Kláštorný komplex v Hronskom Beňadiku je národnou kultúrnou pamiatkou a patrí k jednému z divov Banskobystrického kraja. Vznik opátstva sa traduje do poslednej tretiny 11. storočia, kedy vznikla aj prvá románska trojloďová bazilika sv. Benedikta. V polovici 14. storočia sa začala stavba dnešnej monumentálnej gotickej katedrály. 15. mája 1965 bol kláštor vyhlásený za kultúrnu pamiatku a v roku 1970 za národnú kultúrnu pamiatku a v roku 2011 za jeden zo siedmich divov Banskobystrického samosprávneho kraja.
Areál bývalého benediktínskeho opátstva vybudovali na čnejúcej skale v miestach, kde sa spájali dve prastaré cesty; jedna od západu, z Nitry, druhá z južného Slovenska, a ďalej pokračovali pozdĺž Hrona do Zvolena a významných baníckych lokalít stredného Slovenska, z ktorých sa vyvinuli bohaté banské mestá.
V súčasnosti je kláštor otvorený denne počas komentovaných prehliadok a je v správe Biskupského úradu v Nitre od roku 2015. V budove sýpky sú umiestnené expozície z histórie kláštora a nedávno pribudla expozícia opátskeho krídla.
História Kláštora
Benediktínske opátstvo v Hronskom Beňadiku slávnostne posvätili v roku 1075 v prítomnosti zakladateľa kláštora, uhorského kráľa Gejzu I. Kláštorný komplex, ako to vyplýva zo zakladacej listiny rádu, bol už vtedy stavebne dokončený. Súčasne so zriadením rádu kráľ v listine priznal novovzniknutému kláštoru majetkové práva a privilégiá.
Podľa nej kláštoru patrili rozsiahle majetky okrem samotnej Tekovskej stolice aj v stoliciach Nitrianskej, Ostrihomskej, Novohradskej a ďalších; k privilégiám patrilo napr. právo vyberanie tzv. soľného mýta v Sedmohradsku a mýta z plavenia dreva na Hrone.
Už od počiatku existencie sa kláštor okrem šírenia duchovného slova preslávil i ako významné centrum stredovekej kultúry a vzdelanosti ale i technického pokroku (napr. zavádzaním nových pracovných postupov v poľnohospodárstve). Významné pamiatky výtvarného umenia, liturgie, hudby a teologických prác mali svoj pôvod práve za múrmi beňadického kláštora.
Kláštor bol tiež jedným z tzv. hodnoverných miest. Do jeho kompetencie patrilo vydávanie, potvrdzovanie a overovanie dôležitých listín a písomností, na tunajší konvent sa ľudia obracali so žiadosťami o vyriešenie sporov v majetkových záležitostiach.
V roku 1483 dostal kláštor od kráľa Mateja I. (Korvína) relikviu Kristovej krvi. Má ísť o časť plátna šatky ktorou Veronika utrela Ježišovu tvár pri krížovej ceste. Už od počiatku existencie sa kláštor okrem šírenia duchovného slova preslávil i ako významné centrum stredovekej kultúry a vzdelanosti ale i technického pokroku (napr. zavádzaním nových pracovných postupov v poľnohospodárstve). Významné pamiatky výtvarného umenia, liturgie, hudby a teologických prác mali svoj pôvod práve za múrmi beňadického kláštora.
Kláštor Hronský Beňadik
Úpadok a Obnova
Prvá polovica 14. storočia priniesla chátranie objektu a zborenie kláštorných budov i kostola. K stavbe dnešného komplexu budov došlo za vlády kráľa Ľudovíta I. Veľkého z Anjou v rokoch 1345 - 1350 (niekedy sa uvádzajú roky 1346 - 1375). Prvou stavbou bol gotický kostol a trojica svätýň s krížovými klenbami. Súčasne sa pristúpilo i k stavbe kláštorných budov.
Po dokončení tejto stavebnej etapy, na sklonku 14. storočia, postavili trojlodie s dvojicou charakteristických veží a s reprezentačným neskorogotickým vstupným portálom. Kláštor bol stavebne doplnený o južné krídlo s krížovou chodbou. Poslednou stavbou, zasahujúcou do obdobia gotiky, bolo tzv. opátske krídlo, dokončené v roku 1508. V strede kláštora sa nachádzala kláštorná záhrada.
Začiatok 16. storočia niesol so sebou narastanie tureckého nebezpečenstva ale i útoky miestneho obyvateľstva, pre ktorých kláštor predstavoval feudálneho vykorisťovateľa. Tieto skutočnosti mali za následok ďalšie stavebné úpravy kláštorného komplexu.
Po roku 1537 sa začali na objekte fortifikačné úpravy majúce za cieľ zabezpečenie kláštora pred vonkajšími nepriateľmi. Výsledkom bolo prebudovanie kláštora i kostola na renesančnú pevnosť, ktoré bolo zavŕšené v rokoch 1565 - 1588, kedy majiteľom objektu bola ostrihomská kapitula. Súčasťou kláštorného areálu sa stali mohutné hradby a delové bašty. Daňou za túto prestavbu však bol zánik niektorých gotizujúcich prvkov architektúry.
Tragickým dňom pre kláštor sa stal 21. júl 1881, kedy boli budovy kláštora zachvátené veľkým požiarom. Ten poškodil objekt natoľko, že kapitula v Ostrihome bola nútená pristúpiť k rozsiahlym úpravám. Puristickú prestavbu v štýle neogotiky - regotizáciu - projektoval Ferenc Storno, jej realizáciu v rokoch 1882 - 1889 dokončil Otto Sztehló. Znamenala ďalší úbytok dovtedy pomerne dobre zachovaných častí kláštora, napr. bola odstránená vstupná brána s padacím mostom.
V súčasnom období, po odchode rehole saleziánov, ktorí tu pôsobili od roku 1927 s prestávkami až do roku 1999, v kláštore pôsobí rehoľa pallotínov.
Architektúra a Súčasný Vzhľad
Kláštorný komplex ohromujúci súčasných návštevníkov svojou monumentálnosťou predstavuje ojedinelé spojenie stavieb sakrálnych a fortifikačných ako i symbiózu jednotlivých stavebných slohov - gotiky, renesancie a baroka. Bohatá história, vzácne architektonické dielo ako i existencia tunajšieho najstaršieho benediktínskeho kláštora na Slovensku boli podnetom, že kláštorný komplex v Hronskom Beňadiku bol 24.
Ústrednú časť kláštorného komplexu tvorí tzv. rajský dvor obkolesený krížovou chodbou s arkádami. Okolo dvora stoja kláštorné budovy a priestor dotvára dominantný chrámový kostol Panny Márie a svätého Benedikta stojaci na severnej strane. Je to veľkolepá trojloďová bazilika s impozantne riešeným gotickým vstupným portálom na západnej strane a rozmerným priečelím tvoriacim dvojicu typických veží. Kostol je zaklenutý krížovými klenbami. Na jeho južnej strane je časť gotickej krížovej klenby starého gotického kláštora, ku ktorej prilieha gotická sakristia s neskorogotickou kaplnkou sv. Krvi.
V súvislosti s renesančnou prestavbou na pevnosť v 16. storočí sa priestor kláštora zväčšil asi trojnásobne. Pri nej boli do novovznikajúceho komplexu zahrnuté i pôvodné stavby - zachovalá východná fasáda, kostol i staršia obranná veža so vstupnou bránou. Kostol sa stal súčasťou pevnostného systému keď plnil funkciu severozápadnej bašty.
Nárožia kláštora boli zosilnené a dobudované mohutnými valcovitými baštami, z ktorých do dnešných dní sa v nezmenenej podobe zachovala iba jedna. Komplex kláštora dostal po prestavbe ráz protitureckej pevnosti. V jednej z bášt sa zachoval, na vtedajšiu dobu unikátny, systém odsávania spálených plynov, vznikajúcich pri streľbe. Ďalším technickým prvkom, ktorý našiel uplatnenie pri prestavbe, bol rúrkový keramický vodovod privádzajúci pre obyvateľov kláštora vodu z neďalekého prameňa.
Inventár kostola je dnes pomerne skromný. Mnohé vzácne artefakty sa nachádzajú v múzeách v Maďarsku (napr. pašiový oltár - významná pamiatka tabuľového maliarstva). Z pôvodného vybavenia sa zachovalo iba niekoľko sôch (tri plastiky z pôvodného hlavného oltára), relikvia Božej krvi darovaná kláštoru kráľom Matejom Korvínom, neskorobaroká krstiteľnica z pôvodného románskeho kostola z konca 18. storočia s kamennou polychrómiou a krypta rodiny Koháryovcov s neskororenesančným mramorovým epitafom Štefana Koháryho z konca 17. storočia. Nápisová doska je zdobená bohatým ornamentálnym dekorom.
V priestore kláštora vznikol Nitriansky kódex, ktorý je najstarším textom napísaným v latinčine na území Slovenska. V roku 1663 bol benediktínsky kláštor priamo hraničnou pevnosťou počas tureckej okupácie Levíc.
Medzi zaujímavú a významnú udalosť pre kláštor patrí povýšenie chrámu svätého Benedikta na Baziliku minor, ktoré sa odohralo 4. marca 2019 samotným pápežom Františkom.
Významné udalosti a rekonštrukcie kláštora
- 1075: Založenie opátstva a výstavba prvej románskej baziliky.
- 1346-1375: Výstavba gotickej Baziliky sv. Egídia.
- 1537: Prebudovanie kláštora na protitureckú pevnosť.
- 1599: Zničenie kláštora Turkami.
- 1881: Požiar kláštora a následná regotizácia.
- Súčasnosť: Obnova kláštora za účelom sprístupnenia verejnosti.
Ako sa dostať do Hronského Beňadika
Hronský Beňadik je obec, ktorá sa nachádza na rozhraní Banskobystrického a Nitrianskeho kraja. Od okresného mesta Žarnovica leží 22 km. Cez obec prechádza cesta č. 76. Nachádza sa neďaleko rýchlostnej cesty R1, do obce sa dostanete výjazdom Čaradice či pri Tekovskej kúrii na smerom na Levice.
Sklené Teplice sú od Hronského Beňadika vzdialené 40 km. Cesta autom trvá približne 30 minút. Zo Sklených Teplíc pokračujte smerom na Hliník nad Hronom, pri Bzenici použiť výjazd na R1. Do obce pravidelne premáva aj autobusová doprava, je však potrebné prestupovať v Žiari nad Hronom či Hliníku nad Hronom.
Vzdialenosť z mesta Dudince do obce Hronský Beňadik je 42 km. Cesta autom môže trvať približne 50 minút. Priame autobusové spojenie je dostupné zo Zlatých Moraviec, Levíc alebo Novej Bane.
Hronský Beňadik je od kúpeľov Sliač vzdialený 65 km. Cesta vám môže trvať približne 38 minút. Do obce premáva aj verejná doprava, je však potrebný prestup vo Zvolene.
Benediktínsky kláštor s kostolom sa nachádza v centre obce Hronský Beňadik. K dispozícii je bezplatné, nestrážené parkovisko priamo pred pamiatkou. Kláštor v Hronskom Beňadiku sa nachádza hneď blízko hlavnej cesty, ktorá prechádza cez obec.
| Mesto | Vzdialenosť do Hronského Beňadika | Odhadovaný čas cesty autom |
|---|---|---|
| Žarnovica | 22 km | - |
| Sklené Teplice | 40 km | 30 minút |
| Dudince | 42 km | 50 minút |
| Kúpele Sliač | 65 km | 38 minút |
V bazilike sa pravidelne konajú bohoslužby a sviatosti ako aj iné liturgické slávnosti. K bazilike prináleží kláštor sv.