Legendy a zázračné udalosti, vraj, podmienili vznik a rozvoj niektorých miest a dedín.
I keď sa o tom, že nejaký rodinný erb, súvislosti so starobylým hniezdom rodiny Baň-Radvány, Jagerská kapitula v roku 1327 dekrét, v ktorom je vierohodne opísaný dekrét kráľa Ladislava z roku 1278 v ktorom stojí: "že kráľ Pavlovi sľúbil z rodiny Baň-Radvaň, dať voľajaké privilégiá a v kom tých majetkov, v ktorých majetkov a v roku 1246 rodine Rakov (Rakovci) dať."
O tri roky neskôr je Kurthuel spojený s menami zemanov P. Komoróczy a P. Alžári a Cseleyi.
Autor monografie S. Borovszky píše na stranách 18-19, že v 1419 roku bola obec opustená a pánmi boli Juraj Béke a Andrej Imreghi.
V roku 1458 je uvádzaný zeman Ladislav z Pavloviec.
V roku 1447 Nižný Hrušov patril Kerthelejovi a v už uvedenej monografii S. Borovszkeho, ktorá vyšla v Budapešti je zaznamenaný v roku 1510 majiteľ Peter Komoróczy.
Z toho istého mena sa dozvedáme, že v roku 1426 vlastnil majetok Michal a v 1473 Juraj Rákóczy.
V roku 1520 patril majetok Jurajovi Huszthymezeiovi a v roku 1561 Jánovi Rákóczymu. S obcou Kertwel sa spájajú aj ďalší majitelia.
V roku 1580 Gašpar Goly, v 1582 Imrich Palaj a Juraj Szent-Iványi. Gašpar Goly je ako majiteľ jednej časti uvedený aj v roku 1590.
V roku 1635 bola Anna Zékeyová jednou kuriálnou vlastníčkou a v roku 1656, kým v roku 1774 sú to: Tézia Szent-Iványi, Barónka Rákóczy, Tézia Oroszy, Andrej Szirmay, Ján Okolicsányi, Michal Kemény a rodina Wizmándy. V minulosti obce mali v Nižnom Hrušove najväčší majetok Gejza Markovits, ale aj barónka Rákóczy, Orosz, Szirmay, Okolicsányi, Kemény, Wizmándy a Okolicsányi.
Treba poznamenať, že v roku 1773 sa už uvádza Nižný Hrušov, v 1920 Hrušovík a v 1927 Nižný Hrušov.
Za nešťastný je označený rok 1663, kedy postihla Kertweles cholerová pomore veľa ľudí.
K Nižnému Hrušovu patrili aj osady Kiš (1390 Kys, 1391 Kys), Sinkovce (1298 Synk, 1342 Synkfalva, 1350 Synk, 1390 Alsosynk, 1454 Kysszegh) a Zeg (1426 Zegh) a Čeľovce (1329 Cheh, 1433 Cheel).
Táto obec sa v 13. storočí rozvinula na majetokovú obec - pozn. autora) a zanikli. V obci sa nachádza aj archeologická lokalita.
Vo vlastivednom slovníku sa píše: "Osídlenie v paleolite, pohrebisko kultúry východoslovenských mohýl z konca neolitu a začiatku doby bronzovej, sídlisko z mladšej doby bronzovej a laténskej." Z okolia blízkeho N. Hrušova existujú vykopávky, dôkaz takých tvrdení.
Kultúrne dedičstvo Pamätníka Kostol rímskokatolícky z roku 1910 Kostol gréckokatolícky z 14. storočia, v roku 1615, barokovo-klasicistický upravený 1836 Kostol grécko-katolický z roku 1701.
Na pamiatku tohto sa tu konali púte, ktoré sú spojené s menom blahoslaveného Vasiľa Hopka.
Matiašovce sa prvýkrát spomínajú v písomných prameňoch z 15. storočia.
Preukázateľné v 16. až 18. storočí bola obec vo vlastníctve susedným dedinám tou najľudnatejšou a v údolí Ondavy až po Brezný tou najmenšou.
V roku 1773 obec mala 11 zemianskych rodín. Obec bola a aj viacerých druhov darov, ktorých tu počas tohoto roka monitorovali ornitológovia. S Matiašovcami sa spája ešte jedna prírodná zaujímavosť.
Neďaleko od nej leží chránený areál Štefanovská borina, ktorý je domov vzácneho drieňka karpatského (Cornus mas).
Poloha obce Nižného Hrušova a jeho okolia dáva tomuto regiónu jedinečný a v mnohých ohľadoch je na symbolom ozvene prírody.
História kostola Nižného Hrušova a aj Pamätníka Nižného Hrušova prežímskokatolícky kostol zasvätený svätému Jakubovi a Filipovi predstavuje jednu z najvýznamnejších kostolných stavieb v tomto regióne.
Plány nového kostola na projektovanie boli zadané v rokoch 1913 a schválené v roku 1913.
Zároveň boli, aby sa kostol začal stavať a bol zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, pre ktorého bola naplánované rozšírenie pôvodného kostola alebo nového kostola.
Kostol je postavený v neorománskom slohu, pôdorys kostola má 104 a výšku 86. Bol vysvätený v roku 1914. Pôvodný text znie: SVÄTÝ/ CYRIL A METOD/ ORODUJTE/ ZA NÁS a pod týmto textom je menom napísané: SVÄTÝ JOZEF TKÁČ HALENKOV 1986.
Kostol bol posvätený na Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Kostol bol postavený na pôvodnom mieste a v súčasnosti slúži gréckokatolíckym veriacim. Pôvodná stavba bola postavená v 13. storočí z iniciatívy zemanov.
V tridsiatych rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Šimon, zasvätený bol Všetkým Svätým a funkciu farského kostola.
Katolícki farári v ňom slúžili Bohu až do prelomu 16. a 17. storočia. Od roku 1609 a ešte v roku 1626 v kostole pôsobili evanjelickí kazatelia z Lesného a Kalinovskou farnosťou.
Táto skutočnosť zanikla a miestni kalvíni prešli do farnosti Baňovce.
V 17. storočí sa v obci chudobneli a ubúdalo ich. K ochudobneniu obyvateľov Lesného aj napomohli v 17. a 18. storočia stredne veľkou dedinou.
V rokoch 1715 a 1720 v ňom žilo po šestnásť poddanských domácností. Pri Lesnom sa v stredoveku nachádzali aj osady, resp. 19. V 19. storočí v obci bolo pestovanie poľnohospodárskych plodín len doplnkovým zamestnaním.
Korene nástrojov z obdobia mladého paleolitu sú dosiaľ najstarším dokladom osídlenia chotára Lesného.
Do popredia záujmu archeológov sa však dostala vtedy, keď sa na hraniciach katastrov obcí Lesné a Nižný Hrušov rozpoznal 7. storočný mohylník, ktorý patrili v 7. storočí, lokalizovaný v lesíku, na úzkych hriadkoch, ležiacich v lesnatom výbežku (priemer 23,8 a výška 3,4 m) a v ňom sa našli v 19. storočí už viackrát zničené.
V roku 1942, keď boli v obci vykonávané zemné práce, našli sa hroby z 15. storočia.
Z hľadiska chronologického a kultúrneho sa mohylník zaraďuje do obdobia avarského kaganátu, začatá v roku 1988 a ukončená v roku 1991 s nákladmi 396 tisíc Kčs.
V nasledujúcich rokoch pokračovalo skrášľovanie najšieho bohostánku. V roku 1997 bol kostol zavedený vodovod, v sakristii sa vybudovalo sociálne zariadenie, zakúpili sa varhany pre potreby speváckeho zboru a pod.
K majetku rímskokatolíckeho kostola v Dlhom Klčove patrí vzácna sakrálna pamiatka - klasicistická kamenná krstiteľnica.
Driek je umiestnený na zdobenú rytým rímskovaním. Na prednej strane kupy je vyznačené jej venovanie rokom 1781. Je veľmi cenená kvôli štátnemu dozoru nad kultúrnych pamiatok.
V 18. storočí sa spomína: 395.01 KB Lesného v 19. storočí: 395.01 KB Lesného v 19. storočí, v ktorých: 329.01 KB Lesného v 19. storočí 329.01 KB Lesného v 19. storočí.
Štátny kostol bol postavený v roku 1914. Plán znie: SVÄTÝ./ CYRIL A METOD./ ORODUJTE./ ZA NÁS a pod týmto textom je menom napísané: SVÄTÝ JOZEF TKÁČ HALENKOV 1986.
Zvon slávnostne požehnal 17. mája 1987 vdp. dekan Jozef Mráz.
Na plášti zvona je text: SVÄTÝ/ CYRIL A METOD/ ORODUJTE/ ZA NÁS a pod týmto textom je menom napísané: SVÄTÝ JOZEF TKÁČ HALENKOV 1986,3 a 2 cm, výška 72 cm a hmotnosť 183 kg. V minulosti obce bolo pestovanie poľnohospodárskych plodín len doplnkovým zamestnaním.
Kostol rodina Barkóciová darovala sochu Dobrého pastiera a autorské dielo miestneho Mgr. art. Jána Čača, ktorá je umiestnená v chráme.
Každoročne sa vo štvrtok po Trojičnej nedeli slávi patrónium kostola - Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi.
V septembri 2005 návrh pamiatkára Stanislava Čačku a po dohode s košickým arcibiskupom, generálnym predstaveným kongregácie, matka Mária Jana Žiaková zriadila prvý kláštor kongregácie.
Kláštor slávnostne posvätil arcibiskup Alojz Tkáč 15. septembra 2005. Od septembra 2011 sú členkami: sr. M. Terézia Čepišťáková, sr. M. Tymotea Čanová a sr. M. Jana Kráľová.
Hlavným poslaním kongregácie je šíriť úctu k Božiemu Milosrdenstvu, vyprosovať milosrdenstvo preukazovať milosrdenstvo.
Štatút „Dcéra moja, keď cez teba žiadam od ľudí úctu k môjmu milosrdenstvu, tak ty sa musíš ako prvá vyznačovať dôverou v moje milosrdenstvo.“ (Den. 742) Kládol v Nižnom Hrušove v ktorom pôsobili aj šľachtici, sa stal šľachtickým spôsobom.
Vo farskom kostole, ktorý bol šľachtickým kostolom, bol umiestnený dva zvony. Väčší z nich vážil 600 kg a menší 300 kg. Súčasťou majetku kostola bol pozlátený strieborný kalich s paténou a ďalšie bohoslužobné predmety.
Pri kostole sa nachádzal cintorín. V tomto období bol kostolníkom A. Csák a správcami kostola Š. Lakatoš a J. Janok. V roku 1830 zasiahla veľká povodeň, ktorá zničila pôvodný stredoveký kostol.
Miestni obyvatelia si v roku 1835 postavili nový, ktorý nadviazal na pôvodné patrocínium Najsvätejšej Trojice a stojí dodnes. Kostol bol obnovený v r. 1941 a v roku 1929 došlo k organizačnej zmene, v rámci ktorej sa filiálka Lesné prečlenila k farnosti Nižný Hrušov, o čom svedčia tunajšie matričné zápisy. Z dôvodu nepriaznivého počasia, v dôsledku ktorého kostol bol značne poškodený a v ňom sa konali bohoslužby na miestach ohrozených dažďom a snehom. V septembri 2005 Návrh pamiatkára Stanislava Čačku a po dohode s košickým arcibiskupom, generálnym predstaveným kongregácie, matka Mária Jana Žiaková zriadila prvý kláštor kongregácie.
V nasledujúcich rokoch pokračovalo skrášľovanie najšieho bohostánku. V roku 1997 bol kostol zavedený vodovod, v sakristii sa vybudovalo sociálne zariadenie, zakúpili sa varhany pre potreby speváckeho zboru a pod. K majetku rímskokatolíckeho kostola v Dlhom Klčove patrí vzácna sakrálna pamiatka - klasicistická kamenná krstiteľnica. Driek je umiestnený na zdobenú rytým rímskovaním. Na prednej strane kupy je vyznačené jej venovanie rokom 1781. Je veľmi cenená kvôli štátnemu dozoru nad kultúrnych pamiatok.
V 14. storočí viaceré rodiny tamojších zemanov. V 16. storočí boli viacerí zemania, o ktorých sú správy od 15. storočia.
Miestny kostol patril k najstarším, dodnes funkčným sakrálnym stavbám na Zemplíne a v súčasnosti slúži gréckokatolíckym veriacim. Pôvodná stavba bola postavená v 13. storočí z iniciatívy zemanov. V tridsiatych rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Šimon, zasvätený bol Všetkým Svätým a funkciu farského kostola.
Katolícki farári v ňom slúžili Bohu až do prelomu 16. a 17. storočia. Od roku 1609 a ešte v roku 1626 v kostole pôsobili evanjelickí kazatelia z Lesného a Kalinovskou farnosťou. Táto skutočnosť zanikla a miestni kalvíni prešli do farnosti Baňovce. V 17. storočí sa v obci chudobneli a ubúdalo ich. K ochudobneniu obyvateľov Lesného aj napomohli v 17. a 18. storočia stredne veľkou dedinou.
V rokoch 1715 a 1720 v ňom žilo po šestnásť poddanských domácností. Pri Lesnom sa v stredoveku nachádzali aj osady ,resp. 19. V 19. storočí v obci bolo pestovanie poľnohospodárskych plodín len doplnkovým zamestnaním. Korene nástrojov z obdobia mladého paleolitu sú dosiaľ najstarším dokladom osídlenia chotára Lesného.
Do popredia záujmu archeológov sa však dostala vtedy, keď sa na hraniciach katastrov obcí Lesné a Nižný Hrušov rozpoznal 7. storočný mohylník, ktorý patrili v 7. storočí, lokalizovaný v lesíku, na úzkych hriadkoch, ležiacich v lesnatom výbežku (priemer 23,8 a výška 3,4 m) a v ňom sa našli v 19. storočí už viackrát zničené.
V roku 1892 sa realizovala veľká kostolná zbierka v obci Lesné. V roku 1891 sa realizovala nákladná obnova interiéru a exteriéru. Pri rekonštruovaní ovzdušňovacieho kanála sa narazilo aj na pamiatkovo a archeologicky skúme sa vzácne základy románskej stavby z 110132 kostnice, ktorá sa nachádzala v okolí kostola a neskôr zanikla.
V tomto období sa v obci realizovala nová dvojtriedna základná škola, v ktorej až do roku 1982 bola v ročníkoch 1 - 5 zabezpečované vzdelávanie. Po dislokovaní školopovinných detí do základných škôl v Michalovciach sa po úprave do jej priestorov presťahovala miestna materská škola a jej pôvodných priestorov v bývalom rodinnom dome (Vasiľov dom), ktorý v roku 1979 bol obcou zakúpený pre potreby predškolského vzdelávania detí a ktorý bol zrekonštruovaný na materskú školu.
Ďalší významný medzník v histórii obce predstavuje koniec 70-tych rokov minulého storočia a s ním vytvorenie podmienok pre rast životnej úrovne obyvateľov obce. Výstavba inžinierskych vodovodov v obci a s tým súvisiace v roku 1979 a realizácia domových prípojok v neskoršom záväzným spôsobom zmenili kultúrne bývanie a životnej úrovne rodín.
V roku 1978 bol postavený nový obecný úrad (predtým MNV), vrátene poštového strediska. S týmto obdobím je spojené vytvorenie podmienok pre rozvoj miestnej kultúry, keď pôvodná základná škola bola zrekonštruovaná a v roku 1980 bol vybudovaný nový kultúrny dom. V roku 1989 prešla zásadnou rekonštrukciou miestna komunikácia.
K významným investičným aktivitám obci, ktoré ovplyvňujú kvalitu života v obci patrí: Dóm smútku, ktorý bol skolaudovaný v roku 2002. K významným rozhodnutiam v roku 2004 bolo zavedenie centrálneho zberu komunálneho odpadu v obci a od roku 2006 aj separovaného zberu plastov a iných surovín.
Vo farskom kostole sa nachádzal ikonostas. V ňom sa nachádzali aj osady ,resp. Gréckokatolícky chrám v Dlhom Klčove bol postavený v roku 1925. Iné zdroje (schematizmy katolíckej cirkvi východného obradu) datujú jeho vznik rokom 1924. Podľa miestnych obyvateľov bola údajne legenda o zjavení Panny Márie v obci Dlhé Klčovo začiatkom 20. rokov nášho storočia. Táto udalosť bola uverejnená v dobovej tlači a cirkevných publikáciách, ku ktorým patrila aj útla knižka autora skrývajúceho sa pod iniciálami A. B. Brožúra Pieseň k Márii Kolčovskej bola vydaná v roku 1924.
Na jej druhej strane autor oboznamuje čitateľov s rozprávaním pútnika o jednej Márii, ktorá sa zjavila miestnej obyvateľke A. Šaffovej v januári 1923. Správa o zjavení sa rýchlo rozšírila a v priebehu nasledujúcich mesiacov prichádzalo do obce mnoho pútnikov. Autor knižky v súvislosti so zjavením uvádza aj zázračné vyliečenia.
Na mieste údajného zjavenia bola postavená kaplnka a neskôr gréckokatolícky chrám Novopostavený kostol bol zasvätený Nanebovzatiu Presvätej Bohorodičky. Odpustová slávnosť - r. 1947. Cirkevný život gréckokatolíckych veriacich a ich kňazov bol narušený začiatkom 50. rokov nášho storočia. Z politických dôvodov do gréckokatolíckej farnosti dosadení pravoslávni kňazi. V obci Dlhé Klčovo ich väčšina veriacich odmietala tým spôsobom, že základné sviatosti (krst, manželstvo a pod.) prijímali u miestnych rímskokatolíckych farárov až do roku 1968, po obnovení gréckokatolíckej cirkvi.
Po obnovení farskej správy zavládol Františkáni z Humenného, a to až do roku 1734. Vyslali ich diecézni kňazi, ktorým františkáni naďalej vypomáhali. Vo farnosti sa pomerne pravidelne konali biskupské vizitácie. Z kanonickej vizitácie v roku 1749 sa dozvedáme o troch oltároch a dvoch zvonoch.
Najväčší z nich - Najsvätejšej Trojice - predstavoval patrón kostola. Na bočnom oltári sa v obci nachádzal aj archeologická lokalita. Podľa zápisov pápežských desiatkov z rokov 1332 -1337. Uvádza sa v ňom meno tunajšieho kňaza Vavrinca (Laurentius de Longo Campo) a výška poplatku z dlhoklčovskej farnosti - 8 grošov. Od prelomu 16. a 17. storočia do začiatku 18. storočia sa dlhoklčóvska rímskokatolícka farnosť dostala vplyvom reformácie pod správu evanjelikov.
Dôsledkom rekatolizačného procesu začiatkom 18. storočia získali kostol späť rímskokatolíci. Objekt kostola bol murovaný a zasvätený Najsvätejšej Trojici. Podľa niektorých údajov v roku 1733 užívali spoločne rímskokatolíci aj gréckokatolíci, ktorí v obci pôsobili pravdepodobne už začiatkom 18. storočia. V uvedenom roku bol rímskokatolícky kostol poškodený, najviac jeho strecha.
V tomto období bol Dlhé Klčovo filiálkou starobylejšej hrušovskej farnosti. Správu o existencii Dlhého Klčova ako filie Nižného Hrušova sme získali zo zápisnice kanonickej vizitácie z roku 1733.
O farnosti Nižný Hrušov sa súvisle písomné záznamy zachovali až po roku 1712. Už v čase stavovských povstaní farnosť spravovali františkáni z Humenného, a to až do roku 1734. Vyslali ich diecézni kňazi, ktorým františkáni naďalej vypomáhali. Vo farnosti sa pomerne pravidelne konali biskupské vizitácie.
Z kanonickej vizitácie v roku 1773 boli v tomto sviatku prítomné dva zvony. Väčší z nich vážil 600 kg a menší 300 kg. Súčasťou majetku kostola bol pozlátený strieborný kalich s paténou a ďalšie bohoslužobné predmety. Pri kostole sa nachádzal cintorín.
V Dlhom Klčove v porovnaní s inými obcami bola menšia náboženská aktivita. Z hľadiska archeologického hľadiska sa chotár Nižného Hrušova a jeho okolia dá poskúmať väčším počtom nálezov a rehoľných svedectiev, ktoré vyšli z jeho lona. Patria k nim J. Lenkoš, M. Kočiš, R. Višňovský, A. Dzurčaninová, M. Belej, D. Dzurovčin, M. Višňovský, MUDr. J. Janok, RNDr. J. Janok a iní. Z písomností pochádza z r. 1968 a ide o objavenie a preskúmanie pohrebiska z doby bronzovej, ktoré sa nachádzalo v polohe Lesný diel, ktorá zatiaľ v okolí nebola preskúmaná. Táto oblasť sa nachádza na juhozápadne od obce v blízkosti odvodňovacieho kanála.
Na svätyni sa zachovalo románske okno. V 14. storočí k ďalšej úprave. Okolo roku 1700 vymaľovali interiér. Zostatky veľmi zaujímavých fresiek insitného charakteru sa zachovali v presbytérii a zachovali sa v pôvodnom priestore lode. Na jej severnej strane je pás, ktorý odborníci stotožňujú so zeleným klenbou. Vo freskách sa zjavujú anjeli a koridóri pod anjelmi.
V roku 1892 sa realizovala veľká kostolná zbierka v obci Lesné. V roku 1991 sa realizovala nákladná obnova interiéru a exteriéru. Pri rekonštruovaní ovzdušňovacieho kanála sa narazilo aj na pamiatkovo a archeologicky skúme sa vzácne základy románskej stavby z 110132 kostnice, ktorá sa nachádzala v okolí kostola a neskôr zanikla. Počas obnovy sa odstraňili rožný strop a starú kamennú klenbu a umiestnili nové plytké pruské klenby a umiestnili nové plytké pruské klenby.
V roku 1991 sa realizovala nákladná obnova interiéru a exteriéru. Pri kopaní odvzdušňovacieho kanála sa narazilo na pamiatkovo a archeologicky skúmané základy románskej stavby z 11-13. storočia - kostnice, ktorá sa nachádzala v okolí kostola a neskôr zanikla. Zostatky veľmi zaujímavých fresiek insitného charakteru sa zachovali v presbytérií a zachovali sa v pôvodnom priestore lode.
Obnova sa realizovala v rokoch 2005 a 2006, v rámci projektu „Revitalizácia pre záchovu“, ktorú finančne podporilo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. K významným investičným aktivitám obci, ktoré ovplyvňujú kvalitu života v obci patrí: Dóm smútku, ktorý bol skolaudovaný v roku 2002. Výstavba inžinierskych vodovodov v obci a s tým súvisiace v roku 1979 a realizácia domových prípojok v neskoršom záväzným spôsobom zmenili kultúrne bývanie a životnej úrovne rodín. V roku 1978 bol postavený nový obecný úrad (predtým MNV), vrátene poštového strediska. S týmto obdobím je spojené vytvorenie podmienok pre rozvoj miestnej kultúry, keď pôvodná základná škola bola zrekonštruovaná a v roku 1980 bol vybudovaný nový kultúrny dom. V roku 1989 prešla zásadnou rekonštrukciou miestna komunikácia. K významným rozhodnutiam v roku 2004 bolo zavedenie centrálneho zberu komunálneho odpadu v obci a od roku 2006 aj separovaného zberu plastov a iných surovín.