Plánované rodičovstvo a postoj cirkvi

V dnešnej dobe sa hovorí, že je doslova „presexualizovaná“, že na každom kroku sa stretávame s nahotinami a že dnešné deti vedia toho až príliš veľa o sexualite. Nie každý je však toho názoru.

Otázka plánovania rodičovstva je v súčasnosti veľmi aktuálna a vyvoláva mnoho diskusií. Mnohí veriaci hľadajú odpovede v Biblii a učení Cirkvi, aby zistili, ako správne pristupovať k tejto dôležitej oblasti života.

Moderné ponímanie manželstva, rodiny, plánovaného rodičovstva a výchovy k rodičovstvu má však aj odporcov. Medzi nich patrí i Vatikán, ktorý aj v tomto smere pôsobí v celosvetovom meradle, pričom využíva svoje postavenie pri OSN. Objektom záujmu Vatikánu aj z tohto hľadiska je i Slovensko.

Vatikánske úsilie realizujú cirkevné štruktúry, viaceré občianske združenia, aktívni laici i niektoré politické strany. Prejavuje sa to aj v snahách zmeniť existujúcu legislatívu, ktorá sa týka interrupcie. Treba však uviesť, že zámery Vatikánu narážajú na značný nesúhlas nielen zo strany bezkonfesijných ľudí, ale aj niektorých prúdov v katolíckej cirkvi.

Tým je napríklad hnutie „Katolíci za slobodnú voľbu“, ktoré vzniklo v USA a má ohlas aj v iných krajinách. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je na mieste upozorniť moderne premýšľajúce kruhy našej spoločnosti, aby nedopustili zmenu legislatívy smerom späť. Tento zákon totiž nenúti ženy prerušovať tehotenstvo, ale im poskytuje reálnu možnosť riešiť neželanú graviditu zdravotne vhodnými metódami.

Mnohé skúsenosti ukazujú, že akékoľvek reštrikčné ustanovenia by neviedli k zníženiu počtu umelo prerušovaných gravidít. Svetskí humanisti si plne uvedomujú závažnosť problematiky umelého prerušovania tehotenstva. Nehlásajú jeho „bezbrehé“ uplatňovanie. Usilujú, aby sa realizovalo len v situáciách hodných zreteľa.

Majú teda pozitívny vzťah k úsiliu redukovať počet umelých prerušení tehotnosti. Je zrejmé, že takéto konanie - predchnuté aj pocitom veľkej zodpovednosti - vyžaduje si primerané predpoklady. Predovšetkým treba, aby sa utvárali vhodné podmienky pre manželstvo, rodinný život, rodičovstvo a materstvo v sociálnej sfére.

Komplexný prístup, usilujúci o potrebné materiálne zázemie ako aj o formovanie vysokých morálnych kvalít, vrátane patričnej zodpovednosti za rodičovstvo a materstvo je cestou k uvedomelému rodičovstvu a želanej natalite na strane jednej a postupnej redukcii interrupcií na strane druhej.

Tento článok sa snaží preskúmať biblický pohľad na plánovanie rodičovstva a rozdiely medzi prirodzeným plánovaním rodičovstva (PPR) a antikoncepciou.

Biblický pohľad na rodičovstvo

Neexistujú state v Biblii, ktoré by explicitne tvrdili, že plánované rodičovstvo je OK a kondóm nie. Rovnako ako nie je vo Svätom písme trebárs napísané, že otroctvo je hriech. Biblia ale nemá ambíciu odpovedať na všetky otázky.

Okrem toho, že v čase, keď bola napísaná, niektoré mravné otázky neexistovali (napr. používanie kondómov), na iné potreboval dozrieť čas (napr. zrušenie otroctva). No Pán nám okrem Sv. písma dal už spomenutý rozum (keď nás stvoril) a Učiteľský úrad Cirkvi, slovami: „A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 16, 18-19).

Byť otcom alebo matkou znamená dávať život podľa vzoru samotného Stvoriteľa. Rodiac nový život plnia muž a žena Božiu výzvu: Ploďte a množte sa! Patrí Bohu. Rodičia majú spoločne vo svedomí pred Bohom rozlíšiť, koľko detí zvládnu prijať a vychovať a na základe toho sa rozhodovať pre styk. Manželia sa majú milovať len vtedy, ak sú pripravení na možnosť, že pri pohlavnom styku môže vzniknúť dieťa.

Prečo je plánované rodičovstvo OK, a kondóm nie?

Keby sme povedali, že ak dve činnosti majú rovnaký cieľ, sú morálne totožné; znamenalo by to, že je jedno, či živiteľ rodiny peniaze pre svojich blízkych získa poctivou prácou alebo ich ukradne, pretože cieľ je ten istý.

A keďže je cieľ dobrý (živobytie jeho rodiny), sú aj prostriedky dobré - čo je, samozrejme, nezmysel. Účel nesvätí prostriedky. Záleží teda na tom, čo a ako sa deje; nielen na cieli, príp. úmysle konajúceho.

Problém prezervatívu alebo prerušovaného styku nie je v cieli (zabrániť počatiu - k tomu smerujú aj metódy plánovaného rodičovstva), ale v tom, čo sa pri tom deje: že pohlavný styk sa uskutočňuje proti svoje prirodzenosti (čo k nemu integrálne patrí), t.j.

Podobne by sme sa mohli spýtať, prečo je klamstvo hriechom. Áno, Božie slovo nám to hovorí dokonca v Desatore. Ale aj bez Božieho slova: reč bola vymyslená na to, aby človek komunikoval to, čo má v mysli.

Ak teda úmyselne nehovorím pravdu o realite, ako ju vnímam, je medzi mojou mysľou a rečou rozpor, čo je zlo (hriech). Teda morálne správne (t.j. dobré) je užívať reč aj sexualitu spôsobom, ktorý im patrí z našej prirodzenosti, a ktorý im Boh dal, keď nás stvoril. Zlo nám vždy škodí. Aj v prípade, že nevieme, že je niečo zlé.

Cirkev nie je proti umelej kontrole počatia preto, že je umelá, ako panuje všeobecne rozšírený názor. Je proti nej preto, že je antikoncepčná. Antikoncepcia je voľba ľubovoľnej metódy, ktorou rušíme prokreatívny potenciál daného pohlavného styku.

Inak povedané - pár používajúci antikoncepciu sa rozhodol mať styk, a pretože predpokladá možnosť otehotnenia, cielene a vedome potláča svoju plodnosť. Cirkev schvaľuje PPR (prirodzené plánovanie rodičovstva) - v prípade oprávneného dôvodu neotehotnieť - nie preto, že je „prirodzené“, ale preto, že v nijakom prípade nie je antikoncepčné. Manželský pár praktizujúci PPR nikdy neruší prokreatívny potenciál daného pohlavného styku.

Prirodzené plánovanie rodičovstva (PPR)

Prirodzené metódy plánovania rodičovstva vychádzajú z poznania ženského a mužského tela, vyžadujú sebakontrolu a sebaovládanie.

• Billingsova ovulačná metóda bola rozvinutá Johnom a Evelyn Billingsovcami v spolupráci s Mauricom Catarinichom v austrálskom Melbourne. Na Slovensku bola populárna tesne po Nežnej revolúcii. Táto metóda sleduje takzvaný hlienový obraz, ktorý kombinuje s počítaním plodných a neplodných dní na základe dĺžky cyklu. Vyžaduje si presnosť, a preto sa pred začatím jej používania odporúča absolvovať kurz. V súčasnosti ho ponúkajú napríklad v Centre pre rodinu na Sigorde. Osvojenie si tejto metódy si vyžaduje približne tri mesiace a je potrebná účasť muža - nestačí, že žena bude dokonale poznať svoje telo, aj muž sa musí prispôsobiť a rešpektovať jej cyklus. Pri správnom vyhodnotení presných a kompletných záznamov a dodržiavaní pravidiel zdržanlivosti v plodných dňoch má Billingsova metóda úspešnosť 97 - 99,5 %.
• Symptotermálna metóda je založená na pozorovaní viacerých príznakov. Sleduje fyziologický (prirodzený) výtok hlienu krčka maternice a zmeny telesnej teploty ženy po prebudení (bazálnej teploty). Pomocnými príznakmi sú tiež meniaci sa krčok maternice a bolesť v podbrušku v období ovulácie. Manželia sa tak môžu rozhodnúť, či sa budú spoliehať len na vyhodnocovanie jedného príznaku, alebo budú sledovať dva hlavné a aspoň jeden pomocný príznak (najpresnejšie výsledky). Efektivita metódy pri perfektnom užívaní (t. j. presné záznamy, správne vyhodnotenie a zdržanlivosť) je pri predchádzaní tehotenstvu 99,4 % a pri štandardnom užívaní 98,2 %. Správne používanie tejto metódy si vyžaduje absolvovať kurz, ktorý prebieha minimálne tri mesiace (žena potrebuje na vyhodotenie aspoň tri úplné záznamové tabuľky z cyklov). Osvojenie si tejto metódy na bežnej báze trvá približne šesť mesiacov, po deviatich mesiacoch presných záznamov možno robiť najlepšie závery.
• NaPRO Technology, ktorá sa zameriava na celkové riešenie plodnosti, je momentálne najpresnejšia metóda spadajúca pod pojem. Najčastejšie využívaná pármi, ktoré chcú dosiahnuť počatie prirodzeným spôsobom. Kombinuje sledovanie hlienu, krvné testy a pri dosahovaní počatia vyžaduje častokrát aj zmenu životného štýlu. Pri tejto metóde sa sleduje aj plodnosť muža - robia sa odbery a sledujú sa hladiny hormónov a prípadne sa odporúča spermiogram (veriaci muži využívajú na odber vzoriek perforovaný prezervatív). U žien sa sleduje hladina estradiolu a progesterónu sedem dní po ovulácii, funkcia štítnej žľazy a ďalšie základné hormóny a niektoré vitamíny. Ultrazvukovo sleduje lekár v jednom až dvoch cykloch dozrievanie a dobrú ruptúru folikulu. Úspešnosť metódy pri dosahovaní počatia prirodzeným spôsobom je na špičkovom pracovisku 70 - 80 %, avšak na bežnom európskom pracovisku okolo 40 - 50 %. Úspešnosť je teda porovnateľná s IVF, avšak táto metóda si vyžaduje čas na liečbu.
• Ovulačný test slúži ako doplnková metóda - neodporúča sa vyhodnocovať plodnosť len na základe výsledkov ovulačných testov. Tento test sleduje hladinu luteinizačného hormónu (LH) v tele. Luteinizačný hormón v podstate pôsobí na vaječníky, pomáha folikulom dozrieť a keď hladina LH dosiahne maximum, dochádza k ovulácii, dozretiu vajíčok. Ak plánujete počatie, je dobré naplánovať si styk v ten večer alebo v nasledujúce ráno po pozitívnom ovulačnom teste. Ak sa, naopak, chcete počatiu vyhnúť, odporúča sa vyhnúť styku minimálne tri dni po pozitívnom teste. Nevýhodou tejto metódy je fakt, že neviete úplne presne určiť, kedy nastáva ovulácia a keď sa počatiu chcete vyhnúť, je dobré vyhnúť sa pohlavnému styk aspoň sedemdesiatdva hodín pred ovuláciou (na toľko sa odhaduje životnosť spermií v ideálnych podmienkach).

Život v pravde pred Bohom

Rozhodovanie o počte detí je náročné: pretože Cirkev stále hovorí o otvorenosti životu. Ak aj ale bez náhody niečo s tým Pánom Bohom majú, rozhodovanie o počte detí je náročnejšie: pretože Cirkev stále hovorí o otvorenosti životu.

Kresťanskí manželia majú použiť rozum na to, aby zvážili všetky svoje možnosti a sily na prijatie detí. Povedané po lopate: Pán Boh dal každému iné baterky, inú značku a inú výdrž. A každému dal iného manžela, manželku, iné zdravotné „balíčky“ na celoživotnú cestu, iné dary a schopnosti, iné možnosti a nemožnosti. Ako to teda rozlíšiť? V pravde, slobode a láske.

Toto sú zásadné otázky, o ktorých sa majú muž a žena baviť ešte ako snúbenci pred svadbou: Ako vidíme počet detí, ktoré vieme prijať? Sadnúť si a slobodne povedať: Mám túžbu slúžiť ako lekárka pre mnohých, ktorí potrebujú pomoc. Chcem rozdávať lásku takýmto spôsobom, je to súčasť môjho videnia darovania sa, moje duchovné materstvo. Preto vidím reálne, aj pre náročnosť povolania, aby sme prijali dve deti.

Sú aj iné aspekty: financie, bytová otázka a, samozrejme - zdravie. Sú to vážne veci, hlavne ak ide o náročné diagnózy. Rovnako treba vziať do úvahy aj vek, povahové danosti a najviac to, ako to vidí, vníma ten druhý, ktorý so mnou ťahá manželskú káru. Lebo na splodenie dieťaťa treba z ľudského pohľadu dvoch (a malo by to byť v radostnom slobodnom sebadarovaní oboch) - a teda, súhlas Boha, ktorý to dieťa požehná.

Zodpovednosť a láska v rodičovstve

Túžba po materinskej a otcovskej láske je hlboko vpísaná v každom človeku. Túto lásku potrebujú najmä deti a mládež. Byť otcom alebo matkou znamená dávať život podľa vzoru samotného Stvoriteľa. Rodiac nový život plnia muž a žena Božiu výzvu: Ploďte a množte sa! Patrí Bohu.

Pre mladého muža i ženu je cestou k skúsenosti rodičovstva skúsenosť detstva. potrebná najmä vtedy, ak postoj rodičov deti zraňoval. verným otcom či matkou. Opustiť rodičov fyzicky aj emocionálne je nevyhnutnou podmienkou dobrého otcovstva a materstva.

Toto opustenie sa však neuskutočňuje "oddelením" od rodičov, ale prostredníctvom vnútorného zmierenia sa s nimi. Odchod z rodičovského domu bez vnútorného zmierenia sa s matkou a otcom spôsobuje, že je to skôr útek ako odchod. Pre úplnú autonómiu voči rodičom je nevyhnutné oslobodenie od nich. Mnohí nie sú schopní skutočne vnútorne "opustiť otca i matku", pretože im nevedia (často len preto, že skutočne nechcú) odpustiť a zmieriť sa s nimi.

Dieťa potrebuje nie iba individuálnu lásku otca a matky, ale tiež vzájomnú lásku obidvoch rodičov. Na základe tejto lásky sa dieťa dozvedá, čo je ľudská láska, rodina, manželstvo, v úplnej rodine nachádza oporu a pocit bezpečia.

Otec, ktorý si uchováva dôveru v svojho syna napriek udalostiam, ktoré ich môžu rozdeliť proti sebe navzájom, či dokonca ich môžu rozhádať, si stále zasluhuje meno otec. (M. Legaut) Rodič však môže dieťaťu veriť iba vtedy, keď - hoci v malej miere - verí sebe. Rodičia si dôveru detí nemôžu vynucovať. Musia si ju zaslúžiť. Dôvera je vzájomným darom. Dieťa spontánne dôveruje rodičom, keď cíti ich lásku a dôveru. Dôveru možno budovať na vzájomnej láske a starostlivosti o seba navzájom. Dôvera rodí dôveru.

Byť rodičom znamená dať sa rodine a deťom k dispozícii, slúžiť im a niesť za nich zodpovednosť. Iba zodpovedný rodič naučí zodpovednosti svoje deti. Autorita otca a matky nie je výsadou, ale službou. Postojom zodpovednosti, obetavosti, starostlivosti a služby rodine budujú svoju autoritu. Dieťa potrebuje silnú podporu svojich rodičov a má na ňu plné právo.

Otec a matka nedávajú svojim deťom život preto, aby "niečo" za to dostali, ale preto, aby mohli vo svojich deťoch predĺžiť trvanie lásky a života. Dávanie života dieťaťu je delením sa o lásku, ktorú rodičia dostali od svojich rodičov a ktorou sa vzájomne obdarúvajú v manželstve. Osobitnou úlohou otca je naučiť deti "bojovať", v najlepšom zmysle tohto slova. Láska, z ktorej sa rodí radosť zo života, musí často tvrdo zápasiť. Atmosféra dôvery a slobody spôsobuje, že dieťa sa spontánne stotožňuje s hodnotami, ktoré reprezentujú jeho otec a matka.

Spoločnosť pre plánované rodičovstvo

V spolupráci so Spoločnosťou pre plánované rodičovstvo (SPR) vznikla metodická príručka, ktorú však Štátny pedagogický ústav a Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie neschválili. A to mnohých pobúrilo.

Medzi pobúrenými - okrem SPR - bol aj týždenník Žurnál. Ten vyjadril znepokojenie, že minister podľahol tlaku cirkvi. A upozorňuje (Žurnál) na alarmujúci stav vedomostí z oblasti sexuality u žiakov na základných školách. Áno, v niečom sa dá súhlasiť, a to hlavne s tým, čo deti vedia.

A prečo nebola schválená spomínaná príručka? No a v tom je presne koreň celého problému. Ak metodická príručka vyšla od Spoločnosti pre plánované rodičovstvo, tak je to dôvod na pozornosť. Lebo predseda tejto spoločnosti sa v minulosti vyjadril o nenarodenom dieťati ako o parazitovi.

Žurnálu sa nepáčilo, že „to (sex) deti berú vulgárne. Nijaké city, ani láska.“ Bez komentára. Ďalej sa na obranu metodickej príručky a vyučovania podľa predstáv SPR uvádza, že slovenské dieťa má (a to aj podľa rôznych medzinárodných dokumentov, ktoré boli prijaté aj Slovenskou republikou) právo na informácie a ani rodičia (už vôbec nie učitelia alebo dokonca kňazi) mu v tom nesmú brániť.

Nepripadá vám to celé ako z nejakej strašnej sci-fi literatúry?! A kto má teda právo na určenie toho, čo sa budú naše deti v škole učiť? Nemá však na to právo ani ktorákoľvek cirkev. Je to výlučne právo rodičov. Ak nechcem, aby sa moje dieťa učilo podľa príručky sexuálnej výchovy, tak sa to jednoducho učiť nebude. A je mi jedno, že tým poruším všetky prihlúple dokumenty byrokratov sveta.

Problém je však v tom, že nepoznám iniciatívu konzervatívcov, ktorá by bola vnucovaná všetkým. Obrovským nedostatkom konzervatívnej stránky spoločnosti a hlavne kresťanstva je to, že má niekedy obrovské problémy zobrať slovo „sex“ čo i len do úst a nie to ešte rozoberať chúlostivé témy. Ak sa budeme tváriť, že k tomu nemáme čo povedať, tak sa podobáme pštrosovi, ktorý pchá hlavu do piesku. No tým však problém nezmizne. A pritom má kresťanstvo k celej problematike veľa toho čo povedať.

Nám netreba metodické príručky, čaká nás oveľa dlhšia cesta. Naučiť sa nebojácne rozprávať o otázkach pohlavného života zo strany našich kňazov a katechétov môže mladých ľudí povzbudiť bez hanby - dokonca s hrdosťou - sa prihlásiť k svojmu panenstvu, či obhájiť si vernosť partnerovi.

tags: #planovane #rodicovstvo #cirkev