Kláštor Baziliánov v Trebišove má bohatú a spletitú históriu, ktorá je úzko spätá s dejinami rehole sv. Bazila Veľkého a kresťanstva na východnom Slovensku. Dejiny sestier Rádu sv. Bazila Veľkého majú spletité obdobia a udalosti. Už počas života sv. Rozšíreniu baziliánskych kláštorov pomáhala znamenitá idea sv. Bazila Veľkého v organizácii spoločného života.
Z baziliánskych kláštorov vyšlo mnoho svätých pápežov, patriarchov, biskupov, mučeníkov, vyznávačov a nespočetné množstvo svätých panien. V priebehu dejín sa rehoľa rozvíjala slobodne, ale prežila aj ťažké obdobia prenasledovania. Stačí spomenúť roky ikonoklazmu. Stovky rehoľníkov nariadil cisár mučiť, polievať smolou a prenasledovanie neušetrilo ani sestry baziliánky.
Mučitelia ich bičovali až do krvi, na hlavy im kládli rozpálené medené ikony, vyháňali ich z krajiny... Sv. Teodor Studita uvádza svedectvo, že v roku 816 umučili v jednom kláštore všetky rehoľnice pre uctievanie ikon. Následkom takého prenasledovania zahynulo veľké množstvo rehoľníkov a rehoľníc. Mnohých poslali do vyhnanstva.
Po páde Carihradu sa kresťanstvo ocitlo pod vládou mohamedanov. Pre kláštory viacej nebolo miesta pod slnkom. Jediný kláštor sa udržal v Egypte do 19. Ešte v 17. storočí bol značný počet ženských baziliánskych kláštorov v Neapole a na Sicílií. Doposiaľ sa zachoval jediný kláštor v Grottaferrate, ktorý založil sv. Níl.
Na Ukrajine sa objavili kláštory v čase pokresťančenia Kyjevskej Rusi. Do Kyjeva povolal baziliánov sám knieža Vladimír z Grécka a Bulharska. V tom čase boli založené aj ženské baziliánske kláštory. Biskup Suša uvádza aj mená niekoľkých rehoľníc príbuzných Vladimíra, ako sú Athanazia, Agafia, Marta, ktoré žili pri chráme sv. Bazila v Cholmi.
Skutočnú správu o ženskom kláštore uvádza letopis z roku 1037, v ktorom sa uvádza, že knieža Jaroslav založil veľké mesto Kyjev, kde sú zlaté brány, vybudoval chrám sv. Sofie, kláštory sv. Juraja a sv. Ireny. Medzi prvými sväticami týchto čias boli dve polocké kňažné, a to sv. Eufrozínia Predislava (r. 1173), dcéra kniežaťa Juraja, a sv. Paraskeva (r. 1239), dcéra polockého kniežaťa Michaela, ktorú pápež Gregor X. kanonizoval v roku 1273.
Toto miesto sa pokladá za semienko, z ktorého vyrastajú výhonky všetkých provincií a kláštorov sestier sv. Nie dlho však prekvital krásny pokojný rehoľný život. Do vnútorného nepokojného života medzi kniežatami sa pripojil i vonkajší, a to vpád Tatárov a Turkov. Nastal úpadok v celej Cirkvi, náboženstve i v rehoľnom živote.
Svätá stolica, kardináli a biskupi, ako aj Rád jezuitov sa usilovali o to, aby došlo normalizácii Rádu sv. Bazila Veľkého. Podľa plánov Kristových nástupcov práve on mál byť mostom k zjednoteniu Východu. Veľkú zásluhu na obnove baziliánskeho rádu mal metropolita Jozef Benjamín Rutský a sv. Jozafát. Zreformovali mužský rád a veľmiipomáhali ženskému rádu.
V Haličine existovalo viac ako päť kláštorov, predovšetkým v Slovite z roku 1581, v Javorove z roku 1621 a v Ľvove z roku 1881. V eparchii Ľvov, na Volyni a v Peremyšli bolo 45 kláštorov. Zamojská synoda sa pričinila o obnovu rehoľného života sestier baziliánok. Rád sv. Bazila Veľkého pokojne pracoval až do reformy Jozefa II., ktorý nebol naklonený kláštorom. Žiadal ponechať iba tie kláštory, ktoré sa venovali výchove mládeže.
Naše ženské kláštory zachovávali prísnu klauzúru a mnohí cirkevní hodnostári pomáhali rehoľniciam. Kardinál Michal Levický ich zachránil od úplného rozpustenia. Postavenie sestier baziliánok sa značne zlepšilo po ľvovskej synode v roku 1891. Na pomoc sestrám prišli reformovaní otcovia baziliáni a najmä metropolita Andrej Šeptický.
Práve on sa na generálnej kapitule v roku 1909 postaral o nové Konštitúcie, ktoré boli prijaté zhromaždením sestier. Rehoľný život sestier baziliánok vzrástol do takej miery, že v roku 1911 odišla prvá misia sestier baziliánok z kláštora v Javorove do Philadelphie v Amerike. V roku 1921 začali sestry ďalšiu misiu v Clevelande. Na pozvanie biskupa Dionizia Narjadi v roku 1917 prišli sestry z kláštora v Slovite do Juhoslávie. V roku 1921 požiadal biskup Anton sestry zo Stanislavova o pôsobenie v Mukačevskej eparchii.
Odtiaľ prišli v roku 1922 prvé sestry baziliánky do Prešova. Neskôr v roku 1935 prišli do Mariapovč v Maďarsku, v roku 1939 z kláštora v Pidmichalovciach do Berisso v Argentíne. Druhá svetová vojna spôsobila veľké politické, teritoriálne a ľudské zmeny v Európe. Po vojne v rokoch 1948 - 1950 ostalo iba niekoľko sestier v Peremyšli v Poľsku, z ktorých sa zrodila Viceprovincia.
Apoštolská stolica sa ponáhľala na pomoc sestrám baziliánkam. Dekrétom z 2. júna 1951 spojila všetky kláštory v jeden Rád sestier sv. Bazila Veľkého pápežského práva. Každá provincia mala možnosť, ale i povinnosť zriadiť aspoň jeden kontemplatívny dom s pápežskou klauzúrou. Neskôr sa zriadili ďalšie baziliánske kláštory, a to delegatúra sv. Rodiny v Austrálii (28. marca 1967), delegatúra sv. Jozefa v Brazílii (12. decembra 1972), misia Matky Ustavičnej Pomoci v Nemecku (1981), provincia Nepoškvrneného Srdca Panny Márie (13. Duch sv. Bazila Veľkého a jeho sestry sv. Makríny žije a je životodarný. Rád sestier sv. Bazila Veľkého je drahocenný poklad pre Cirkev na celom svete.
Akcia K - likvidácia kláštorov komunistickou mocou v roku 1950 zasiahla celé Slovensko a v klube máme pamätníkov tejto hanebnej udalosti. Kláštor aj rád Baziliánov v Trebišove boli priamo postihnutý akciou K v r. 1950. Baziliáni boli internovaní, majetok rozkradnutý a kláštor zabrali komunisti.
Po r. 1989 bol neochotne vrátený vtedajším užívateľom pôvodnému vlastníkovi - baziliánom. Nepredstaviteľným úsilím aj obetavosťou veriacich bol obnovený a opäť slúži kresťanskej verejnosti.
Aj v roku 2010 pracoval klub pod vedením výboru z predchádzajúceho roku. Veľmi dobre sme spolupracovali s cirkvami v meste, mestom, inštitúciami aj ostatnými klubmi v meste .Počet členov vzrástol. Program činnosti bol pestrý, mali sme veľa hostí, aj my sme spoluorganizovali či navštevovali mnohé akcie. Aktívne sme sa zapájali do činnosti farností aj akcií organizovaných cirkvami.
Boli sme iniciátormi a aktívnymi organizátormi spojenky v meste aj na celoslovenskej úrovni. Klub bol zapojené do celoštátnej prípravy materiálov aj organizácie spomienky na 60. výročie akcie K a dodal predlohu plagátu a rámcového programu spomienkovej pobožnosti v jednotlivých kostoloch. V samotnom meste sme zorganizovali, v spolupráci s kňazmi, mestom a UPN v Bratislave, ekumenickú spomienku.
V kostoloch Gk, Rk, ECAV, Ref, Prav, modlitebni adventistov, v kláštore baziliánok a v kláštore bazilánov ako jediní na Slovensku sa veriaci uvedených cirkví stretli k ekumenickej spomienke. Začali sme vo vrtkých kostoloch zhodným programom pol hodiny pred celoslovenskou akciou. V dohodnutom čase zvonili zvony a veriaci sa presunuli do kláštora baziliánov. Tam viedol pobožnosť otec Polykarp - súčasný predstavený kláštora. Zábery vysielala regionálna televízia aj rozhlas.
Program Bohoslužiň v Monastyrju sv. Makriny:
- Neďiľa 8.30 Služba Boža
- Svjato v tyždňu 17.30 Služba Boža
- 17.deň misjaca 17.00 Akafist 17.30 Služba Boža svjaščenomuč. Pavla Gojdiča
- Perša subota misjacja 9.30 Služba Boža
- 4. vece info : jeromonach Volodimir J.
Program Bohoslužiň v Monastyrju Trebišov:
- Poneďiľok Služba Boža Služba Boža 17.30
- Vivtorok Služba Boža 17.30
- Sereda Služba Boža 17.30
- Četverh Služba Boža 17.30
- Pjatňicja Služba Boža 17.30
- Subota Služba Boža 17.30
- Neďiľa Služba Boža 8.00 10.00
- Svjato tyždňu Služba Boža 8.00 17.30
- Svjato v dňoch prac.
tags: #klastor #bazilianov #trebisov