sviatosti a uctenie svätého kríža do 19:30 hod.

Na Svätú sobotu je telo nášho Pána uložené v hrobe. Po celý deň je možnosť prísť sa mu pokloniť a zotrvať pri jeho hrobe v modlitbe a rozjímaní a prejaviť mu úctu a vďačnosť za všetko, čo pre nás urobil. Na Svätú sobotu začiatok poklony pri Božom hrobe bude vo farskom kostole o 8:30 hod. spojený s modlitbou ranných chvál. Ukončenie poklony bude o 19:15 hod.

Veľkonočná vigília očakávania a prežívania Pánovho zmŕtvychvstania, spojená s obnovením krstného zasvätenia, môže začať až po západe slnka u nás v tomto roku o 19:45 hod. Nezabudnite si priniesť sviece. Na záver bude eucharistická procesia na oslavu vzkrieseného Pána.

Prosíme mimoriadnych rozdávateľov sv. prijímania, aby si podelili služby na sv. omšiach. Úprimné Pán Boh zaplať.

Úplné odpustky za zvyčajných podmienok (sv. spoveď, sv. prijímanie, vylúčenie aj ľahkého hriech a modlitba na úmysel Sv. Otca) možno vo Veľkonočnom trojdní získať: pri verejnej adorácii Najsvätejšej sviatosti vo Štvrtok Pánovej večere recitovaním alebo spevom Tantum ergo (Ctime túto sviatosť), za nábožnú účasť na poklone kríža pri liturgickom slávení v Piatok utrpenia Pána, za obnovu krstných sľubov pri slávení Veľkonočnej vigílie.

Dnes (v nedeľu) bude sv. spoveď k Veľkej Noci vo farskom kostole od 16:00 do 18:00 hod. Dnes (v nedeľu) krížová cesta vo farskom kostole nebude, nakoľko je spoločná veľkonočná sv. spoveď. Na budúcu nedeľu bude veľkonočná farská ofera. Všetkým darcom vopred úprimné Pán Boh zaplať. Vo štvrtok, piatok, na Veľkonočnú nedeľu a pondelok celodenná adorácia nebude. Pokračovať bude od utorka 22. apríla. V piatok večerná modlitba sv. ruženca nebude. V nasledujúcom Veľkom týždni bude farská kancelária zatvorená.

Vega Tv - Rekonštrukcia kaplnky finišuje

Farnosť a komunitné centrum sv. Štefana pozývajú na hranú Krížovú cestu na Veľký piatok, so začiatkom o 10.00 na farskom nádvorí.

Mgr. Marián Kolenčík farár - dekan pri dome Spoločnosti Ježišovej.

Čas svätých omší v Piešťanoch

Upozorňujeme, že v pondelok a v utorok nebudú sv.

tags: #piestany #katolicky #kostol #sv #stefana #knaz