Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) je významnou náboženskou inštitúciou s bohatou históriou a rozsiahlym územným pôsobením. Charakteristické pre ECAV na Slovensku sú jej samosprávny charakter a priama voľba členov cirkevných orgánov členmi cirkevného zboru. Rozhodovanie v cirkevných orgánoch prebieha na základe demokratických princípov v medziach civilného práva a cirkevno-právnych predpisov. Demokratické voľby sú v evanjelických cirkvách tradíciou už od čias reformácie.
V súčasnosti prebieha diskusia o zmene štruktúry evanjelickej cirkvi na Slovensku už takmer 20 rokov. Táto diskusia začala pritom len pár rokov po schválení základného zákona - novej Ústavy ECAV na Slovensku v roku 1993, ktorá sa prijímala po rozdelení Československa (Cirkevný zákon č. Ukázalo sa, že vtedajšia zmena základného cirkevného právneho predpisu nestačí. To čo sa vo verejnom sektore nazývalo decentralizácia verejnej správy, zmena územno-správneho usporiadania a zefektívňovanie verejnej správy, v našej cirkvi dodnes reálne neprebehlo.
V spoločnosti a vo verejnom sektore však po roku 1989 naplno prebiehala reálna sociálno-ekonomická transformácia spoločnosti, reforma verejnej správy a zmena územno-správneho členenia, tak štátnej správy ako aj samosprávy. Decentralizácia štátnej správy po roku 1989 bola najvýznamnejším reformným krokom vo verejnom sektore. Obnova územnej samosprávy ukázala, že obce a mestá sú schopné na seba prevziať rozsiahle množstvo kompetencií a zároveň efektívnejšie zabezpečovať služby pre obyvateľov ako štát, na svojom území. Obdobná paralela platí aj dnes pri našich cirkevných zboroch, seniorátoch a dištriktoch.
Organizačná štruktúra ECAV
Nová cirkevná ústava z roku 1993 zachovala 4 úrovne správy našej cirkvi a trojstupňový model riadenia jednotlivých COJ (konvent, presbyterstvo a predsedníctvo). Základnou organizačnou jednotkou cirkvi je cirkevný zbor, ktorý tvoria jeho členovia na vymedzenom geografickom území (v meste, obci, resp. v určitom katastrálnom území alebo jeho časti). Vyššie cirkevné organizačné jednotky tvoria:
- Seniorát, ktorý pozostáva z viacerých cirkevných zborov
- Dištrikt, ktorý pozostáva z viacerých seniorátov (Západný dištrikt pozostáva z 8 seniorátov a Východný dištrikt zo 6 seniorátov. Na Slovensku je vyše 300 cirkevných zborov ECAV).
Cirkevné zbory, senioráty a dištrikty vytvárajú Evanjelickú cirkev augsburského vyznania na Slovensku (ECAV na Slovensku). Orgánmi týchto prvých troch úrovni vnútornej štruktúry cirkvi sú predsedníctvo, presbyterstvo a konvent. Predsedníctva jednotlivých zložiek cirkvi sú zastúpené paritne laickým a duchovným pracovníkom - na úrovni cirkevného zboru dozorca a farár; na úrovni seniorátu senior a seniorálny dozorca, na úrovni dištriktu dištriktuálny biskup a dozorca.
Štvrtou úrovňou správy ECAV na Slovensku je generálna úroveň, ktorej orgánmi sú: generálne predsedníctvo (generálny biskup a generálny dozorca), generálne presbyterstvo a Synoda ECAV na Slovensku. Aj keď naša súčasná cirkevná ústava nedefinovala Generálny biskupský úrad (GBÚ) žiadnym spôsobom, napriek tomu, je to dnes najväčší administratívny útvar v cirkvi. V ostatných cirkevno-právnych predpisoch je uvedené, že GBÚ má niektoré podporné a administratívne funkcie a kompetencie, najmä vo vzťahu k orgánom generálnej úrovne štruktúry ECAV.
Synoda ECAV je zákonodarný a najvyšší správny orgán ECAV na Slovensku od roku 1993. Tak tomu bolo aj v minulosti. V minulosti sa schádzala synoda raz za niekoľko rokov, či dekádu alebo aj za dlhšie obdobie.
Tieto tri úrovne riadenia a prvé tri úrovne správy (CZ, seniorát a dištrikt) tvorili nosnú časť organizačnej štruktúry cirkvi dlhé storočia. Funkciu generálneho biskupa vykonával v medzivojnovom období jeden z dištriktuálnych biskupov, služobne starší, popri svojej funkcii dištriktuálneho biskupa, v určitom období, i zborového farára.
Súčasné vedenie ECAV:
- Generálny biskup: Ivan Eľko
- Biskup Západného dištriktu: Ján Hroboň
- Biskup Východného dištriktu: Peter Mihoč
- Generálny dozorca: Ján Brozman
- Dozorkyňa Západného dištriktu: Renáta Vinczeová
- Dozorca Východného dištriktu: Ľubomír Pankuch
Voľby do jednotlivých orgánov ECAV sa skončili a v nasledujúcich rokoch by nemalo dôjsť k obmene vo vedení.
Evanjelický kostol v Kameňanoch
Historický kontext a vývoj
Mladý cirkevný historik Mgr. Martin Kováč v jednej štúdii uvádza: „ECAV na Slovensku je už vyše 60 rokov spravovaná spôsobom, ktorý jej nie je prirodzený. V roku 1951 vznikol umelý účelový model, ktorý v dejinách nemá obdobu. Pod vplyvom štátnej moci bola vytvorená funkcia generálneho biskupa bez dištriktu a generálny biskupský úrad, ako prostriedok kontroly ECAV štátnou mocou. Do roku 1951 v dejinách ECAV takéto niečo nepoznáme. Biskup mal vždy svoj dištrikt. Do roku 1922 funkcia generálneho biskupa vôbec neexistovala, potom túto funkciu vykonával jeden z dištriktuálnych biskupov. ECAV nedokázala po roku 1989, a ani pri novej ústave z roku 1993, odstrániť účelový model a pokračovať v pôvodnej kontinuite. Počas existencie tohto účelového stavu opakovane dochádza k väčším či menším pokusom riadiť cirkev zhora.
Prácu a pomoc dištriktu je potrebné priblížiť viac k reálnemu životu a potrebám cirkevných zborov. Model troch dištriktov na to vytvára lepší a väčší priestor. Počet biskupov pri tom zostane zachovaný. Súčasné rozdelenie seniorátov a dištriktov ECAV je umelo vytvorené na základe reorganizácie z roku 1953 a neskôr aj z roku 1965, pri ktorej boli senioráty prispôsobené vtedajším okresom. V súčasnosti nie je nevyhnutné kopírovať územno-správne členenie verejnej správy. Cirkev má svoje vlastné potreby, ktorým by mal zodpovedať aj vývoj územno-správneho rozdelenia do logických celkov. Model troch dištriktov nie je v našich podmienkach novotvarom, ale naopak zohľadňuje historickú kontinuity. Takmer 200 rokov, do vzniku ČSR, bolo skoro celé územie Slovenska súčasťou troch dištriktov.
Stupňovanie centralizačných snáh, pokiaľ nie je podrobené kritickej revízii a spätnej decentralizácii, prerastá postupne do autokratického systému riadenia, kde už nie je dôležitá participácia jednotlivých zložiek cirkvi na tvorbe vízie, stratégie a systéme riadenia. Samosprávny a demokratický systém spravovania cirkevných zborov, seniorátov a dištriktov dnes nedokáže efektívne fungovať, pretože je blokovaný prevzatím mnohých samosprávnych funkcií vedením cirkvi (rozumej najmä Predsedníctvom ECAV na Slovensku), resp. niektorými orgánmi generálnej úrovne riadenia cirkvi. Treba k ním priradiť aj generálne súdy, generálneho žalobcu a podobné orgány. Samostatnosť základných COJ a ich orgánov je dnes často krát vedením cirkvi priamo alebo nepriamo bloková a spochybňovaná.
Aj z týchto dôvodov nie je a nemôže byť súčasné Predsedníctvo ECAV na Slovensku a rovnako ani Generálny biskupský úrad nositeľom zmeny v prospech decentralizácie vnútornej organizačnej štruktúry cirkvi, pretože by museli navrhnúť buď vlastné zrušenie alebo výrazné oslabenie vlastného postavenia a kompetencií. Preto je pochopiteľné prečo dlhé roky cirkev prešľapuje na mieste a stagnuje. Členovia cirkvi mylne očakávajú zmeny a zlepšenie pomerov v cirkvi od vedenia. Vedenie si chce uchovať vplyv a moc a tak logicky nenavrhuje žiadnu decentralizáciu, aj napriek formálnej existencii rôznych komisií a dokumentov, ktoré sa zmenou organizačnej štruktúry zaoberajú. Naopak kroky vedenia cirkvi svedčia o posilňovaní hierarchickej štruktúry usporiadania cirkvi a podpore ďalšej centralizácie, čo je v rozpore s charakterom a základmi zdravého fungovania našej cirkvi.
Výzvy a problémy
Medzi hlavné problémy, ktoré ECAV v súčasnosti rieši, patria:
- likvidácia názorových oponentov a reformátorov, vrátane ich zastrašovania. Ich postihovanie v rôznej forme - cez trestné oznámenia, účelové disciplinárne konania, neudeľovanie súhlasov k voľbám do orgánov COJ a pod.
- kontrola médií - predstavitelia vedenia si osobujú právo na jediný správny výklad veci, javov a udalostí, aj za cenu spochybňovania hodnoverných faktov, svedectiev a písomností (viď napr. mediálna resp.
Snahy o reštrukturalizáciu
Nová cirkevná ústava, ktorá bola schválená v roku 1993, reflektovala najmä vznik samostatnej Slovenskej republiky a obnovu náboženskej slobody. Neriešila však lepšie územné členenie a decentralizáciu cirkvi, to znamená posilnenie cirkevných zborov. Cirkevné zbory sú totiž základnou organizačnou jednotkou evanjelickej cirkvi. Preto sa hneď po schválení novej cirkevnej ústavy začalo hovoriť o potrebe reštrukturalizácie, teda o pokračovaní transformácie. 90té roky XX. storočia boli súčasne veľmi intenzívnym obdobím obnovy práce a služby cirkvi, potom ako bola obnovená náboženská sloboda. Cirkevné zbory a štruktúry začali riešiť prinavrátenie pôvodného majetku v rámci procesu reštitúcií a jeho obnovu.
Časť veriacich sa mohla nazdávať, že predsedníctvo cirkvi nebude klásť žiadne prekážky tomu, aby transformácia cirkvi pokračovala aj po roku 1993. Vývoj však bol iný. Prišli prvé synody, ktoré prijali uznesenia o potrebe ďalšej transformácie štruktúry, formálne vznikla aj komisia pre zjednodušenie štruktúry cirkvi. Vystriedalo sa v nej množstvo skúsených farárov aj laikov. Na synodách zaznievali viac alebo menej rozpracované informácie o tom čo robí táto komisia, resp. čo by mala urobiť. Prešlo prvé volebné obdobie generálneho predsedníctva, druhé, tretie, štvrté a momentálne prebieha piate obdobie.
Na úrovni štátu sa veľmi krátko po Novembrovej revolúcii v roku 1989 začalo s obnovou miestnej územnej samosprávy, obnovila sa regionálna územná samospráva. Transformácia ECAV na Slovensku však začala a aj skončila prijatím novej ústavy v roku 1993. Od vtedy sa nič, z hľadiska obnovy jej pôvodnej prirodzenej štruktúry, nezmenilo. V tejto situácii naopak veľmi zosilnelo postavenie Generálneho biskupského úradu (GBÚ), stal sa z neho najväčší administratívny útvar cirkvi. A to napriek tomu, že GBÚ nemá žiadnu právnu oporu na existenciu v rámci súčasnej ústavy. Tento fakt sa dve desaťročia úplne prehliada. V roku 1993 sa s nim v ústave ani nerátalo, jeho postavenie však zosilnelo, na úkor ostatných zložiek cirkvi. Dôsledky toho stavu znášame doteraz. Ak si odmyslíme socialistickú etapu vývoja našej spoločnosti, tak sme v súčasnosti najviac centralizovanou evanjelickou cirkvou, z pohľadu celej histórie jej pôsobenia na Slovensku.
Prečo tento stav teda trvá tak dlho? Dôvodom je nedokončená transformácia ECAV, ktorá mala prebehnúť súčasne s prijímaním novej ústavy v roku 1993, ale neprebehla. Príčinou je konflikt záujmov medzi vedením cirkvi a reálnymi potrebami evanjelickej cirkvi. Zatiaľ čo vedenie cirkvi udržiavalo nezmenený centralizovaný model ECAV, ba centralizáciu ďalej posilňovalo, najmä v ostatných rokoch, tak potrebou evanjelickej cirkvi je naopak decentralizácia kompetencií a právomocí smerom zhora nadol, to znamená posilnenie dištriktov, seniorátov a najmä cirkevných zborov.
Ak spomínam vedenie cirkvi, mám tým na mysli Predsedníctvo ECAV na Slovensku (funkcie generálny biskup a generálny dozorca, tak ako sú definované súčasnou ústavou). Komisia pre zjednodušenie štruktúry ECAV na Slovensku tak formálne funguje, vykazuje činnosť, ale vedenie cirkvi nepripustí, aby predložila návrh na dokončenie transformácie ECAV, to znamená jej decentralizáciu, vytvorenie troch dištriktov a zmenu postavenia generálneho biskupa a generálneho dozorcu podľa pôvodných, historicky overených princípov, pretože by to oslabilo ich postavenie a moc. Nie je preto prekvapením, že medzi členmi Komisie pre zjednodušenie štruktúry cirkvi je aj vedenie cirkvi.
V cirkvi sa dlhodobo toleruje tento stav, je to principiálny rozpor medzi potrebami cirkvi ako celku a osobnými ambíciami a možnosťami dvoch ľudí na vrchole riadiacej pyramídy (a to bez ohľadu na to, kto dnes stojí alebo stál na tomto mieste). Bojíme sa prevziať zodpovednosť za to, že cirkevné zbory, senioráty a dištrikty dokážu fungovať efektívnejšie a samostatnejšie. Chceme byť stále niekým riadený, ako za socializmu. Úplne sme stratili schopnosť zasadiť sa za to, predovšetkým na rokovaní synody, že všetka práca, služba a moc v cirkvi pochádza od cirkevných zborov. Stratili sme sebareflexiu zodpovedne sa postaviť k rozvoju a budúcnosti ECAV na Slovensku.
Naša cirkev je spoločensky hodnotená a občiansky vnímaná podľa toho čo robí cirkevný zbor a jeho aktívni pracovníci (farári, kapláni a laici) pre obyvateľov v území, v cirkevnom zbore, v meste či v obci. Nemalý vplyv na to ako je naša cirkev vnímaná majú však aj vyhlásenia, rozhodnutia a stanoviská, ktoré prijímajú a zverejňujú členovia Predsedníctva ECAV.
Súčasné vedenie cirkvi rezignovalo na načúvanie hlasu zdola a participatívny model riadenia cirkvi a jej orgánov. Prevládol mocenský model riadenia a rozhodovania. Súčasná situácia v ECAV na Slovensku tak nabáda k tomu, aby došlo k reálnej zmene organizačnej štruktúry ECAV, pretože tá súčasná štruktúra umožňuje pretrvávanie tohto nepriaznivého stavu. Najväčšiu úlohu a zodpovednosť za možnosť potrebnej a možnej zmeny v cirkvi majú zástupcovia seniorátov na synode, ktorá nateraz zasadá raz ročne.
Na zmenu organizačnej štruktúry cirkvi a jej decentralizáciu, ktorými by sa rozšíril počet dištriktov na tri, je potrebná novelizácia Ústavy ECAV na Slovensku. Vedenie cirkvi a Komisia pre zjednodušenie štruktúry ECAV na Slovensku sa formálne touto otázkou zaoberajú, aj o tom podávajú občasné priebežné správy, no reálne kroky v prospech decentralizácie vnútornej štruktúry cirkvi doteraz nepresadili. Tieto dva orgány dodnes nesplnili požiadavku Synody ECAV na Slovensku z roku 2010, ktorá zasadala v Žiline a ktorá prijala nasledovné uznesenie C3: „Synoda Evanjelickej cirkvi a. v.
Návrhy na nové územné usporiadanie
Mapa č. 1: Návrh modelu troch dištriktov podľa GBÚ (z roku 2011). Tento návrh z roku 2011 kopíruje hranice bývalých krajov. Výraznejšie prevažuje počet zborov a členov v „strednom dištrikte“.
Mapa č. 2: Vyvážený model troch dištriktov (z roku 2015) - návrh spracoval Ing. Martin Kováč. Hranice samosprávnych krajov pre nás nie sú záväzné, tento návrh vychádza z vlastných potrieb cirkvi. Prešovský dištrikt má severovýchodnú a juhovýchodnú časť dištriktu pomerne riedko zastúpenú cirkevnými zbormi, podobne aj Bratislavský dištrikt na severe. Optická geografická veľkosť preto nie je tiež rozhodujúca. Výborná je však dopravná dostupnosť seniorátov a zborov zo sídla biskupského úradu.
Poznámky k tabuľke č. „nový“ Turčiansky seniorát by dostal svoju pôvodnú historickú podobu, v ktorej existoval do roku 1953. Hornopovažský seniorát by vznikol ako piaty seniorát západného dištriktu, za účelom rovnomerného usporiadania nového územného členenia. Takto by každý z troch dištriktov pozostával z piatich seniorátov. Do „nového“ Považského seniorátu by bol včlenený okres Prievidza a do spoločenstva cirkevných zborov by pribudol cirkevný zbor Zemianske Kostoľany. Sídlom biskupa PD by ostal Prešov, sídlom biskupa ZD by sa stal Zvolen a sídlom biskupa BD by bola Bratislava. Autor poznámok k tabuľke č. 1: Mgr.
Tabuľka č.2 - Podľa mapky číslo 2 by bolo nasledovné prerozdelenie cirkevných zborov v rámci dištriktov. Tento návrh modelu troch dištriktov je jednoznačne vyváženejší, čo sa týka počtu cirkevných zborov a porovnateľný, čo sa týka počtu členov cirkevných zborov.
Model vytvorenia 3 dištriktov v rámci ECAV na Slovensku by umožnil efektívnejšie územné usporiadanie, posilnenie dištriktov a dištriktuálnych biskupských úradov, ktoré by bez väčších problémov prebrali na seba podstatnú časť agendy súčasného Generálneho biskupského úradu. Tri dištrikty sa rovnako bez problémov môžu dohodnúť na zabezpečení rôznych celocirk...
Naši predkovia sa už pred rokom 1610 pokúšali o územné zriadenie cirkvi. Zbory sa najskôr združovali do bratstiev, kontubernií, seniorátov, ktoré sa združovali do väčších celkov - superintendencií. V sedemdesiatych rokoch 16. storočia tak spojením maďarských seniorátov na oboch strán Dunaja vznikla Matúšovská superindencia. Medzi rokmi 1580 a 1590 sa z troch kontubernií, seniorátov - Štítnického, Muránskeho a Malohontianskeho - vytvoril spoločný Gemerský seniorát, označovaný aj ako Muránska superintendencia.
Základným znakom týchto superindentenc...
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) sa dostala do situácie, ktorá je pre mnohých jej členov neakceptovateľná. Zatiaľ čo v minulosti cirkev slúžila svojim veriacim, dnes sa zdá, že vedenie ECAV stratilo akúkoľvek víziu. Množia sa hlasy, ktoré kriticky poukazujú na nečinnosť generálneho biskupského úradu napriek tomu, že jeho zamestnanci sú v porovnaní s minulosťou platení štedro. Namiesto toho, aby ECAV pomáhala svojim duchovným k lepšej životnej úrovni, investuje peniaze do úradníkov, po ktorých nevidno žiadne výsledky, predovšetkým v oblasti misie.
„Preč sú časy, keď ECAV pripravovala kvalitné misijné podujatia, žilo to v nej aktivitami na úrovni, pripravovali sa dôležité analýzy, ktoré naznačovali, kam má cirkev smerovať. Dnes je GBÚ už len vyberačom peňazí z vreciek ľudí a zo scvrknutých pokladníc cirkevných zborov,“ myslí si farár, ktorého zbor doslova zápasí na hranici existencie, keďže musí odvádzať tzv. Je známe, že cirkev namiesto rozvoja svojej misijnej a duchovnej práce v posledných rokoch zriadila Fond finančného zabezpečenia (FFZ), ktorý mal podľa pôvodného zámeru slúžiť na zvyšovanie platov farárov.
No v praxi sa ukazuje, že farári na tento fond doplácajú. GBÚ totiž namiesto toho, aby platy farárov skutočne zvýšil, ich zaradil do nižšej platovej kategórie, aby im mohol vyplácať menej. Keď sa farári domáhajú zákonného platu podľa Zákonníka práce, úrad sa im vyhráža prepustením alebo znížením úväzku. Situácia dospela tak ďaleko, že keď jedna odvážna farárka vyhrala súdny spor vo veci správneho odmeňovania duchovných, vedenie ECAV nezareagovalo pokorne a spravodlivo a nedoplatilo všetkým farárom to, čo im zákonne patrí. Namiesto toho sa, podľa farárov, snaží zmanipulovať ostatných duchovných tým, že ich presviedča, že rozsudok sa na nich nevzťahuje.
ECAV však túto skutočnosť odmieta uznať a namiesto spravodlivého odmeňovania duchovných zavádza pochybné praktiky. Ponúka farárom „odmeny“ závislé od toho, koľko peňazí cirkevný zbor pošle do FFZ, čo je v podstate forma finančného vydierania. Farár je nútený presviedčať svojich veriacich, aby viac platili do fondu, pretože z toho čiastočne dostane svoju mzdu. „Tento systém je nielen amorálny, ale priamo odporuje základným kresťanským princípom spravodlivosti a solidarity,“ hovorí laický funkcionár zo zboru, v ktorom ľudia nie sú stotožnení s takýmito nespravodlivými platbami.
Myslí si, že v tejto situácii by malo Združenie evanjelických duchovných (ZED) stáť na strane farárov a bojovať za ich práva. No namiesto toho je až podozrivo ticho. Ak by sa niečo podobné stalo v akejkoľvek inej organizácii, odbory by okamžite podnikli právne kroky, rokovali by s vedením a zabezpečili by, aby sa situácia napravila. „ECAV dostáva od štátu nemalé finančné prostriedky, ktoré sú primárne určené na platy duchovných. V posledných rokoch bol tento príspevok niekoľkokrát zvýšený, no platy farárov tomu nezodpovedajú. Kde teda miznú tieto peniaze? Verejnosti tiež predostiera ďalší námet na úvahu: Vedenie cirkvi sa často vyhovára, že na zvýšenie platov nie sú peniaze. Avšak ak na to nie sú peniaze, prečo GBÚ a biskupské úrady stále fungujú v rovnakom počte zamestnancov, hoci ich činnosť je minimálna, myslia si duchovní. Ak cirkev skutočne nemá dostatok zdrojov, logické by podľa neho bolo zoštíhlenie štruktúry a obmedzenie výdavkov na neproduktívne úrady.
ECAV dnes čelí vážnej kríze - duchovnej aj organizačnej. Generálny biskupský úrad sa zmenil na daňový úrad, ktorý sa viac stará o výber peňazí než o duchovnú službu. Ak sa táto situácia nezmení, farári čoraz častejšie spomínajú, že ECAV hrozí postupný rozklad. Veriaci vidia, že vedenie cirkvi stráca kontakt s realitou, že sa nestará o farárov ani o duchovný život cirkevných zborov. Bez duchovného vedenia, spravodlivosti a reálneho nasadenia pre evanjelizáciu bude ECAV len prázdnou štruktúrou, ktorá stratila svoje poslanie.
tags: #evanjelicka #cirkev #augsburskeho #vyznania #vedenie